Louis de Funès

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Louis de Funès
Louis de Funès na natáčaní filmu Piti Piti Pa z roku 1970.
Celé menoLouis Germain David de Funès de Galarza
Narodenie 31. júl 1914
Courbevoie, Francúzsko
Úmrtie27. január 1983 (68 rokov)
Nantes, Francúzsko
PrezývkyFufu
Povolanieherec, komik
Roky pôsobenia1945 – 1982
ManželkaGermaine Louise Elodie Carroyer (1936 – 1942)
Jeanne Barthelémy de Maupassant (1943 – 1983)
DetiDaniel
Patrick
Olivier
OtecCarlos Luis de Funès de Galarza
MatkaLeonor Soto Reguera
Výška1,64 m
Oficiálna webstránkalouisdefunes.com

Louis de Funès de Galarza (* 31. júl 1914, Courbevoie, Francúzsko – † 27. január 1983, Nantes, Francúzsko) bol francúzsky herec a komik.[1][2] Po účinkovaní v takmer stopäťdesiatich filmoch bol jedným z najznámejších komických hercov francúzskej kinematografie druhej polovice 20. storočia a taktiež dosiahol najlepšie finančné výsledky vo francúzskej kinematografii od 60. do začiatku 80. rokov 20. storočia.[3]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Louis de Funès sa narodil 31. júla 1914 vo francúzskom meste Courbevoie. Jeho rodičia boli Španieli, ktorí zo španielskej Sevilly do Francúzska utiekli v roku 1904, pretože rodina s ich svadbou nesúhlasila. Jeho otec bol v Španielsku známy advokát, po príchode do Francúzska sa stal brusičom diamantov. Louis v mladosti rád kreslil a hrával na klavír. Ovládal francúzštinu, španielčinu a angličtinu. Než sa stal hercom, vystriedal rad zamestnaní: bol kožušník, dekoratér, aranžér, účtovník, predavač. Do showbiznisu vstúpil koncom tridsiatych rokov ako pianista v parížskej štvrti Pigalle. Tu rozosmieval svoje publikum vždy, keď urobil grimasu. Rok navštevoval hereckú školu Le Cours Simon. Tu si okrem iných spravil kontakty s Danielom Gélinom. V roku 1936 si zobral Germaine Louise Elodie Carroyerovú, s ktorou mal jedno dieťa, syna Daniela. Pár sa rozviedol v roku 1942. Za nemeckej okupácie počas 2. svetovej vojny pokračoval v štúdiách na hudobnej škole. Tu sa zamiloval do sekretárky menom Jeanne Barthelémy de Maupassant, ktorá sa zamilovala do „mladého muža, ktorý hral jazz ako boh“. V roku 1943 sa zobrali a mali dvoch synov: Patricka, narodeného 27. januára 1944, a Oliviera, narodeného 11. augusta 1949.[4][5]

Začiatok kariéry[upraviť | upraviť zdroj]

Pred kamerou sa po prvýkrát objavil v roku 1946 vo filme Pokušenie z Barbizonu (La tentation de Barbizon). Išlo o epizódnu rolu a vo filme sa celkovo objavil len po dobu menej ako 40 sekúnd.[4] Počas nasledujúcich 20 rokov účinkoval v 130 filmových rolách. Kým dostal ponuku na prvé hlavné roly, hral vo viac ako 80 filmoch. Medzi rokmi 1945 a 1955 sa objavil v 50 filmoch, väčšinou ako komparz. V roku 1954 hral vo filmoch ako Poprask v kabarete a Baránok s piatimi nohami. Okrem filmu sa venoval aj dabingu a hrával v divadle.

Prelom v kariére[upraviť | upraviť zdroj]

Prelom v kariére nastal v roku 1956 vďaka známej komédii parodujúcu druhú svetovú vojnu Naprieč Parížom. Jeho ďalším úspechom bol film Pouic-Pouic z roku 1963 v réžii Jeana Giraulta. Rola v tomto filme mu zabezpečila úspech. V roku 1965 sa objavil vo veľmi úspešnej filmovej komédii Smoliar. Dvojica Funès-Bourvil sa o rok neskôr objavila aj vo filme Veľký flám. Išlo o mimoriadne úspešný film, ktorý si pozrelo vo francúzsku 17,27 milióna divákov.[4][6]

Žandár zo Saint-Tropez či komisár Juve[upraviť | upraviť zdroj]

Skutočne slávnym sa stal ale až omnoho neskôr, v zrelom veku. Celú Európu si získal rolou nervózneho strážnika Cruchota v sérii komédií o žandárovi zo Saint-Tropez a ako komisár Juve, prenasledujúci záhadného Fantomasa.

Zatiaľ čo vo Francúzsku bol veľa rokov enormne úspešný, v USA bol takmer neznámy s výnimkou komédie Dobrodružstvá rabína Jakoba z roku 1973. V Československu jeho popularite napomohol vynikajúci dabing Františka Filipovského. V slovenskom znení ho v niektorých filmoch nadaboval herec Ľubo Gregor.[7]

Jeho herecký štýl sa opieral o živelnú komiku a neuveriteľné mimické a gestické schopnosti, ktoré mu vyniesli prezývku Muž tisícich tvárí. Svoje typické grimasy odpozeral z grotesiek s káčerom Donaldom.

Louis de Funès miloval svoju rodinu, záhradu a film. Žil na zámku Clermont na Loire pri Nantes, rád trávil čas vo svojom rozáriu. Šľachtiteľ Meilland pomenoval na jeho počesť jednu zo svojich odrôd „Louis de Funès“.

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

De Funès mal problémy so srdcom a s každou svojou rolou, v ktorých predstavoval rôzne cholerické postavy, riskoval srdcový infarkt, ktorý prekonal po skončení natáčania filmu Dobrodružstvá rabína Jakoba a na ktorý nakoniec 27. januára 1983 taktiež zomrel.[8]

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Herecká filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1954 – Mam'zelle Nitouche
  • 1954 – Les intrigantes
  • 1954 – Huis clos
  • 1954 – Les hommes ne pensent qu'à ça
  • 1954 – Fraternité (TV)
  • 1954 – Escalier de service
  • 1954 – Les corsaires du Bois de Boulogne
  • 1954 – Le chevalier de la nuit
  • 1954 – Le blé en herbe
  • 1954 – Ah! Les belles bacchantes
  • 1954 – Poisson d'avril
  • 1953 – Mon Frangin du Sénégal
  • 1953 – Faites-moi confiance
  • 1953 – Le secret d'Hélène Marimon
  • 1953 – Capitaine Pantoufle
  • 1953 – Légère et court vêtue
  • 1953 – Au diable la vertu
  • 1953 – Dortoir des grandes
  • 1953 – L'étrange désir de Monsieur Bard
  • 1953 – Le rire (film)|Le rire
  • 1953 – La vie d'un honnête homme
  • 1952 – La putain respectueuse
  • 1952 – L'amour n'est pas un péché
  • 1952 – Moineaux de Paris
  • 1952 – Le huitième art et la manière
  • 1952 – Monsieur Leguignon Lampiste
  • 1952 – Monsieur Taxi
  • 1952 – Je l'ai été trois fois
  • 1952 – Elle et moi
  • 1952 – Innocents in Paris
  • 1952 – La fugue de Monsieur Perle
  • 1952 – Agence matrimoniale
  • 1952 – Les dents longues
  • 1952 – Ils étaient cinq
  • 1952 – Les sept péchés capitaux
  • 1951 – Adresát neznámy
  • 1951 – Folie douce
  • 1951 – L'amant de paille
  • 1951 – Le dindon
  • 1951 – Pas de vacances pour Monsieur le Maire
  • 1951 – La poison
  • 1951 – Le roi du bla bla bla
  • 1951 – Champions Juniors
  • 1951 – La rose rouge
  • 1951 – Sans laisser d'adresse
  • 1951 – Boîte à vendre
  • 1951 – Boniface Somnambule
  • 1951 – Bibi Fricotin
  • 1951 – Un amour de parapluie
  • 1951 – Les joueurs
  • 1951 – Knock
  • 1950 – Adémaï au poteau-frontière
  • 1950 – La rue sans loi
  • 1949 – Le jugement de Dieu
  • 1949 – Je n'aime que toi
  • 1949 – Un certain monsieur
  • 1949 – Pas de week-end pour notre amour
  • 1949 – Rendez-vous avec la chance
  • 1949 – Au revoir M. Grock
  • 1949 – Millionnaires d'un jour
  • 1949 – Mission à Tanger
  • 1949 – Mon ami Sainfoin
  • 1949 – Vient de paraître
  • 1948 – Du Guesclin
  • 1947 – Croisière pour l'inconnu
  • 1947 – Antoine et Antoinette
  • 1946 – Dernier refuge
  • 1946 – Six heures à perdre
  • 1945 – Pokušenie Barbizonu

Režijná filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Podiel na scenári[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Louis de FUNÈS [online]. notreCinema.com, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. CINEFICHES : Cinéma, DVD, [online]. www.cinefiches.com, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online.
  3. TRAVERS, James. Biography and filmography of Louis de Funès [online]. frenchfilms.org, 2015-01-01, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. a b c Resin statues | Infinite Statue [online]. www.infinitestatue.com, [cit. 2019-01-11]. Dostupné online.
  5. Louis de Funès [online]. IMDb, [cit. 2019-01-11]. Dostupné online.
  6. LOUIS DE FUNES BOX OFFICE [online]. BOX OFFICE STORY, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online.
  7. Louis de Funès [online]. www.dabingforum.sk, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online.
  8. PUREPEOPLE. Louis de Funès : De quoi est mort le mythique héros du Grand Restaurant ? [online]. www.purepeople.com, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]