Letner

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Červeno je vyznačené umiestnenie leteru v pôdoryse chrámu
Letner v chráme v nemeckom meste Rhenen

Letner (staršie lettner) alebo lektórium alebo cancelli [kančeli] je vysoká zdobená chórová prepážka, zriaďovaná od 13. storočia vo veľkých gotických chrámoch, kde nahradila nízke mrežové zábradlie (cancelli) starokresťanských chrámov.

Ide o architektonickú konštrukciu s viacerými liturgickými funkciami. Je členený priechodmi, smerom do hlavnej lode je figurálne zdobený, opatrený čitárenským pultom (lectorium, lectionarium, skomolením vznikol názov lettner) a niekedy aj tribúna pre spevákov. Pred jeho západnou stranou stával laický oltár s Ukrižovaním. Letner nachádzame aj v mendikantských kostoloch, kde nebol ich súčasťou od počiatkov. V nemeckom prostredí sa rozširoval od rokov 1260 - 1270, v Rakúsku o málo neskôr (Binding, 1982, s. 437). V Uhorsku je snáď najstarším letner u františkánov v Šoproni z konca 13. storočia, známy z nálezov článkov a čiastkovej rekonštrukcie (Takács, 1994, s. 29). Aj letner z klariského kostola v Trnave je len ťažko datovateľným torzom. Skladal sa z viacerých polí rebrovo podklenutých baldachýnov.

V období renesancie sa letnery väčšinou odstraňovali, aby nebránili pohľadu k hlavnému oltáru. V pravoslávnych a gréckokatolíckych chrámoch je chór od lode oddelený ikonostasom.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]