Blesovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°33′29″S 18°02′21″V / 48.558056°S 18.039167°V / 48.558056; 18.039167
Blesovce
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Topoľčany
Región Tribečsko-Inovecký
Nadmorská výška 233 m n. m.
Súradnice 48°33′29″S 18°02′21″V / 48.558056°S 18.039167°V / 48.558056; 18.039167
Rozloha 5,08 km² (508 ha) [1]
Obyvateľstvo 349 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 68,7 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1246[3]/1262[4]
Starosta Zdeněk Michalec[5] (SMER)
PSČ 956 01 (pošta Bojná)
ŠÚJ 542709
EČV TO
Tel. predvoľba +421-38
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Blesovce 117
956 01  Bojná
E-mailová adresa oublesovce@wircom.sk
Telefón 537 31 08
Fax 537 31 08
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: Blesovce.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Blesovceobec na Slovensku v okrese Topoľčany. V obci je rímskokatolícky kostol Umučenia sv. Jána Krstiteľa z 18. storočia.

Blesovce ležia v Podunajskej pahorkatine, v jej severozápadnej časti nazvanej Nitrianska sprašová pahorkatina, pri severovýchodnom úpätí Považského Inovca.

Názov obce pochádza od osobného mena Bles - jedného z príslušníkov šľachtického rodu Branč-Lipovnických, ktorým dedina patrila v 12. a 13. storočí (terra nobilum de Beles). Pôvod tohto rodu nie je príliš známy, predpokladá sa však, že patrila medzi domácu šľachtu, ktorá mala svoje majetky v Nitrianskom komisáte. Najstaršou zmienkou o existencii Branč-Lipovnických je listina z roku 1210, v ktorej sa uvádza Gothard, syn Cherubína z Branča ako kráľovský pristald (poverenec). Prvou písomnou zmienkou o obci je listina z roku 1246, datovaná po 13. októbri, ktorou uhorský kráľ Belo IV. daroval grófovi Vitkovi, synovi Sebeslavovmu z rodu Ludanickovcov, za služby poskytnuté počas invázie Tatárov zem (Horné) Štitáre, vyňatú z Nitrianskeho hradného panstva, ktorá susedí so zemami nazvanými Ludanice a (Horné) Obdokovce, patriace tomu istému Vitkovi. Na prelome 13. a 14. storočia došlo za bližšie neznámych okolností k zmene vlastníka Blesoviec. Dedinu s najväčšou pravdepodobnosťou nadobudol Matúš Čák Trenčiansky a pripojil ju k topoľčianskemu hradnému panstvu. To na základe darovacej listiny pripadlo v roku 1389 výmenou za hradné panstvo Šášov bratom Frankovi a Šimonovi zo Sečian a Blesovce prestali byť kráľoským majetkom. V čase tureckej expanzie boli Blesovce vypálené. Od konca 16. storočia sa v neveľkých Blesovciach vystriedalo viacero vlastníkov. Patrili k nim šľachtické rody Beréniovcov, Očkaiovcov, Príleskovcov, Ujfalušiovcov a iných. Spomínajú sa i Zerdahelyovci (Streďanskí). Blesovce boli už od 11. resp. 12. storočia sídlom fary. Stál tu románsky kostolík zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Na začiatku 17.storočia využívala blesovská cirkev pôvodne katolícky kostol na evanjelicke účely. Kostol bol pôvodne drevený a po roku 1658 bol evanjelikmi prestavaný na kamennú stavbu. V tom čase boli Blesovce viackrát sídlom veľkotopolčianskeho seniorátu (1580-1673). Pôsobili tu nasledovní evanjelickí seniori: Štefan Kevický (? - 1615?), František Hrabecius (1919-1648), Šimon Eustachius (1651- 1652), Ondrej Pukzicius (Pukza) (1652-1657). V rokoch 1661-1663 tu pôsobil ako evanjelický farár aj Daniel Krman st. Po roku 1711 však blesovská evanjelická cirkev zanikla a kostol sa stal definitívne katolíckym v roku 1730. Pôvodný zvon vážiaci okolo 5000 kg padol za obeť prvej svetovej vojne. Evanjelici v Blesovciach sú teraz diasporou CZ Nitrianska Streda (Považský seniorát). Už pred II. svetovou vojnou sa Blesovce stali známe tradíciou ovocinárstva a ružiarstva, ktorú založili bratia Pavol Masaryk (1909-2000) a Gustáv Masaryk(1912-1947).

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Blesovce.sk: Geografia
  4. MOŠ/MIS
  5. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Zdeněk Michalec je v zozname. Dostupné online.