Preseľany
| Preseľany | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Topoľčany |
| Región | Tríbečsko-Inovecký |
| Nadmorská výška | 115 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 11,9 km² (1 190 ha) |
| Obyvateľstvo | 1 480 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 124,37 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1280 |
| Starosta | Juraj Trsťan[2] (NEKA) |
| PSČ | 956 12 |
| ŠÚJ | 505404 |
| EČV | TO |
| Tel. predvoľba | +421-38 |
| Adresa obecného úradu |
Preseľany 77 |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 038/531 52 25 |
| Fax | 038/531 51 01 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.obecpreselany.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Preseľany sú obec na Slovensku v okrese Topoľčany.
Narodil sa tu Ing. arch. Štefan Belohradský slovenský sochár a architekt.
V roku 1940 v Preseľanoch žilo 1570 obyvateľov. Dnes ich žije asi 1550. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Alžbety z roku 1322 a kaplnka sv. Anny z roku 1804.
Dejiny [upraviť]
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1280. Obec dostala mestské výsady v roku 1646. Patrila Nitrianskemu hradu a neskôr rodine Ludanickovcov.
Vo farskej matrike sa uvádza že v šestnástom storočí v obci zúril mor.V Štatűtoch Ostrihomskej kapituly v roku 1397 sa prvý raz spomína kostol svätej Alžbety Uhorskej. V Oláhovej vizitácii z roku 1562 sa spomína už aj fara a farár Jakub. Obec trpela počas stavovských povstaní a tiež aj v čase tureckých nájazdov na Ponitrie. Cestu na Hornú Nitru strážili už v dávnejších časoch križiaci. Ľudia žili v zemi vykopaných katakombách, ktoré boli pomerne rozsiahle, kedže tam schovávali aj úrodu.
Dňa 7. mája 1682, keď Turci spolu s Tökoliovcami tiahli na Viedeň prepadlo obec vojsko a vyrabovalo aj kostol. Popravili pred kostolom okrem bohoslužbukonajúceho kazateľa Hieronyma Poláčka z Hlohoveckého kláštora aj deti, ktoré pri bohoslužbe miništrovali. Farská kronika spomína Petroviča. V čase potlačenia Rákociovského povstania v bitke pri Trenčíne 3. augusta 1708 sa neďaleko Preseľian vzdal jeden z Rákociho povstaleckých veliteľov Ladislav Očkaj. Dňa 28. augusta 1708 sa nechal obkľúčiť pálffiovským vojskom a spolu s celým plukom prešiel k Pálffimu a neskôr v septembri zložil sľub cisárovi Leopoldovi. V chotári obce Preseľany sa dňa 29. augusta 1708 odohrala veľká bitka medzi kurucmi a labancami. Jedna strana vojska bola usadená v lokalite Tábor pri Belinciach a druhá cisárska armáda táborila pri Preseľanoch. V tejto bitke padlo približne 3000 vojakov, ktorých pochovali priamo na vojnovom poli. I. V rokoch 1825 - 1848 v Preseľanoch pôsobil kňaz Matej Bazalica. Bol známy pomológ - ovocinár uznávaný aj za hranicami Monarchie. V obci bola známa teheľňa, ktorá zamestnávala veľa obyvateľov Preseľian, aj širšieho okolia. Obec vlastnila aj mlyn.
Názov [upraviť]
Najstarší názov obce bol: Peresteran v slovenskom znení Peresterany alebo Presterany. V kanonickej vizitácii z roku 1562 sa spomína názov Perezlen. Neskoršie z toho vzniklo pomaďarčené Nyitrapereslény. Obyvatelia názov skomolili na Preszirani. Podľa inej verzie je pôvodný názov obce odvodený od slova praslica lebo obyvatelia sa zaoberali pestovaním a ručným spracovaním ľanu a konopí.
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Juraj Trsťan je v zozname. Dostupné online.
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
