Panzerkampfwagen IV

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Panzerkampfwagen IV
PzKpfw IV verzie H s prídavným pancierovaním Schürzen, 2. tankový pluk SS 12. divízie SS Hitlerjugend, Francúzsko, 1943.

PzKpfw IV verzie H s prídavným pancierovaním Schürzen, 2. tankový pluk SS 12. divízie SS Hitlerjugend, Francúzsko, 1943.

Základná charakteristika
Posádka 5 (vodič, veliteľ, strelec, nabíjač, radista)
Dĺžka 5,89 m
Šírka 2,88 m
Výška 2,68 m
Hmotnosť 23 t
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie čelné 80 mm
Hlavná zbraň 75mm kanón KwK 40 L/48
Sekundárne zbrane 2x guľomet MG 34 kalibru 7,92 mm
Pohon a pohyb
Pohon 12-válcový benzínový šesťvalec Maybach HL 120 TRM
224 kW (300 k)
Odpruženie listové perá
Max. rýchlosť 40 km/h
Pomer výkon/hmotnosť 13 hp/tona
Dojazd 200 km (po ceste)
Priechodnosť svah so sklonom 60%, stena vysoká 0,6 m, brod hlboký 1 m, zákop široký 2,2 m

Panzerkampfwagen IV (iné názvy: PzKpfw IV, SdKfz 161, Panzer IV) bol nemecký stredný tank používaný v rôznych verziach počas celej druhej svetovej vojny. Bol najrozšírenejším tankom Wehrmachtu a od roku 1943 tvoril chrbtovú kosť nemeckých tankových vojsk.

Vznik, vývoj a nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

V polovici 30. rokov začali nemecké ozbrojené sily realizovať novú koncepciu tankových vojsk, ktorá počítala s tým, že sa tankové prápory budú skladať z troch čiat ľahších tankov a jednej tankovej čaty s ťažšími vozidlami. Týmito ťažšími tankami mali byť práve Pz IV. Súťaž na nový stredný tank bola pôvodne nazývaná projektom na stredný poľnohospodársky traktor..

Výrobou prototypov podľa zadaných špecifikácií boli poverené firmy Krupp, MAN a Rheinmetall-Borsig. Vo vývoji prototypu označovaného VK 2001 nakoniec mala pokračovať iba firma Krupp. Nové vozidlo bolo tiež označované Bataillons Führerwagen (čiže veliteľské vozidlo práporu). Do výroby sa nakoniec dostal v továrni Krupp-Grusonwerke v Magdeburgu na prelome rokov 1936 a 1937.

Prvé stroje boli vyzbrojené krátkym 75 mm kanónom 7,5 cm KwK 37 L/24 a dvoma guľometmi, mali 20 mm hrubý čelný pancier veže a 14,5 mm hrubý pancier na korbe. Onedlho prišla nová zdokonalená verzia Ausf B, ktorá mala zvýšenú pancierovú ochranu, silnejší motor, a niekoľko menších zmien.

Počas invázie do Francúzska sa tanky Panzer IV stretli v boji s početnými tankovými silami Francúzskej armády. Ich kanóny L/24 boli síce pomerne účinné proti slabšie pancierovaným tankom Renault a Somua, ale boli celkom neefektívne pri prenikaní panciereom tankov Char Bl alebo britských strojov Matilda II ktorých čelný pancier bol až 60 mm hrubý. Podobné nedostatky zaznamenali nemecké vojská v Severnej Afrike, keď v roku 1940 bojovali o Sidi Barrani a onedlho na to pri Tobruku.

Nasadenie tankov Pz IV na východnom fronte bolo úspešné až do doby, kedy sa Nemci po prvýkrát nestretli s dobre pancierovanými a lepšie vyzbrojenými tankami T-34 a KV-1. To si vynútilo potrebu inštalácie silnejšieho tankového kanóna s dlhou hlavňou, ktorý by bol schopný ničiť tieto nové sovietske tanky. Keďže však konštrukcia tanku Panzer III už neumožňovala inštaláciu patrične silnej výzbroje a vývoj nových typov tankov by bol zdĺhavý, bolo najjednoduchším riešením upraviť tank Pz IV. V novembri 1941 boli plány na urýchlene vyzbrojenie dlhým 75 mm kanónom 7,5 cm KwK 40 L/43 dokončené. Výroba prvých tankov typu F2 sa začala v marci 1942. V novembri 1943 bola náletom poškodená továreň produkujúca podvozky tankov Pz III, ktoré v tej dobe tvorili základ pre stavbu útočných diel StuG III. Urýchlene preto bola nástavba StuGu III upravená pre podvozok tanku Panzer IV, vznikol tak StuG IV.

Od marca 1943 sa do výroby dostala nová verzia G. Tá dostala okrem množstva menších zmien nový kanón 7,5 cm KwK 40 L/48 a silnejšie pancierovanie. Neskôr sa začala vyrábať i verzia s prídavným pancierovaním Schürzen - charakteristickým bočným pancierom zakrývajúcim veľkú časť podvozku. Tento plát slúžil i ako ochrana pred magnetickými bombami, ktoré s obľubou používali Spojeneckí tankoborníci. Tanky Pz IV verzií F a G boli najpočetnejšími nemeckými tankami v bitke pri Kursku a fakticky aj vo všetkých nasledujúcich ťaženiach. Bežná čata nemeckých tankových plukov sa skladala z 22 tankov Pz IV. V novembri 1943 začala výroba novej verzie H, ktorá mala zosilené predné pancierovanie na 80 mm. Väčšina nemeckých Pz IV, ktoré boli nasadené na západnom fronte počas operácie Overlord boli práve verzie H. Uprostred roku 1944 dosiahla výroba Pz IV svoje maximum, keď bolo v továrňach v Magdeburgu, Plauene a St. Valentine vyrobených mesačne 300 tankov tohto typu. V lete 1944 sa začala výroba poslednej verzie Pz IV ausf. J. Ten sa líšil najmä zvýšenou zásobou vezeného paliva.

Celkom bolo do konca druhej svetovej vojny vyrobených asi 9 000 tankov Pz IV, z toho asi 7 850 s dlhým kanónom. Tanky boli používané aj po vojne, Sýria ich nasadila v šesťdňovej vojne.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]