Li Ta-čao

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Li Ta-čao
Li Ta-čao
Spoluzakladateľ Komunistickej strany Číny
Biografické údaje
Narodenie28. október 1889
Úmrtie28. apríl 1927 (37 rokov)
Politická stranaKomunistická strana Číny
Odkazy
Spolupracuj na CommonsLi Ta-čao
(multimediálne súbory)

Li Ta-čao (čín. 李大钊 – Li Ta-čao, pchin-jin: Li Dàzhāo), * 29. október 1889, Lao-tching, Che-pej – † 27. apríl 1927, Peking) bol spoluzakladateľ Komunistickej strany Číny. Je považovaný za priekopníka čínskeho komunizmu, významného marxistu a proletárskeho revolucionára.[1]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť a štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

Li Ta-čao vyrastal v období vojny a veľkého zmätku. V roku 1907 bol prijatý na právnickú školu v Tchien-ťine. Po jej absolvovaní v roku 1913 odcestoval do Japonska, kde začal študovať politiku. Keď bolo v roku 1915 prijatých 21 japonských požiadaviek, aktívne sa zúčastnil protestného boja spolu s ďalšími študentmi študujúcimi v Japonsku. V roku 1916 sa vrátil do Číny a nastúpil na Pekinskú univerzitu, kde zastával funkciu riaditeľa knižnice a profesora ekonómie.[2]

Politická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Aktívne sa podieľal v Hnutí za novú kultúru, najmä pri prispôsobovaní jazyka novým požiadavkám, kedy sa stal jeho novinový jazyk veľmi obľúbeným.[3] Okrem toho, že sa zasadil o formovanie písma, presadzoval myšlienky demokracie, vedeckého ducha, útočil na starú etiku a morálku a bojoval proti feudalizmu. Po boľševickej októbrovej revolúcii v Rusku začali do Číny prenikať myšlienky marxizmu-leninizmu. Li Ta-čao si uvedomil, že táto revolúcia bude mať celosvetový vplyv a videl v tom nádej na nezávislosť a oslobodenie čínskeho národa.[1] V roku 1918 založil Spoločnosť Nový prúd.[3] Na univerzite, kde vyučoval, založil roku 1920 spolok pre štúdium marxizmu. Aj keď je Li Ta-čao považovaný za spoluzakladateľa Komunistickej strany Číny, existujú teórie, že pôvodne nemal v pláne zakladať žiadnu politickú stranu. Dúfal iba v to, že socialistické sily v Číne budú jednotné.[4] Na Pekinskej univerzite zjednotil skupinu mladých intelektuálov ako je Teng Čung-sia, Kao Tün-jü, Čang Kuo-fan a začali sa pripravovať na budovanie strany. V Pekingu sa niekoľkokrát zišiel s predstaviteľmi komunistickej internacionály a spoločne diskutovali o založení strany.[2]

Pôsobenie v Komunistickej strane Číny[upraviť | upraviť zdroj]

V júli 1921 sa v Šanghaji uskutočnil zakladajúci zjazd Komunistickej strany Číny. Napriek tomu, že sú Li Ta-čao a Čchen Tu-siou uvádzaní ako zakladatelia, zjazdu sa nezúčastnili. V rokoch 1922 až 1924 sa zúčastnil mnohých rokovaní so Sunjatsenom, kde vyjednávali podmienky vzniku jednotného frontu. Podieľal sa na príprave spolupráce medzi Komunistickou stranou a Kuomintangom a bol zvolený za člena ústredného výkonného výboru Kuomintangu. Počas roku 1924 organizoval v Pekingu demonštrácie na podporu Sunjatsena. V roku 1926 aktívne viedol hnutie 18. marca namierené proti severným militaristom a vyzval k boji proti imperializmu. Potom, čo Čang Cuo-lin obsadil Peking, bolo zatknutých viac ako 80 ľudí, medzi nimi aj Li Ta-čao. Vo väzení bol mučený a nakoniec vo veku 38 rokov obesený.

Politické názory[upraviť | upraviť zdroj]

Rovnako ako väčšina čínskych komunistov bol predtým, než prijal marxizmus, skôr nacionalista . Medzi komunistami panovali dva odlišné pohľady na to, akú úlohu zohráva roľníctvo v priemyselnom proletariáte. Čchen Tu-siou bol stotožnený s názorom, že roľníctvo žije rozptýlene a nie je ľahké ich zorganizovať. Li Ta-čao a Mao Ce-tung vychádzali skôr z reality, keď roľníci tvoria 90 % čínskej populácie, pričom v mestách prevláda korupcia. Preto je potrebné vyslať študentov na vidiek, aby sa zblížili s realitou. Tento spor pretrvával až do samostatného vzniku Čínskej ľudovej republiky.[3] Komunistická revolúcia v poňatí Li Ta-čaa sa stala revolúciou proti vykorisťovaniu a útlaku zahraničného imperializmu. Liove myšlienky sa stali jadrom myslenia Mao Ce-tunga.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Li Dazhao. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, [cit. 2022-12-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. a b 李大钊 [online]. baike.baidu.com, [cit. 2022-12-07]. Dostupné online. (po čínsky)
  3. a b c BAKEŠOVÁ, Ivana. Čína ve XX. století. Diel 1. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci, 2001. 126 s. ISBN 80-244-0251-3.
  4. FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9. S. 317 – 318.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Li Ta-čao

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Li Ta-čao na českej Wikipédii.