M3 Lee

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
M3 General Lee
M3 Lee v júni 1942 vo Fort Knox

M3 Lee v júni 1942 vo Fort Knox

Základná charakteristika
Posádka 7 mužov americká verzia
6 mužov britská verzia
Dĺžka 564 cm (korba)
Šírka 272 cm
Výška 312 cm
Hmotnosť 23,9 tony
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie čelné 57 mm, u neskorších verzií zosilnené na 88 mm
Hlavná zbraň 1× 75 mm kanón M2 alebo M3 v korbe (46 nábojov)
1× 37 mm kanón M5/M6 vo veži (178 nábojov)
Sekundárne zbrane 3 - 4 .30 (7,62 mm) guľomet Browning M1919 (s 9200 nábojmi)
Pohon a pohyb
Pohon benzínový vzduchom chladený deväťválec Wright (Continental) R975 EC2
400/340 hp (298/254 kW)
Odpruženie pružiny
Max. rýchlosť 42 km/h (na ceste)
26 km/h (v teréne)
Pomer výkon/hmotnosť
Dojazd 193 - 300 km
Priechodnosť svah so sklonom 35°, stena vysoká 0,6 m, brod hlboký 1 m, zákop široký 2 m

M3 General Lee alebo tiež známy v britských službách ako M3 General Grant bol americký stredný tank používaný počas druhej svetovej vojny.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Tank vznikol v chvate, ako odpoveď na úspechy nemeckých tankov v bojoch v západnej Európe v roku 1940. Konštrukcia bola kompromisom medzi požiadavkami pechoty, ktorá na stroji nepotrebovala kanón silnejší ako 37 mm a jazdectva, ktoré uznalo potrebu inštalácie 75 mm kanóna pre boj proti nepriateľským tankom. Nový typ skonštruovaný na základe tanku M2 mal preto vo veži 37 mm kanón a v pravej časti korby mal inštalované 75 mm delo. Bolo jasné, že toto je len dočasné riešenie a americké firmy pracovali aj na projekte modernejšieho tanku M4 Sherman.

V roku 1940 si objednala upravené tanky M3 britská nákupná komisia, ktorá hladala rýchlu náhradu za stroje stratené v bojoch vo Francúzsku. Upravené tanky M3 mali zmenenú konštrukciu veže, ktorá nemala veliteľskú kupolu a mala rádiostanicu, ubudol aj jeden člen posádky. Táto verzia bola pomenovaná General Grant podľa generála Ulyssesa S. Granta.

Američania na základe bojových skúseností stroje priebežne modernizovali. Objavili sa ďalšie verzie M3A1 s upravenou korbou, M3A2, ktorý bol vyrábaný zváraním, M3A3 s dieslovým motorom atď. Významné tiež boli ďalšie modifikácie vozidla ako bola 105 mm samohybná húfnica M7 Priest, alebo 155 mm húfnica M12.

Do decembra 1942 kedy sa výroba tankov M3 zastavila bolo postavených celkovo 6258 ks[1].

Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Do bojov sa tieto tanky dostali v máji roku 1942, kedy ich britská armáda nasadila v severnej Afrike počas bitky o Gazalu. Pre nemecký Afrikakorps bolo ich nasadenie veľmi nečakané. Granty boli pomerne dobre pancierované a ich 75 mm kanón bol schopný zlikvidovať väčšinu nemeckých obrnencov na bojisku. Týmto tankami bola vyzbrojená aj americká 1. tanková divízia nasadená na severoafrickom bojisku. No ich nadradenosť netrvala dlho, Nemci čoskoro prišli s novými verziami tankov Pz IV s dlhým 75 kanónom a neskôr dokonca s tankom Tiger s 88 mm kanónom. Od jari roku 1943 boli tanky M3 na európskom bojisku nahrázané novými tankami Sherman.

Asi 1300 tankov M3 sa dostal pomocou zmluvy lend-lease do ZSSR, kde boli všeobecne sovietskymi posádkami veľmi nepopulárne a prezývané „rakva siedmich bratov“. Ich chabé výsledky boli zapríčinené najmä preto, že sa dostali do najťažších tankových bojov, na ktoré neboli všeobecne veľmi vhodné. Niekoľko strojov bolo použitých počas Petsamo-kirkeneskej operácie v polárnych oblastiach, kde proti nim Nemci nenasadili žiadne tanky.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Chris Bishop - THE ENCYCLOPEDIA OF WEAPONS OF WORLD WAR II ISBN 0-7607-1022-8, Barnes & Noble, Inc., London, p. 34

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]