Preseľany

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°27′04″S 18°06′00″V / 48.450978°S 18.100047°V / 48.450978; 18.100047
Preseľany
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Topoľčany
Región Tríbečsko-Inovecký
Nadmorská výška 115 m n. m.
Súradnice 48°27′04″S 18°06′00″V / 48.450978°S 18.100047°V / 48.450978; 18.100047
Rozloha 11,9 km² (1 190 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 468 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 123,36 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1280
Starosta Juraj Trsťan[3] (NEKA)
PSČ 956 12
ŠÚJ 505404
EČV TO
Tel. predvoľba +421-38
Adresa obecného
úradu
Preseľany 77
E-mailová adresa poslať email
Telefón 038/531 52 25
Fax 038/531 51 01
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.obecpreselany.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Preseľanyobec na Slovensku v okrese Topoľčany.

Narodil sa tu Ing. arch. Štefan Belohradský slovenský sochár a architekt.

V roku 1940 v Preseľanoch žilo 1570 obyvateľov. Dnes ich žije asi 1550. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Alžbety z roku 1322 a kaplnka sv. Anny z roku 1804.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1280. Obec dostala mestské výsady v roku 1646. Patrila Nitrianskemu hradu a neskôr rodine Ludanickovcov.

Vo farskej matrike sa uvádza že v šestnástom storočí v obci zúril mor.V Štatűtoch Ostrihomskej kapituly v roku 1397 sa prvý raz spomína kostol svätej Alžbety Uhorskej. V Oláhovej vizitácii z roku 1562 sa spomína už aj fara a farár Jakub. Obec trpela počas stavovských povstaní a tiež aj v čase tureckých nájazdov na Ponitrie. Cestu na Hornú Nitru strážili už v dávnejších časoch križiaci. Ľudia žili v zemi vykopaných katakombách, ktoré boli pomerne rozsiahle, kedže tam schovávali aj úrodu.

Dňa 7. mája 1682, keď Turci spolu s Tökoliovcami tiahli na Viedeň prepadlo obec vojsko a vyrabovalo aj kostol. Popravili pred kostolom okrem bohoslužbukonajúceho kazateľa Hieronyma Poláčka z Hlohoveckého kláštora aj deti, ktoré pri bohoslužbe miništrovali. Farská kronika spomína Petroviča. V čase potlačenia Rákociovského povstania v bitke pri Trenčíne 3. augusta 1708 sa neďaleko Preseľian vzdal jeden z Rákociho povstaleckých veliteľov Ladislav Očkaj. Dňa 28. augusta 1708 sa nechal obkľúčiť pálffiovským vojskom a spolu s celým plukom prešiel k Pálffimu a neskôr v septembri zložil sľub cisárovi Leopoldovi. V chotári obce Preseľany sa dňa 29. augusta 1708 odohrala veľká bitka medzi kurucmi a labancami. Jedna strana vojska bola usadená v lokalite Tábor pri Belinciach a druhá cisárska armáda táborila pri Preseľanoch. V tejto bitke padlo približne 3000 vojakov, ktorých pochovali priamo na vojnovom poli. I. V rokoch 1825 - 1848 v Preseľanoch pôsobil kňaz Matej Bazalica. Bol známy pomológ - ovocinár uznávaný aj za hranicami Monarchie. V obci bola známa teheľňa, ktorá zamestnávala veľa obyvateľov Preseľian, aj širšieho okolia. Obec vlastnila aj mlyn. Slavny rodak Amigo sa v roku 2014 vracia na rodnu hrudu

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Najstarší názov obce bol: Peresteran v slovenskom znení Peresterany alebo Presterany. V kanonickej vizitácii z roku 1562 sa spomína názov Perezlen. Neskoršie z toho vzniklo pomaďarčené Nyitrapereslény. Obyvatelia názov skomolili na Preszirani. Podľa inej verzie je pôvodný názov obce odvodený od slova praslica lebo obyvatelia sa zaoberali pestovaním a ručným spracovaním ľanu a konopí.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Juraj Trsťan je v zozname. Dostupné online.