Lahár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lahárový prúd na úbočí sopky Saint Helens z erupcie v marci 1982.

Lahár (termín pochádza z Indonézie), občas nazývaný krátko lahar, a niekedy trochu nesprávne aj bahnotok (tento termín je trochu širší) je sprievodný jav pri niektorých sopečných erupciách. Lahár je vytvorený zo zmesi sopečného popola a vody.

Príčiny vzniku lahárov sú nasledovné:

  • Roztopenie snehovej, alebo ľadovej pokrývky sopky pri erupcii
  • Zvýšenie zrážok, príp. vyliatie sa jazierka nachádzajúceho sa v blízkosti eruptujúcej sopky

Laháry sú veľmi nebezpečný fenomén (možno nebezpečnejší ako tečúca láva) pre ich veľkú mobilitu (niekoľko desiatok metrov/s). Jedna z najstarších katastrof sa odohrala v roku 79 pri erupcii sopky Vezuv, keď bolo lahárom zasiahnuté mesto Herculaneum. Posledná veľká katastrofa sa odohrala v 1985 v Kolumbii, keď bolo mesto Armero pochované pod 8 m hrubou vrstvou laháru, ktorý prešiel vzdialenosť vyše 40 km od eruptujúcej sopky Nevado del Ruiz.

Niektoré sídla, nachádzajúce sa v blízkosti sopiek s pravdepodobným výskytom lahárov (napr. Rainier v USA alebo Ruapehu na Novom Zélande) majú vypracovaný systém včasnej výstrahy pred blížiacim sa lahárom.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]