Bôbovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bôbovité
Vicia April 2008-1.jpg
Vika siata (Vicia sativa)
Vedecká klasifikácia
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Rastliny Vegetabilia
Podríša (subregnum) Zelené Viridiplantae, Chlorobionta
Vývojová línia Cievnaté Tracheophyta
Vývojová vetva Semenné Spermatophyta
Oddelenie magnóliorasty Magnoliophyta
Trieda (classis) dvojklíčnolistové Dicotyledonae
Podtrieda (subclassis) Ružové Rosidae
Rad (ordo) Bôbotvaré Fabales
Čeľaď (familia) Bôbovité Fabaceae
Vedecký názov
Fabaceae

Bôbovité (lat. Fabaceae; staršie: vikovité - lat. Viciaceae, motýľokveté alebo veľmi zastarano motýľovité - lat. Papilionaceae; menej formálne: leguminózy - lat. staršie Leguminos(e)ae [1]) je veľká čeľaď dvojklíčnolistových rastlín z podtriedy ružové (Rosidae). Patrí medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske čeľade (pozri strukovina).

Medzi bôbovité patria suchozemské kvitnúce rastliny, ktorých plodom je struk pukajúci po dozretí na dve chlopne. Struk vznikol zrastením jedného plodolistu.

Čeľaď zahŕňa okolo 490 rodov, medzi ktoré patria napríklad hrach (Pisum), fazuľa (Phaseolus), ďatelina (Trifolium), lucerna (Medicago), hrachor (Lathyrus) či vika (Vicia). Mnohé rody sú z poľnohospodárskeho hľadiska veľmi významné ako potravina, krmovina, či prostriedok na zvyšovanie úrodnosti pôdy. Niektoré sa pestujú aj ako okrasné rastliny. Veľa hospodársky významných bôbovitých rastlín patrí medzi strukoviny.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Koreňová sústava bôbovitých často siaha do veľkých hĺbok. Na povrchu koreňov žijú symbiotické nitrifikačné baktérie, čiže baktérie schopné viazať vzdušný dusík. Vďaka tomu dokážu bôbovité rastliny obohacovať pôdu na ktorej rastú o dusík a preto sa niekedy pestujú ako tzv. zelené hnojivo.

Stonka je niekedy (rody Robinia, Astragalus a iné) drevnatá, inokedy (rody Lotus, Trifolium a ďalšie) dužinatá. Listy môžu byť jednoduché alebo zložené (perovito či dlaňovito). Väčšinou majú palístky, ktoré sa u agáta premenili na tŕne. Iné rody sú charakteristické úponkami.

Kvetyobojpohlavné a majú sklony k dvojstrannej symetrii. Kalištných a korunných lupienkov je po 5, čomu zodpovedá aj zápis v kvetnom vzorci K(5) C(5). Kalištné lístky sú zrastené a korunné lupienky voľné, len dva dolné čiastočne zrastené. Zrasteným lupienkom sa hovorí člnok a v jeho vnútri sú ukryté tyčinky (v počte 10) a piestik. Kvety väčšinou vytvárajú súkvetia, napríklad hlávky, strapce alebo klasy. Opeľovanie zabezpečuje predovšetkým hmyz.

Systém[upraviť | upraviť zdroj]

Čeľaď zahŕňa tri podčeľade, Caesalpinioideae, Faboideae a Mimosoideae.

Zoznam všetkých recentných rodov je na stránke Zoznam rodov čeľade bôbovité.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]