Marco Pantani

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Marco Pantani
Marco Pantani

Narodenie 13. január 1970
Cesena, Taliansko
Úmrtie 14. február 2004 (34 rokov)
Rimini, Taliansko

Marco Pantani (* 13. január 1970, Cesena – † 14. február 2004, Rimini) bol taliansky profesionálny cyklista. Známy bol aj pod prezývkou Il Pirata (pirát). Toto meno si vyslúžil vďaka razantnému štýlu jazdy, ale aj pre svoj výzor: hlavu mal vždy dohola oholenú, nosil „pirátsku“ šatku a veľkú náušnicu. Súčasne je posledný cyklista (pred ním sa to podarilo menám ako Fausto Coppi, Jacques Anquetil, Eddy Merckx, Bernard Hinault, Stephen Roche a Miguel Indurain), ktorý v tom istom roku vyhral Giro d´Italia i Tour de France.

Prvé úspechy[upraviť | upraviť zdroj]

Kariéra Marca Pantaniho sa začala na tzv. „Baby Giro“, teda na pretekoch Giro d’Italia pre amatérskych cyklistov do 26 rokov. V roku 1990 sa v celkovom poradí umiestnil na 3. mieste, o rok neskôr bol na tomto podujatí druhý a v roku 1992 "Baby Giro" vyhral. V tom istom roku prechádza k profesionálom, podpisuje zmluvu so tímom Carrera. Už v roku 1994 sa umiestňuje tretí v celkovom poradí Tour de France (získal biele tričko pre najlepšieho pretekára do 25 rokov) a druhý na Giro d´Italia.

Nešťastný rok 1995[upraviť | upraviť zdroj]

Smoliarsky bol pre Marca rok 1995. Na Giro d’Italia, prvé veľké preteky sezóny, ho jeho družstvo nenominovalo. Tour de France sa začala pre neho úspešne - vyhral dve horské etapy (desiatu v Alpách, ktorá končila na L’Alpe-d’Huez a štrnástu v Pyrenejách, končila v Guzet Neige). O dva dni neskôr, v etape zo Saint-Girons do Cauterets (v tejto etape zahynul taliansky cyklista Fabio Casartelli) mal Pantani krízu a do cieľa prišiel so stratou 13 minút a 21 sekúnd po víťazovi etapy Richardovi Virenqueovi. V celkovom poradí sa na Tour de France ’95 umiestnil na trinástom mieste.

Jediným úspechom Pantaniho v roku 1995 bolo tretie miesto na Svetovom šampionáte v cyklistike, ktorý sa konal v meste Daitama v Kolumbii. Na konci sezóny počas pretekov Milano-Turin Pantani v prudkom zjazde z kopca spadol - dôsledkom bola dvojitá zlomenina ľavej nohy. Liečenie trvalo takmer rok, počas ktorého s ním stajňa Carrera rozviazala pracovnú zmluvu.

V roku 1996 sa Marco Pantani zúčastnil iba na jedných pretekoch, ktorými boli na konci sezóny Tour de Poland.

Mercatone Uno[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1997 prechádza Marco do tímu Mercatone Uno. Úvod sezóny mu vychádza dobre - už v marci sa umiestňuje na čelných priečkach v dvoch menších pretekoch: Desiaty na Setmana Catalana a štvrtý na Critérium International. V máji skončil tretí na Vuelta al País Vasco, piaty na La Flèche Wallonne a ôsmy na Liège-Bastogne-Liège. Na Giro d´Italia získal v prvej horskej etape tretie miesto. No o tri dni neskôr za zaplietol do hromadného pádu, ktorý spôsobila zatúlaná čierna mačka. Z pretekov odstúpil. Neskôr na Tour de France skončil v celkovom poradí druhý.

Najúspešnejšia sezóna 1998[upraviť | upraviť zdroj]

Najúspešnejším rokom pre Marca Pantaniho bol rok 1998. Prvým pretekom na ktorom sa zúčastnil bola Vuelta Ciclista a Murcia v Španielsku, kde sa umiestnil na treťom mieste a získal jedno etapové víťazstvo. Na ďalšom preteku, Giro del Trentino, skončil štvrtý. Tieto preteky bral len ako prípravu na Giro d'Italia.

Giro d’Italia[upraviť | upraviť zdroj]

Tu mu boli najväčšími súpermi švajčiar Alex Zulle a Rus Pavel Tonkov. V jedenástej etape skočil Pantani druhý, štrnástu etapu vyhral. Celkové vedenie získal v sedemnástej etape, v ktorej skončil druhý. Na poslednej horskej etape, devätnástej ktorá viedla do Plan di Montecampione, Pantani zaútočil už 20 km pred cieľom. Iba Tonkov s ním dokázal udržať tempo. No i toho 2,5 km pred cieľom striasol a vyhral etapu s náskokom 52 sekúnd pred Tonkovom. O dva dni neskôr, v predposlednej etape, časovke z Mendrisia do Lugana, si už Marco, ktorý nikdy nebol špecialista na časovky (jeho sila bola v kopcoch), už prvenstvo nenechal zobrať, ešte si ho tretím miestom poistil. K celkovému prvenstvu Marco Pantani vyhral ešte aj súťaž o najlepšieho vrchára.

Tour de France[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení pretekov sa Pantani venoval príprave na Tour de France. Tá sa preňho nezačala dobre. Po prvej 58 kilometrovej časovke bol 33., na vlaňajšieho víťaza Jana Ullricha strácal 4 minúty a 21 sekúnd. Po príchode pelotónu do Pyrenejí sa začal Pantaniho útok na prvé miesta. V desiatej etape skončil druhý, jedenástu vyhral. Pred Alpami a týždeň pred koncom pretekov bol už štvrtý so stratou 3 minúty a 1 sekunda na Ullricha. Vedenie v celkovom poradí získal v pätnástej etape, ktorá viedla z Grenoble do Les Deux Alpes. Druhý Bobby Julich strácal 3 minúty 52 sekúnd, Ullrich klesol až na štvrté miesto. V šestnástej etape (Vizille-Albertville) bojovali Pantani a Ullrich bok po boku až do cieľa, víťazstvo v etape získal nakoniec Ullrich, Pantani bol druhý. V predposlednej etape, 52 kilometrovej časovke, skončil Marco tretí so stratou 2 minúty 35 sekúnd na Ullricha. V celkovom poradí skončil prvý Pantani, druhý bol so stratou 3 minúty 21 sekúnd Ullrich, tretí Julich strácal 4 minúty a 8 sekúnd.

Obhajoba prvenstva na Giro d’Italia[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku roku 1999 nič nenasvedčovalo tomu že sa blíži zlom v Marcovej kariére. V marci získal celkové aj etapavé víťazstvo na Vuelta a Murcia a etapové víťazstvo na Setmana Catalana. V máji skončil ôsmy na Vuelta al País Vasco a tretí na Giro del Trentino.

Prvé dni na Giro d’Italia sa pre Pantaniho začali veľkým súbojom s francúzskym cyklistom Laurentom Jalabertom. Vo ôsmej etape Marco vyhral a získal celkové vedenie. Na druhý deň získal v časovke tretie miesto, ale oproti Jalabertovi mal stratu 55 sekúnd a tým aj prišiel o vedúcu priečku.

V prvej etape potom čo sa pelotón presunul do Álp obsadil Pantani druhé miesto, a získal celkové vedenie. O deň neskôr vyhral etapu a náskok pred Jalabertom zvýšil o 21 sekúnd. V ďalšej etape vyhral Jalabert pred Pantanim. Na ďalší deň bola časovka, v ktorej skončil Pantani siedmy so stratou 1 minútu a 38 sekúnd na víťazného Ukrajinca Sergeja Gončara, oproti druhému Paolovi Savoldellimu strácal jednu minútu a 21 sekúnd a oproti v ten deň štvrtému Jalabertovi to bolo 57 sekúnd.

Pred presunom do Dolomitov bol Pantani prvý, druhý so stratou 44 sekúnd Savoldelli a tretí Jalabert strácajúc minútu a 9 sekúnd. Deväťnástu a dvadsiatu etapu Marco s prevahou vyhral, v celkovom poradí zvýšil svoj náskok na Savoldelliho na 5 minút a 38 sekúnd. Viedol aj v súťaží o najlepšieho vrchára a najaktívnejšieho pretekára. Celkové víťazstvo, súťaž o najlepšieho vrchára a najaktívnejšieho pretekára sa naposledy podarilo vyhrať v roku 1969 Eddymu Merckxovi.

Dopingová aféra[upraviť | upraviť zdroj]

Nečakaná správa prišla 5. júna ráno. Organizátori pretekov oznámili, že v Pantaniho krvi našli antidopingovou skúškou zvýšenú hladinu červených krviniek a Marca z pretekov okamžite diskvalifikovali pre podozrenie z užívania nedovoleného preparátu erytropoietínu (EPO). Pantani sa stiahol do ústrania, nezúčastnil sa v tom roku už žiadnych cyklistických pretekov, rezignoval aj na obhajobu titulu z Tour de France. Začal tiež užívať kokaín, ktorý sa mu neskôr stal osudným.

2000[upraviť | upraviť zdroj]

Giro d’Italia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2000 sa Marco Pantani na poslednú chvíľu objavil na štarte Giro d’Italia – v celkovom poradí skončil 28. so stratou 59 minút a 39 sekúnd na tímového kolegu Stefano Garzelliho, ktorému pomáhal na trati k víťazstvu. Záblesk dávnej formy mal v devätnástej etape, ktorá viedla do francúzskeho mesta Briançon. Tu skončil druhý za víťazom etapy Francescom Casagrande a pred tímovým kolegom Garzellim.

Tour de France[upraviť | upraviť zdroj]

Takisto na Tour de France sa Pantanimu nedarilo, pred príchodom do Álp bol 25. v celkovom poradí. V Alpách sa Marcovi podarilo vyhrať ťažkú etapu, ktorá končila na vrchu Mont Ventoux, hoci to vyzeralo akoby mu druhý Lance Armstrong víťazstvo v etape prenechal. O dva dni neskôr bol Pantani druhý v etape končiacej v Briançone a o deň nato vyhral etapu do Courchevel. Týždeň pred koncom pretekov bol už v celkovom poradí šiesty, na vedúceho Armstronga strácal len jednu minútu a 37 sekúnd. V poslednej horskej etape, ktorá viedla do mesta Morzine, sa Pantani pustil do dlhého sólového úniku. Armstrong ho však dobehol a Pantani stratil 14 minút na víťaza etapy Francúza Richarda Virenqueho. Do ďalšej etapy už Marco Pantani nenastúpil.

2001[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2001 Marca Pantaniho zbavili obvinenia z užívania dopingu na Giro d’Italia 1999. Ukázalo sa, že zvýšená hladina červených krviniek súvisela s jeho zranením v roku 1995 a následnou liečbou.

Na bicykli sa mu však stále nedarilo. Z Giro d’Italia 2001 odstúpil pred devätnástou etapou, po večernom zásahu polície v jeho hotelovej izbe v San Remo, kde sa našli injekčné striekačky s inzulínom.

Diskvalifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Giro d’Italia 2002 takisto nedokončil, preteky vzdal v šestnástej etape. Onedlho nato dostal od cyklistickej federácie osemmesačnú diskvalifikáciu za inzulín ktorý mu našla polícia v hotelovej izbe v San Remo. O mesiac neskôr mu trest zmiernili, takže už na jar 2003 mohol pretekať.

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

V pretekoch Giro d’Italia 2003 skončil v celkovom poradí štrnásty (v jednej etape bol piaty), pravdepodobne v dôsledku pádu v zjazde z Colle di Sempeyre. Organizátorom Tour de France sa zdali byť jeho výsledky slabé, a tak ho nenominovali na jubilejný 90. ročník pretekov (2003). Marco tým stratil motiváciu do ďalšieho trénovania, opäť sa stiahol do ústrania, vyhýbal sa i rodine a priateľom. Opäť upadol do závislosti na kokaíne, z ktorej sa v lete 2003 niekoľkokrát liečil na psychiatrickej klinike.

Večer 14. februára 2004 bola zverejnená informácia, že v hotelovej izbe v Rimini sa našlo mŕtve telo Marca Pantaniho. Prvá obhliadka konštatovala smrť v dôsledku zástavy srdca, neskoršia pitva preukázala príčinu, ktorou bolo predávkovanie kokaínom.

Pantaniho smrť doteraz nie je objasnená. Jedna verzia hovorí o samovražde bez cudzieho zavinenia, ďalšia že mu k nej niekto pomohol. Marco Pantani zomrel vo veku 34 rokov. Na pohreb sa s ním prišlo rozlúčiť 20 tisíc smútiacich fanúšikov. Jeho priateľka a bývalá manažérka Manuela Ronchiová im prečítala lístok, ktorý sa našiel v Marcovom pase:

Štyri roky trvajúce súdne procesy ma ponížili a stratil som túžbu byť ako ostatní športovci. Svet musí pochopiť, že skryté kamery v hotelových izbách cyklistov nás všetkých ponížili. Nie som podvodník. Veľmi ma to zranilo a všetci, ktorí mi veria, by mali prehovoriť. Ahoj. Marco[chýba zdroj]

Povedali o Marcovi[upraviť | upraviť zdroj]

Bývalý Pantaniho tréner Felice Gimondi: „Zaplatil príliš veľkú cenu. Najskôr mal fantastické úspechy, potom sa kvôli obvineniam z dopingu psychicky zrútil. Nebolo vôbec jednoduché viesť s ním dialóg, bol to uzavretý človek. Navonok vyzeral silný, ale v skutočnosti bol veľmi citlivý.[chýba zdroj]Miguel Indurain, päťnásobný víťaz Tour de France: "Bez ohľadu na jeho jazdecké kvality, dokázal ľudí pritiahnuť k cyklistike. Možno sú jazdci, ktorí toho v kariére dosiahli viac, nikdy ale nedokázali nadchnúť fanúšikov tak ako on."[chýba zdroj]

Najdôležitejšie víťazstvá[upraviť | upraviť zdroj]

podujatie rok (umiestnenie)
Tour de France 1994 (3.), 1997 (3.), 1998 (1.)
Giro d´Italia 1994 (2.), 1998 (1.)
Svetový šampionát v cyklistike 1995 (3.)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]