Kyselina škoricová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kyselina škoricová
Kyselina škoricová
Kyselina škoricová
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C6H5CH=CHCOOH
Synonymá kyselina trans-škoricová
kyselina (E)-škoricová
kyselina fenylakrylová
kyselina (E)-3-fenylprop-2-énová
Vzhľad biela kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 148,2 u
Molárna hmotnosť 148,17 g/mol
Teplota topenia 134 °C
Teplota varu 300 °C (1013 hPa)
Hustota 1,25 g/cm³ (4 °C)
Rozpustnosť vo vode:
0,04 g/100 ml (20 °C)
Teplota vzplanutia > 100 °C
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
07 - dráždivá látka
Vety H H315, H319, H335
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P261, P305+351+338
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Dráždivá látka
Dráždivá
látka
(Xi)
Vety R R36/38
Vety S S22, S24/25, S36/37/39, S38
NFPA 704
NFPA 704.svg
1
1
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 140-10-3
EINECS číslo 205-398-1
Číslo RTECS GD7850000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Kyselina škoricová je organická zlúčenina s chemickým vzorcom C6H5CH=CHCOOH. Ide o biele kryštáliky mierne rozpustné vo vode.

Kyselina škoricová sa získava z oleja škorice alebo z balzamov, napríklad storaxu. Nachádza sa tiež v bambuckom tuku a je najlepšou indikáciou histórie prostredia a post-extrakčných podmienok. Možno ju vyrobiť aj synteticky.

Kyselina škoricová sa používa ako dochucovadlo, v syntetickom indigu a v niektorých liečivách, jej primárnym použitím je však výroba metyl- a etylbenzylesteru pre parfumový priemysel. Kyselina škoricová má „medovú, kvetinovú vôňu“ (Merck index). Kyselina sama a jej prchavejší etylester (etylcinnamát) sú vonné a chuťové zložky esenciálneho oleja škorice, kde je podstatnou zložkou príbuzná látka cinnamaldehyd. Kyselina škoricová je tiež súčasťou biosyntetických ciest pri výrobe šikimátu a fenylpropanoidu. Biosyntéza kyseliny z fenylalanínu prebieha za prítomnosti enzýmu fenylalanínamoniaklyázy (PAL).

Kyselina škoricová je rozpustná v dietyléteri, nerozpustná v hexáne.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kyselina skořicová na českej Wikipédii.