Kuzmice (okres Topoľčany)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°34′56″S 18°06′26″V / 48.5823°S 18.1073°V / 48.5823; 18.1073
Kuzmice
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Topoľčany
Nadmorská výška 194 m n. m.
Súradnice 48°34′56″S 18°06′26″V / 48.5823°S 18.1073°V / 48.5823; 18.1073
Rozloha 8,2 km² (820 ha) [1]
Obyvateľstvo 681 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 83,05 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1390
Starosta Peter Mojžiš[3] (SMER)
PSČ 956 21 (pošta Jacovce)
ŠÚJ 581704
EČV TO
Tel. predvoľba +421-38
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Kuzmiceobec na Slovensku v okrese Topoľčany. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Pia X. a kaplnka sv. Štefana.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v severozápadnej časti Nitrianskej sprašovskej pahorkatiny, na strednom toku potoka Zľavy.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa prvýkrát spomína v roku 1390 ako Kuzmych. Súčasťou je dnes osada Vítkovce, vzdialená 1 kilometer od Kuzmíc, spomínaná v roku 1332 – 1337 ako Vincenti.

Areál v ktorom sa nachádza naša obec a jej okolie, odpradávna poskytoval ideálne podmienky pre život. Potvrdením je aj nález zvyškov kostry mastodonta nájdený v pieskovisku v časti chotára Hájiky ( v roku 1960 ho našiel Viktor Jánoš ). Kly a temeno lebky pochádzajú z neskorej treťohornej geologickej doby - z neogénu. Mastodonty žili v lesoch alebo na ich okrajoch a živili sa šťavnatou rastlinnou potravou, neskôr začali prechádzať na tvrdšiu trávnatú potrav.

Obec bola od 14. storočia súčasťou Topoľčianskeho hradného panstva. Od 18. storočia patrila Tovarníckemu panstvu, ktoré vlastnili v 1718 Berényovci, v roku 1733 Traunovci, v roku 1835 Erdődyovci a posledný boli Stummerovci. Osadu Vítkovce založil šľachtic Vítko z rodu Ludanických. Miestna časť Kuzmíc – Izát vznikla výstavbou rodinných domov pri starom dolnom kuzmickom mlyne.

Na osadu Kuzmice mala nepochybne veľký vplyv susedná osada Vítkovce, kde pravdepodobne už v roku 920 žiaci Cyrila a Metoda postavili jeden z prvých kresťanských kostolov na Slovensku. Deti sa tu učili čítať a písať, pričom zrejme niektoré z nich ďalej pokračovali v štúdiu, aby sa tak zaradili medzi vtedy ešte nepočetných šíriteľov na Slovensku. Vzácny je rímskokatolícky Kostol sv. Štefana Kráľa vo Vítkovciach, pôvodne románsky so slohovými úpravami gotiky, renesancie a baroka, klasicistický kaštieľ s polovice 19. storočia s parkom. Kostol bol renomovaný v roku 2005. Dominantou obce je nový kostol na návrší. Do 19. storočia mali susedské Vítkovce spoločný majetko-právny vývin s Kuzmicami. Vítkovce potom patrili zemianskym a šľachtickým rodinám Vyskyových, Divekyových, Dezerických a Szúľovských. Rodina Szúľovských si tam postavila v pol. 19. storočia klasicistický kaštieľ. Starobylý románsky kostolík sv. Štefana prvého uhorského kráľa tvorí dominantu Vítkoviec. V ňom sú umiestnené pohrebné krypty spomenutých šľachtických rodín. Po roku 1900 bol vo Vítkovciach založený liehovar, ktorý pracuje dodnes. Nad Vítkovcami bol donedávna rybník a v minulosti tam pracovala aj tehelňa. V roku 1900 sa zlúčila osada Vítkovce s Kuzmicami.

Obyvatelia Kuzmíc sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom. V 18. storočí aj chovom koní, rozvinuté bolo ovocinárstvo, včelárstvo a domáca výroba pálenky. V Kuzmiciach pracovali na Zľavskom potoku dva vodné mlyny, do 19. storočia tu boli vinohrady, tehelňa a piesková baňa. Z historických pamiatok sa v obci zachovala iba rano-baroková socha zo 17. storočia a prícestné kríže.

Písomné zmienky o obci

  • 1389 - 1.máj 1389 v písomnom potvrdení Nitrianskej kapituly o zálohovaní kúrie patriacej Dionýzovi z Kokošovej i pozemky rozprestierajúce sa za potokom až k hraniciam obce Kuzmice.
  • 1389 - 2.decembra 1389 sa spomínajú Kuzmice i v darovacej listine kráľa Žigmund, ktorou popredným veľmožom Frankovi a Šimonovi zo Sečian daroval držby topoľčianske panstvo.
  • 1461 - Kuzmice sa spomínajú aj v liste kráľa Mateja Korína, ktorou potvrdí, že polovica topoľčianskeho panstva patrí Michalovi Orságovi a jeho synom a druhá polovica Albertovi z Lučenca a jeho synom Štefanovi a Ladislavovi.
  • 1570 - Žilo v Kuzmiciach 12 až 14 rodín. V urbáre orságovej časti panstva možno nájsť niekoľko skromných, ale o to vzácnejších údajov z Kuzmíc a Vítkoviec.
  • 1601 - Na základe potvrdenia cisára Rudolfa II. získal časť topoľčianskeho panstva Žigmund Forgáč.
  • 1608 - V záznamoch sa uvádzajú vypálené a vydrancované obce Bojná, Blesovce a Nemčice a v je viac ako pravdepodobné, že podobný osud postihol aj Kuzmice.
  • 1665 - Celé topoľčianske panstvo a s ním aj obec Kuzmice od Adama Forgáča získal Štefan Patróc, avšak len do zálohu.
  • 1671 - Majetky Štefana Patróciho boli skonfiškované a celé topoľčianske panstvo aj so všetkými obcami získal späť Adam Forgáč.
  • 1710 - 2.februára sa na poliach medzi Vítkovcami a Tesármi odohrala bitka medzi kuruckým oddielom a cisárskym vojskom.
  • 1714 - Konal sa súpis majetkov Šimona Forgáča. V jeho rámci sa robil i súpis Kuzmíc.
  • 1720 - Bol vykonaný celouhorský hospodársky súpis .Podľa neho v Kuzmiciach žilo 11 sedliackych rodín a rozloha polí predstavovala 75 bratislavských meríc , lúk na 10 koscov a vinice mali veľkosť 22 kopáčov.
  • 1753 - Začali sa robiť presné súpisy obcí v Nitrianskej stolici. Podľa toho súpisu v Kuzmiciach v uvedenom roku hospodárilo 17 poddaných na sedliackych gruntoch a 9 na želiarskych hospodárstvach.
  • 1769 - Urbárskou reguláciou za vlády Márie Terézie došlo v živote poddaných k výrazným zmenám smerom k lepšiemu.
  • 1778 - a sklonku vlády Márie Terézie sa znova vykonával podrobný súpis. V Kuzmiciach napočítali úradníci 25 domov, z nich bolo 20 sedliackych a 5 želiarskych. V obci žilo 196 ľudí.
  • 1784 - Reformný krok Jozefa II. - zrušenie nevoľníctva, aj pre obyvateľov Kuzmíc bolo veľmi významné.
  • 1790 - V marci zomrel obyvateľ Kuzmíc Ondrej Jánošových vo veku 99.rokov.
  • 1831 - Postihla obyvateľov Kuzmíc a Vítkoviec rozsiahla epidémia cholery, ktorá sa sem dostala zo severu.
  • 1840 - V tomto období už bola badateľná výrazná majetková diferenciácia medzi obyvateľmi Kuzmíc.
  • 1843 - V dôsledku nepriaznivého vývoja a rôznych nehôd, medzi ktoré patrila aj spomínaná epidémia, v prvej polovici 19.storočia počet obyvateľov Kuzmíc značne klesol.
  • 1846 - Postihla slovenské územie neúroda. Preto začiatkom roku 1847 si hladomor vyžiadal obete na ľudských životoch i v okolí Kuzmíc.
  • 1862 - Po memorandovom zhromaždení v Martine v roku 1861 prejavili aj obyvatelia Kuzmíc svoju podporu presadzovaniu rečovej a národnej svojprávnosti.
  • 1892 - Podľa sčítania obyvateľov žilo v obci 212 obyvateľov. Z nich sa 203 hlásilo za Slovákov , 6 Maďarov a 3 Nemcov.
  • 1903 - Vyšiel výnos ministerstva vnútra, podľa ktorého boli Vítkovce vyhlásené za osadu a zároveň pričlenené ku Kuzmiciam.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Peter Mojžiš je v zozname. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]