Lipari (ostrov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 38°28′S 14°57′V / 38.467°S 14.950°V / 38.467; 14.950
Lipari
vulkanický ostrov
Lipari Faehre Hafen.jpg
Štát Taliansko Taliansko
Región Sicília
Provincia Messina
Súostrovie Liparské ostrovy
Súradnice 38°28′S 14°57′V / 38.467°S 14.950°V / 38.467; 14.950
Najvyšší bod Monte Chirica
 - výška 602 m n. m.
Rozloha 37,6 km² (3 760 ha)
Obyvateľstvo 10 763 (31. 12. 2004)
Perióda pleistocén, holocén
Prvá erupcia pred 220 000 rokmi
Posledná erupcia 1230
Poloha ostrova na mape Talianska
Red pog.svg
Poloha ostrova na mape Talianska
Poloha ostrova na mape Sicílie
Red pog.svg
Poloha ostrova na mape Sicílie
Wikimedia Commons: Lipari

Lipari je ostrov vulkanického, ležiaci v Tyrrhenskom mori asi 30 km severne od pobrežia Sicílie. Lipari patrí do súostrovia Liparské ostrovy a je to najväčší ostrov celého súostrovia. Na ostrove sa nachádza mestečko rovnakého mena, kde trvalo žije približne 11 000 obyvateľov (počas letnej turistickej sezóny sa tento počet zdvojnásobuje).

História[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka blízkosti pobrežia a ložiskám obsidiánu bol ostrov osídlený už v mladšej dobe kamennej. Na Lipari sa nachádzajú archeologické náleziská s datovaním približne 5 000 rokov pred Kr. Neskôr ostrov osídlili Gréci (osada Lipara v roku 508 pred Kr.), po nich Etruskovia a neskôr Kartáginci, ktorí mali na ostrove počas prvej Púnskej vojny námornú základňu. V rokoch 252 až 251 pred Kr. bola Lipara dobytá Rimanmi, ktorí tu zriadili kúpele a ostrov slúžil aj ako exil pre vyhnancov.

Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Kresťanstvo sa na ostrove trvalo usídlilo v 3. storočí, keď tu bolo zriadené biskupstvo. V miestna katedrále prechovávali ostatky svätého Bartolomeja. V 9. storočí neďalekú Sicíliu obsadili Arabi a ich lúpežné nájazdy na ostrov spôsobili jeho (skoro)vyľudnenie. Biskupstvo bolo presídlené do Beneventa vo vnútrozemí Kampánie, na ostrov sa vrátilo až v roku 1131, keď Normani vytlačili Arabov zo Sicílie. Noví vládcovia Sicílie spravovali aj ostrov. Nájazdy stredomorských pirátov však pretrvávali (posledné skončili až v 19. storočí) a tak dal Karol V. na Lipari vybudovať opevnenie na bývalej gréckej akropole. Opevnenie však chránilo len mesto, obyvateľstvo sa preto sústreďovalo v ňom.

Novovek[upraviť | upraviť zdroj]

Počas fašistickej diktatúry v Taliansku boli na Lipari zadržiavaní viacerí oponenti režimu. V súčasnosti je ostrov obľúbená turistická destinácia, mesto a okolie poskytuje početné letoviská. Na Lipari sa nachádza aj múzeum sa rozsiahlymi archeologickými a prírodovednými zbierkami z ostrova a okolia.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Lipari je celkom pokrytý početnými vulkanickými fenoménmi: stratovulkánmi, krátermi a lávovými dómami. Čo sa týka vývoja a chemizmu, liparské stratovulkány sú najkomplexnejšie z vulkanických fenoménov celýho súostrovia.

Vytvorili sa v dvoch veľkých erupčných etapách. Prvý (pred 223 000 - 42 000 rokmi) pozostával zo šiestich cyklov, druhý (pred 42 000 - súčasnosť) pozostával zo štyroch cyklov. Cyklom je myslená vulkanická aktivita v rámci jedného vulkanického centra. Charakter erupcií jednotlivých cyklov bol nasledovný, po krátkej explozívnej fáze, zapríčinenej rýchlym odplynením magmy, nasledovala dlhšia, pokojná efuzívna fáza.

Zoznam vulkanických fenoménov Lipari[upraviť | upraviť zdroj]

  • Stratovulkány
    • Canneto Dentro
    • Chiesa Vecchia
    • Chiraca
    • Cungo di Mandra
    • Monte Pilato
    • Monte Mazzacaruso
    • Monte San Angelo
    • Timpone Carrubbo
    • Timpone Ospedale
    • Timpone Pataso
  • Podmorské vulkány
    • Cala Fico
    • Capo Grosso
    • Monterosa
    • Punta de Iacopo
  • Krátery
    • Forgia Vecchia
    • Rocche Rosse
  • Kaldery
    • Castellaro
  • Dómy
    • Monte Giardina
    • Monte Guardia

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]