Panzerkampfwagen II

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Panzerkampfwagen II
Panzerkampfwagen IIL (tzv. Luchs) v múzeu vo francúzskom Saumure.

Panzerkampfwagen IIL (tzv. Luchs) v múzeu vo francúzskom Saumure.

Základná charakteristika
Posádka 3 (vodič, veliteľ-strelec, nabíjač)
Dĺžka 4,64 m
Šírka 2,3 m
Výška 2,02 m
Hmotnosť 10 000 kg
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie čelné 35 mm, boky 20 mm
Hlavná zbraň 20 mm kanón KwK 30 L/55
Sekundárne zbrane 2x guľomet MG 34 kalibru 7,92 mm
Pohon a pohyb
Pohon benzínový šesťvalec Maybach HL
104 kW (140 hp)
Odpruženie torzné tyče
Max. rýchlosť 55 km/h
Pomer výkon/hmotnosť 15 hp/tona
Dojazd 200km
Priechodnosť svah so sklonom 50°, stena vysoká 0,42 m, brod hlboký 0,9 m

Panzerkampfwagen II alebo PzKpfw II alebo SdKfz 121 bol nemecký ľahký tank používaný na začiatku druhej svetovej vojny. Z prvej línie bol postupne vyraďovaný od konca roku 1942.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1934 nemecká armáda čakala na nové typy obrnenej techniky. Vývoj prototypov nového ľahkého tanku, ktorý mal nahradiť neperspektívny PzKpfw I, boli poverené firmy Henschel, Krupp a MAN. Súťaž na konštrukciu LaS 100 (Landwirtschaftlicher Schlepper 100 - traktor 100), ako znelo krycie označenie projektu, vyhrala konštrukcia firmy MAN, ktorá mala zabezpečovať podvozky. Korby dodával, podobne ako v prípade tankov Pz I Daimler-Benz. Časť produkcie zabezpečovali aj firmy Famo, MIAO a Wegmann.

Prvé tanky PzKpfw II vo verzii A dostal Wehrmacht v roku 1935. Stroje boli vyzbrojené 20 mm kanónom, s ktorým bol spriahnutý 7,92 mm guľomet. Už prvé skúšky však ukázali, že 7,2 tonové stroje majú poddimenzovaný iba 97 kW motor. Preto onedlho vznikla i nová verzia PzKpfw IIB, ktorá mala silnejší motor a hrubší predný pancier, ktorý zvýšil hmotnosť až na 8 ton. Ďalšia verzia C prišla v roku 1937, verzie D a E mali nové odpruženie torznými tyčami, čo podstatne zvýšilo ich rýchlosť na ceste na 55 km/h. Rýchlosť v teréne však v porovnaní s predošlými modelmi klesla. Počas invázie do Francúzska Nemci nasadili novú verziu F, ktorá mala zvýšené pancierovanie 35 mm vpredu a 20 mm zboku. Jej hmotnosť stúpla na 10 ton a to sa podpísalo aj na znížení maximálnej rýchlosti.

Konštrukcia PzKpfw II dala základ niektorým ďalším prieskumným obrneným vozidlám „Luchs“, ktoré sa však nevyrábali vo veľkých sériach. V roku 1940 sa objavil špeciálny obojživelný tank, pripravovaný pre prípadné vylodenie do Británie. Existoval i plameňometný Flammpanzer II, ktorých asi 100 ks operovalo od roku 1942. Podvozky Panzera II boli použité pre stíhač tankov Marder II, ktorý používal koristné sovietske 76,2 mm protitankové kanóny. Na tieto podvozky bol montovaný aj nemecký 7,5 cm kanón Pak 40. Celkovo bolo cez vojnu vyrobených asi 1200 týchto stíhačov tankov. V Poľsku do roku 1944 vyrábali na podvozkoch Pz II aj samohybné húfnice Wespe kalibru 105 mm.

Varianty[upraviť | upraviť zdroj]

  • PzKpfw IIa1 - prvý variant o hmotnosti 7,6 t, s motorom Maybach HL 57TR. Vyrobených 10 kusov.
  • PzKpfw IIa2 - oproti predošlému variantu sa líšil malými zmenami v systéme chladenia motora a priestoru posádky. Vyrobených 15 ks.
  • PzKpfw IIa3 - bola inštalovaná protipožiarna priehradka medzi motorom a priestorom posádky a ďalší odnímateľný kryt motora, pre lepšiu dostup k motoru. Vyrobených 50 ks.
  • PzKpfw IIb - zaznamenal malé zmeny v podvozkovej časti. Trup bol predĺžený na 4760 mm. Použitý bol nový motor Maybach HL 62TN. Vyrobených 25 ks.
  • PzKpfw IIc - nový podvozok s 5 pojazdovými kolesami stredného priemeru. Rozmery: 4810х2223х1990 mm. Hmotnosť vyrástla na 8,9 t. Pancier bol vyrobený z molybdénovej ocele. Vyrobených 200 ks.
  • PzKpfw IIA mal synchronizovanú prevodovku, motor Maybach HL 62TRM. Nový typ priezoru pre vodiča. Inak podobný PzKpfw IIc. Vyrobených 100 ks.
PzKpfw II 15. obrnenej divízie Afrického zboru v Severnej Afrike. Hlavne zbraní zakryté textilnými krytmi.
  • PzKpfw IIB - až na niekoľko drobných zmien takmer totžný s PzKpfw IIA. Vyrobených 200 ks.
  • PzKpfw IIC - zmeny v systéme chladenia motora 50 mm pancierová protipožiarna priehradka. Hmotnosť 9,5 t. Vyrobených 100 ks.
  • PzKpfw IID - Vyvinutý ako výzbroj ľahkých divízií Wehrmachtu. Podvozok s 4 pojazdovými kolesami typu Christie . Veža a pancierovanie rovnaké ako na PzKpfw IIc. hmotnosť 10 t. Vyrobených 80 ks.
  • PzKpfw IIE - malé zmeny v zavesení kolies a podvozku. Inak totožná s PzKpfw IID. Vyrobených 163 ks.
  • PzKpfw IIF - zmeny v zadnej časti korby, zvýšená pancierová ochrana motorových krytov, zlepšený mechanizmus otáčania veže. Inak podobný PzKpfw IIC. Vyrobených 532 ks.
  • PzKpfw IIG (VK 901) - nová korba a podvozok s piatimi kolesami rozmiestnenými šachovnicovo tak aby sa prekrývali. Hmotnosť 9,2 t. Motor Maybach HL45p. Rýchlosť 50 km/h. Pancierovanie od 14,5—30 mm. Nový 20 mm kanón KwK 38. Vyrobených 12 ks.
  • PzKpfw IIJ - vyvíjal sa ako PzKpfw II n.A. (neue Art - nový model). Silnejšie pancierovanie 50 — 80 m. Rýchlosť 31 km/h. Nová korba, veža i podvozok. Výzbroj ako VK 901. Vyrobených 22 ks.
  • PzKpfw IIL „Luchs“ (SdKfz 123) - vylepšený a modernizovaný variant VK 901, VK 903 a VK 1301. Určený na prieskum. Hmotnosť 11,8 t. Motor HL 66р. Posádku tvorili 4 ľudia. Vyrobených 133 ks.

Bojové nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Stroje PzKpfw II na východnom fronte v lete 1942.

Spolu s Pz I boli Pz II nasadené v španielskej občianskej vojne najprv v rámci 88. tankového pluku Légie Condor. V boji s Republkánskymi BT-5 a T-26 však zaznamenali iba rad neúspechov v dôsledku nedostatočnej výzbroje a pancierovania. Nemci nasadili asi 1000 tankov Pz II pri útoku na Francúzsko. Neskôr ich použili i pri útoku na ZSSR. Počas ťaženia na východe však už v nasledujúcom období nemohli konkurovať sovietskej technike a boli čoskoro stiahnuté z prvej línie. Naďalej však boli využívané ako prieskumné vozidlá alebo pri výcviku nových posádok. Verzia L (Lynx, či Luchs) bola na prieskum používaná na obidvoch frontoch do konca vojny.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]