Linka A (pražské metro)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Linka A
Plán pražského metra.
Farba na mape Zelená
Rok otvorenia linky 1978
Typ linky Podzemná
Súpravy Súpravy 81-71M
Počet staníc 13
Dĺžka (v km) 11 km
Depá Depo Hostivař
Počet cestujúcich
za hodinu
20 320 (v špičke)
10 500 (v sedle)
Linky Pražského metra
  A. Linka A
  B. Linka B
  C. Linka C
  D. Linka D (plánovaná)
Stanica Hradčanská.
Stredná loď stanice Flora .
Staroměstská

Linka A pražského metra vedie zhruba v smere severozápad–východ, medzi stanicami Dejvická a depom Hostivař. Nachádza sa na nej celkom 11 staníc, pričom jej celková dĺžka je 11 km. Vlak prejde celú trasu za 23 minút.[1] Podlej americkej televízie CNN patrí stanice pražského metra A mezi najkrasnejší stanice metra sveta.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba prvej časti metra sa začala v roku 1973 a prvý úsek (DejvickáNáměstí Míru) bol odovzdaný do užívania o päť rokov neskôr, v roku 1978. Prvý úsek (I.A) bol dlhý 4,7 km a viedol popod rieku Vltava v hĺbke 14 m pod riečnym dnom. Budovanie linky A bolo omnoho náročnejšie než výstavba trasy C pred niekoľkými rokmi; takmer celá trasa bola razená, kvôli čomu museli v centre mesta vyrásť dočasné ťažné veže. Václavské námestie, ale aj iné významné historické miesta boli uzavreté a premenili sa na stavebné jamy.

V roku 1976 sa začalo s výstavbou ďalšieho úseku, ktorý zahŕňal stanice Jiřího z Poděbrad, Flora a Želivského. V roku 1987 bola otvorená stanica Strašnická a o ďalšie tri roky sa dobudovala trasa až do stanice Skalka. Takto sa trasa predĺžila o ďalšie skoro 3 kilometre. 27. mája 2006 bola otvorená zatiaľ posledná stanica metra Depo Hostivař.

Budúci rozvoj[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2006 bol schválený plán výstavby metra západným smerom oblúkom cez Motol na letisko Ruzyně. Roku 2009 sa začalo so stavbou prvého úseku predĺženej trasy so stanicami Bořislavka, Nádraží Veleslavín, oblúkom cez Petřiny a Nemocnicu Motol. Úsek by mohol byť dokončený roku 2014. Ďalej by stavba pokračovala stanicami Bílá Hora, Dědina, Dlouhá míle až na Letiště Václava Havla.

V dlhodobom výhľade by sa mala v stanici Strašnická oddeliť vetva A2, ktorá pôjde južným smerom až k stanici Nádraží Hostivař.

Architektúra staníc[upraviť | upraviť zdroj]

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Z pohľadu technického riešenia Praha získala historicky prvé, veľmi hlboko postavené stanice – tie sa nachádzali aj niekoľko desiatok metrov pod zemou. Išlo o trojloďové razené stanice (s výnimkou stanice Dejvická) a pilierové stanice (s výnimkou stanice Můstek, ktorá je stĺpová.) Piliere staníc sú masívne a nástupištia sú tým pádom široké (až od úsekov metr II.A a I.B sú piliere užšie). Stanice majú väčšinou jediný výstup, pričom však boli naprojektované tak, aby bolo možné v prípade potreby dobudovať druhý výstup.

Interiéry[upraviť | upraviť zdroj]

Cestovanie prvým úsekom trasy A malo okrem iného cestujúcemu pripomínať, že sa pohybuje pod historickým, pamiatkovo ceneným, centrom Prahy. Práve preto bolo dôležité, aby interiéry staníc pôsobili jedinečne. Jedným z príkladov je stanica Malostranská, ktorá je spojená so starou záhradou, alebo na stanici Můstek je do vestibulu zakomponovaný stredoveký mostík, ktorý sa nachádzal na mieste pred hradbami historickej Prahy.

Stanice na celej linke boli prevedené v základnej farbe – zlatej nazvanej „champagne“. Obklady pozostávajú z guľatých výliskov z eloxovaného hliníku, ktoré sú buď konvexného a konkávneho tvaru alebo sú úplne ploché (na stanici Želivského). Tieto výlisky sú používané v rôznych vzájomných kombináciách. Okrem hliníku, ktorý bol použitý na obklad stropu stredných lodí a na steny za koľajiskom, sa na obklad stropov, pilierov a stĺpov taktiež používali dekoratívne druhy kameňov, ako sú napr. žula, zlepenec alebo mramor. V 90. rokoch pri rekonštrukciách staníc boli hliníkové obklady vymenené za biele zo smaltovaného plechu, podobné aké sa užívali na linke B.

Hliníkový obklad staníc je vyrobený v už spomínanej zlatej farbe, avšak na každej stanici je v prostriedku steny za nástupišťom vytvorený farebný pruh z troch odtieňov jednej farby, ktorá je pre danú stanicu jedinečná. Pre popis staníc, teda pre informačný systém a ďalšie nápisy na trase A, bol použitý, rovnako ako na staršej linke C, špeciálny druh písma zvaný Metron. Jeho autorom je český grafik a dizajnér Jiří Rathouský.

Premávajúce súpravy a depo[upraviť | upraviť zdroj]

Na linke A premávajú súpravy 81-71M (modernizované verzie sovietskych súprav 81-71 z dielní plzeňského závodu Škoda).

Súpravy jazdiace na linke A deponujú v Depe Hostivař, ktoré bolo postavené v roku 1985. Jeho druhú časť dostavali v roku 1988. Depo sa nachádza v mestskej časti Praha 10 a rozkladá sa na ploche 21,5 ha. Nachádza sa tu aj skúšobná trať v dĺžke 2 003 m, ktorá je pomocou vlečky napojená na železničnú stanicu ČD Praha - Hostivař. V blízkosti depa sa nachádza Opravárenská základna metra (OZM).

Stanice[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


← smer Dejvická Pražské metrolinka A smer Depo Hostivař
     
Dejvická bezbariérový prístupHradčanskáMalostranskáStaroměstskáMůstek BMuzeum C bezbariérový prístupNáměstí MíruJiřího z PoděbradFloraŽelivskéhoStrašnická bezbariérový prístupSkalka bezbariérový prístupDepo Hostivař bezbariérový prístup