Panzerkampfwagen VI Tiger II

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Panzerkampfwagen VI Tiger II
Zachovaný tank PzKpfw VI Tiger II v La Gleize, Belgicko

Zachovaný tank PzKpfw VI Tiger II v La Gleize, Belgicko

Základná charakteristika
Posádka 5 (vodič, veliteľ, strelec, nabíjač, radista)
Dĺžka 10 300 mm
Šírka 3750 mm
Výška 3100 mm
Hmotnosť 69 800 kg
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie čelný 150 mm, boky a zadná časť 80 mm, čelo veže 180 mm, boky a zadná časť veže 80 mm
Hlavná zbraň kanón 8,8 cm KwK L/71 so 70 nábojmi, námer -8 stupňov až +15 stupňov,
Sekundárne zbrane 2x guľomet MG 34 so zásobou 4800 nábojov
Pohon a pohyb
Pohon 12-valcový benzínový Maybach HL 230 P30 chladený kvapalinou
515 kW pri 3000 ot/min
Odpruženie listové perá, vinuté pružiny
Max. rýchlosť 38 km/h po kvalitnej ceste
Pomer výkon/hmotnosť 17 hp/tona
Dojazd 110 km po kvalitnej ceste, 100 km v teréne
Priechodnosť svah so sklonom 60%, stena vysoká 80 cm, brod hlboký 120 cm, zákop široký 250 cm m

Panzerkampfwagen VI Tiger II , skrátene Tiger, prezývka Königstiger (kráľovský tiger), bol nemecký ťažký tank, vyvinutý a nasadený počas druhej svetovej vojny.

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento tank sa mal stať nástupcom tanku PzkpfwVI Tiger, ktorého výroba začala v roku 1942. Ale už krátko po začiatku výroby tanku PzKpfw VI Tiger Ausf H1 podalo nemecké velenie zákazku na nový ťažký tank, ktorý mal byť vyzbrojený kanónom KwK 43. Tento kanón bol schopný na vzdialenosť 500 m preraziť 180 mm pancier. Vývoja nového tanku sa ujali firmy Porsche a Henschel.

Firma Porsche prišla s návrhom kombinovaného systému pohonu s elektromotormi. Dva spaľovacie motory s výkonom 150 kW mali pohánať generátory. Tento systém sa zdal náchylný k závadám a navyše sa na výrobu elektromotorov spotrebovalo veľké množstvo medi a tak bol návrh firmy Porsche zamietnutý.

Henschel použil ako pohonnú jednotku motor Maybach s výkonom 515 kW. Tento motor bol už predtým použitý pri tanku Tiger I. Bol použitý systém dvojitých pojazdových kolies, štyri kolesá boli v zadnej rade a päť kolies bolo v prvej rade. Čelné pancierovanie bolo 150-180 mm. Tento model bol vo februári 1943 prijatý do výroby pod názvom PzKpfw VI Tiger II Ausf. B a boli objednané tri prototypy.

Výroba tanku Tiger II[upraviť | upraviť zdroj]

Výroba prototypov sa značne predĺžila. Prvý prototyp bol predvedený až 20. októbra 1943. V decembri toho istého roku bola zahájená sériová výroba. Prvých 50 kusov malo vežu Porsche, ostatné tanky mali vežu Henschel. Vzhľadom k použití ťažšieho kanónu a silnejšieho pancierovania bola hmotnosť tanku Tiger II vyššia než hmotnosť tanku Tiger I. Tiger II vážil 69,8 t. To znižovalo jeho rýchlosť, spoľahlivosť a jazdné vlastnosti. Ale aj tak sa jednalo o jeden z najlepšie vyzbrojených a najodolnejších tankov 2. svetovej vojny.

Pri niekoľkých prvých tankoch bol použitý binokulárny zameriavač, u ostatných bol však použitý monokulárny zameriavač. Veliteľské tanky boli vybavené rádiostanicami. Typ SdKfz 267 bol vybavený rádiostanicami FuG5 a FuG8 pre spojenie s plukom a divíziou. Tieto rádiostanice mali štandardné prútové antény. Na veliteľské tanky bolo prerobených asi 10 tankov Tiger II.

Bojové nasadenie tankov Tiger II[upraviť | upraviť zdroj]

Tanky Tiger II boli prijaté do výzbroje v jari roku 1944 a po prvý raz boli použité v boji na východnom fronte. Najznámejšie je ale ich nasadenie v Ardenskej ofenzíve v decembri 1944. Tá sa začala 16. decembra 1944. Jej cieľom bolo znemožniť veľké akcie anglo-amerických jednotiek, aby mohli byť všetky vojenské sily nacistického Nemecka použité na východnom fronte proti ZSSR.

Tanky Tiger II boli taktiež použité v nemeckej ofenzíve pri Budapešti na jar roku 1945. V obidvoch veľkých operáciach však boli nasadené za nepriaznivých poveternostných podmienok, ktoré týmto 70 tonovým monštrám nepriali.

Tiger II bol jedným z najsilnejších tankov 2. svetovej vojny, proti ktorému nemali spojenci vhodnú zbraň. Ich čelné pancierovanie nebol schopný prekonať žiadny spojenecký protitankový kanón. Kráľovské Tigre mali vo svojej výzbroji predovšetkým elitné tankové divízie SS. Išlo o papierovo bezkonkurenčnú zbraň. Na západnom fronte im však Spojenci čelili svojou vzdušnou a početnou prevahou, na východnom fronte sa onedlho objavili ich kvalitní súperi vo forme ťažkých tankov IS-2 a stíhačov tankov ISU-122 a ISU-152. Ich nasadenie neovplyvnilo priebeh bojových operácii aj v dôsledku ich nízkeho počtu - 485 vyrobených kusov.

Výroba nemeckých tankov bola limitovaná vysokým podielom hrúbkového zvárania (X alebo V) pri výrobe korby a veže. To vyžadovalo 4x toľko osobohodín ako porovnateľné tanky spojencov (kde bola veľká časť konštrukčných prvkov liata).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]