Linka B (pražské metro)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Linka B
Plán pražského metra.
Farba na mape Žltá
Rok otvorenia linky 1979
Typ linky Podzemná
Súpravy Súpravy 81-71
Súpravy 81-71M
Počet staníc 17
Dĺžka (v km) 18 km
Depá Depo Zličín
Počet cestujúcich
za hodinu
21 000 (v špičke)
10 500 (v sedle)
Linky Pražského metra
  A. Linka A
  B. Linka B
  C. Linka C
  D. Linka D (plánovaná)
Stanica Karlovo náměstí. Ukážka sklenených tvárnic, ktorými je obložený interiér.
Stanica Anděl.
Stanica Národní třída. Obklad zo skla Connex.
Stanica Rajská záhrada. Koľaje sa nachádzajú na dvoch podlažiach.

Linka B je linka pražského metra vedená v smere juhozápad-severovýchod. Na mapách je označovaná žltou farbou. Linka B je zároveň najdlhšou trasou pražského metra, s celkovou dĺžkou 25,6 kilometra a 24 stanicami. Vlak prejde celú trasu za 41 minút.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba na trase B sa začala v roku 1979. Prvý úsek bol otvorený v roku 1985 a na jeho trase v dĺžke 4,9 kilometra sa nachádzalo sedem staníc od Smíchovského nádraží po Florenc, kde vznikol prestupný bod s linkou C. Vzhľadom na geologické podložie bol veľmi náročný na výstavbu (najmä v okolí Můstku a na úseku medzi stanicami Anděl a Karlovo náměstí, ktorý prechádza popod Vltavu).

Ďalší úsek otvorili v roku 1988 a nachádzajú sa na ňom tri stanice: Radlická, Švermova a Dukelská. Prvé dve stanice sa však využívajú veľmi málo. Je to z toho dôvodu, že v ich blízkosti bola plánovaná výstavba nového sídliska, ktoré sa ale po páde komunistického režimu nikdy nepostavilo.

V 90. rokoch 20. storočia boli dostavané tri úseky: v roku 1990 to bol úsek FlorencČeskomoravská, v roku 1994 úsek Nové ButoviceZličín a zatiaľ posledný úsek otvorili v roku 1998 medzi stanicami Českomoravská a Černý Most. Tento úsek obsahuje päť staníc, v roku 1998 však zostali nedostavané stanice Hloubětín a Kolbenova, ktoré boli otvorené až v rokoch 1999, respektíve 2001. Ich neskoršie otvorenie však ušetrilo vyše 2 miliardy Kč.

Budúci rozvoj[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti sa o ďalšom predlžovaní trasy neuvažuje. S výstavbou linky D, by mohol vzniknúť ďalší prestupný bod v stanici Vysočanská.

Architektúra staníc[upraviť | upraviť zdroj]

Interiéry[upraviť | upraviť zdroj]

Architektonické stvárnenie interiérov staníc linky B nie je také nákladné ako na linke A alebo C. Hlavným zľučujúcim prvkom na linke B sú originálne závesné svetelné konštrukcie. Ďalej to bol aj spôsob osvetlenia priestoru: dolu svietilo biele žiarivkové svetlo a klenby staníc osvetľovali sodíkové výbojky vydávajúce oranžové teplé svetlo.

Na rozdiel od eloxovaného hliníku na linke A a mramoru na linke C, je linka B obložená farebným bezpečnostným sklom typu Connex. Každá zo staníc mala obložené nosné stĺpy sklom v inej farbe. Výnimky tvoria stanice Karlovo náměstí (obklad zo sklenených tvárnic), prestupné stanice Můstek a Florenc (keramický obklad), Smíchovské nádraží (nosné stĺpy sú obložené lešteným hliníkom). Výnimkou je aj stanica Anděl (do roku 1990 Moskevská), ktorá architektonicky imituje moskovské metro a je obložená červeným mramorom.

Premávajúce súpravy a depo[upraviť | upraviť zdroj]

Na linke B premávajú 81-71M zo Škodových závodů v Plzni.

Depo je vybavené skúšobnou traťou napojenou na vlečku firmy Siemens (predtým ČKD Tatra), ktorá je zodpovedná za výrobu nových súprav pražského metra.

Stanice[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]