Tour de France

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tour de France
Christian Prudhomme
Christian Prudhomme
Ročník 101. (2014)
Krajina Francúzsko Francúzsko a susedné krajiny
Termín Júl
Typ Etapové preteky (Grand tour)
Organizátor Amaury Sport Organisation
Riaditeľ preteku Christian Prudhomme
Vzdialenosť 3 656 km (2014)
História
Prvý ročník 1903
Prvý víťaz Francúzsko Maurice Garin (FRA)
Najviac víťazstiev 5: Francúzsko Jacques Anquetil (FRA)
Belgicko Eddy Merckx (BEL)
Francúzsko Bernard Hinault (FRA)
Španielsko Miguel Indurain (ESP)
Posledný víťaz Taliansko Vincenzo Nibali (Taliansko)

Tour de France (doslova: Okružná jazda po Francúzsku) sú etapové preteky profesionálnych cyklistov, trvajúci asi tri týždne v júli. Uskutočňuje sa každoročne už od roku 1903 vo Francúzsku, výnimkou bola prvá svetová vojna a druhá svetová vojna. Dnes je jednou z najdôležitejších športových udalostí roka. V hodnotení cyklistických pretekov ProTour podľa Medzinárodnej cyklistickej únie (UCI) sú ako jediné cyklistické preteky zaradené do najvyššej kategórie A.

História a opis[upraviť | upraviť zdroj]

Preteky boli založené ako propagačné preteky novín L'Auto (predchodca dnešných l'Equipe) ich vydavateľom Henrim Desgrangom. Mal byť konkurenciou pre preteky Paríž-Brest a späť sponzorované Le Petit Journal a preteky Bordeaux-Paríž sponzorované novinami Le Vélo. Najprv to boli takmer nepretržité vytrvalostné preteky. Jazdci spali okolo ciest a mali zakázané prijímať cudziu pomoc. V súčasnosti sú Tour de France etapové preteky rozdelené do mnohých etáp, pričom každá z nich trvá jeden deň. Po cestách sa pohybuje aj niekoľko sprievodných vozidiel (automobily a motocykle) poskytujúcich informácie, jedlo, pitie a prístup k mechanikom. Niektoré z vozidiel sú „neutrálne“, slúžia pre všetkých jazdcov, a niektoré sú tímové.

Väčšina etáp vedie cez Francúzsko, ale je bežné, že niektoré etapy zavítajú aj do okolitých štátov, napríklad do Talianska, Španielska, Švajčiarska, Belgicka, Luxemburska a Nemecka, ale aj do nesusediacich krajín, napríklad do Írska, Spojeného kráľovstva alebo Holandska. Tri týždne trvajúce preteky zvyčajne zahŕňajú dva dni voľna, ktoré sa často využívajú na presun medzi etapami.

V posledných rokoch predchádza prvej etape krátka časovka jednotlivcov (1 – 15 km) nazývaná Prológ. Tradičným cieľom je parížska ulica Champs–Elysées (Elyzejské polia). Medzitým sa konajú rôzne etapy, napríklad horské etapy, časovky jednotlivcov a časovky tímov. Ostatné etapy vedú rovinatým terénom. Vzhľadom na rozmanitosť pretekov, vyhrávajú jednotlivé etapy často šprintéri, ale celkovým víťazom je obvykle "kráľ" hôr a časoviek.

Champs–Elysées, 2004

Medzi ďalšie dôležité etapové preteky patrí Giro d´Italia (Okružná jazda po Taliansku) a Vuelta a España (Okružná jazda po Španielsku).

Dopingové škandály[upraviť | upraviť zdroj]

Počas rokov dobré meno Tour de France pokazili mnohé dopingové škandály.

13. júla 1967 zomrel pri výjazde na Mont Ventoux britský cyklista Tom Simpson. Pitva preukázala nadmerné požívanie amfetamínu.

8. júla 1998 vypukol veľký škandál, keď francúzska colnica zatkla Willyho Woeta, doktora cyklistického tímu Festina, ktorého hlavným jazdcom bol Richard Virenque, za držbu nelegálneho množstva liekov na predpis a narkotík, vrátane erytropoetínu (EPO), rastových hormónov, testosterónov a amfetamínu. Neskôr odkryl mnoho praktík používaných v cyklistike vo svojej knihe Massacre a la Chaîne (Pásový masaker). Richard Virenque odmietol podozrenie z dopingu a dodal, že ak dopoval, nerobil tak vedome. 23. júla 1998 našla francúzska polícia pri domovej prehliadke dôležité množstvo dopingových produktov v hoteli a automobiloch stajne TVM. V roku 2000 boli Richard Virenque a vedenie stajne Festina vypočúvaní.

Celkový víťaz z roku 2006 Floyd Landis bol po 17. etape pozitívne testovaný. V jeho krvi bola objavená zvýšené množstvo testosterónu. Prípad doteraz nebol doriešený, preto je Landis stále označovaný za víťaza Tour de France 2006.

Rok 2007:

  • Po 11. etape bol pozitívne testovaný taliansky cyklista Cristian Moreni. V jeho krvi bolo zvýšené množstvo testosterónu. Následné celý tím Cofidis, za ktorý Moreni pretekal z Tour de France odstúpil.
  • Po víťazstve v 13. etape (časovke jednotlivcov) mal pozitívny dopingový test Kazach Alexandre Vinokourov. V jeho krvi boli objavené dva druhy červených krviniek, čo znamená krvný doping. Vinokourov je podozrievaný, že pred pretekmi prijal okysličenú krv od darcu s rovnakou krvnou skupinou. Celý tím Astana, za ktorý Vinokourov pretekal odstúpil z pretekov.
  • Po 16. etape holandský tím Rabobank vylúčil z tímu aj z pretekov dovtedy vedúceho dánskeho pretekára Michaela Rasmussena pre vyhýbanie sa dopingovým testom, ktorého sa dopustil tým, že nesprávne uvádzal miesto svojho trénigového pobytu. Za predchádzajúcich 18 mesiacov sa takto vyhol štyrom antidopingovým mimosúťažným testom, pričom už za tri vynechané antidopingové skúšky mal byť potrestaný dvojročným dištancom. Po odstúpení Rasmussena z pretekov v 17. etape nemal žiadny pretekár oblečený žltý dres vedúceho pretekára.
  • Španielskemu cyklistovi Ibanovi Mayovi bolo pri antidopingovej skúške, ktorej sa podrobil vo voľný deň 24. júla, dokázané používanie erytropoetínu (EPO).

Úmrtia na TdF[upraviť | upraviť zdroj]

11. júla 1935 Španiel Francisco Cepeda nezvládol prudký zjazd v etape z Col de Galiber a polámal si väzy. O tri dni na to zomrel v nemocnici v Grenoble.

13. júla 1967 Krátko pred cieľom etapy, ktorá sa končila 20 km dlhým stúpaním na Mont Ventoux skolaboval britský cyklista Tom Simpson. Aj napriek poskytnutiu prvej pomoci a okamžitom prevoze do nemocnice sa ho nepodarilo lekárom zachrániť. Pitva preukázala nadmerné požívanie amfetamínu.

18. júla 1995 Pri hromadnom páde v zjazde z Col de Aspet Talian Fabio Casartelli narazil hlavou do betónového obrubníka. Vážnym poraneniam krku a lebky na mieste podľahol.

Tričká[upraviť | upraviť zdroj]

Preteky sú spojené s niekoľkými súťažami, ku ktorým je obyčajne pridružené farebné tričko. Aktuálny držiteľ ocenenia je oprávnený nosiť počas jazdy príslušné tričko.

Jersey yellow.svg Žlté tričko (maillot jaune) nosí vedúci jazdec celých pretekov a cení sa zo všetkých najviac. Po skončení pretekov je vedúci jazdec vyhlásený za celkového víťaza. Ocenenie získava jazdec, ktorý má najmenší súčet všetkých časov jednotlivých etáp.

Jersey green.svg Zelené tričko (maillot vert) je udeľované za šprintérske body. Na konci každej etapy sa tieto body udelia jazdcom, ktorí skončia prví, druhí atď. Počet bodov závisí od typu etapy – veľa bodov za rovinaté etapy, menej už za horské etapy a najmenej za časovky. V priebehu etapy možno získať nejaké body aj za najrýchlejší prejazd určitými kontrolnými miestami, obvykle sú dve v etape. Na týchto kontrolných miestach (rovnako ako v cieli) možno získať aj sekundy navyše pre žlté tričko, ale je ich tak málo, že výraznejšie nezasiahnu do celkového poradia. Napriek tomu hrajú úlohu v prvom týždni pretekov pred horskými etapami, kedy je celkové poradie veľmi vyrovnané. Najviac zelených trikotov (6) získal Eric Zabel.

Jersey polkadot.svg Bodkované tričko (maillot à pois) je určené pre kráľa hôr. Na vrchole každého výjazdu sú najrýchlejším jazdcom rozdeľované body. Výjazdy sa delia na kategórie od 1 (najnáročnejšia) do 4 (najľahšia) podľa náročnosti (strmosti). Existuje aj piata kategória (Mimo kategórie – Hors categorie), ktorá je ešte náročnejšia. V roku 2004 bol systém hodnotenia zmenený, za prvé miesto vo výjazde 1. – 4. kategórie sa udeľujú 3 body, zatiaľ čo za víťazstvo vo výjazdoch kategórie Hors je udelených 20 bodov. Body za víťazstvo v 1. – 4. kategórii sú udelené prvým trom jazdcom, kým v kategórii Hors prvým desiatim jazdcom. Umiestnenie v prvej trojke v poslednom výjazde každého dňa je navyše ohodnotené dvojnásobným počtom bodov. O vrchárske víťazstvo sa bojuje od roku 1933, bodkované tričko bolo po prvý raz predstavené v roku 1975. Farby zvolil sponzor Poulain Chocolate. Historicky najúspešnejším jazdcom je Richard Virenque, ktorý triumfoval sedem raz – v roku 1994, 1995, 1996, 1997, 1999, 2003 a 2004.

Ďalšou súťažou je súťaž o Jersey white.svg biele tričko, ktorý je obdobou žltého trička, je však určené jazdcom, ktorí 1. januára v roku, v ktorom prebiehajú preteky, nedovŕšili 25 rokov. Posledná súťaž je súťaž o najbojovnejšieho jazdca. Každý deň sa zíde skupina rozhodcov, ktorá udeľuje body pretekárom, ktorí sa pokúsili o únik či iný podobný útok. Jazdec s najväčším počtom bodov získava Jersey red number.svg biele štartovné číslo na červenom pozadí (namiesto čierneho čísla na bielom pozadí).

Poslednou súťažou je súťaž družstiev. Po každej etape sa každému tímu pridáva čas troch najrýchlejších jazdcov. V súčasnosti má Tour de France 21 tímov s 9 pretekármi, každé družstvo je sponzorované jednou či viacerými spoločnosťami.

Druhy etáp[upraviť | upraviť zdroj]

Bežná etapa[upraviť | upraviť zdroj]

Pelotón počas jednej z etáp Tour de France

V bežných etapách štartujú všetci jazdci naraz. Cyklistom je povolený kontakt, môžu jazdiť v zákryte (v háku). Jazda vo veternom tieni je rozhodujúca pre taktiku: osamelý jazdec má len malú šancu dohnať skupiny cyklistov, ktorí sa môžu striedať v namáhavej pozícii na čele skupiny. Väčšina jazdcov tvorí najväčšiu skupinu, pelotón, s útočiacimi skupinami na čele a odpadajúcimi skupinami na chvoste. V horských etapách býva pelotón rozdrobený, v rovinatých etapách jazdí pohromade.

Ak dorazí do cieľa viac jazdcov naraz, nezrýchľujú preto, aby si zlepšili svoj čas o pár sekúnd. Existuje totiž pravidlo, že keď jeden pretekár dorazí do cieľa so stratou menšou než jedna sekunda, pripíše sa mu rovnaký čas, ako jazdcovi pred ním. Toto platí postupne aj pre ďalších jazdcov, preto keď pelotón dorazí do cieľa pohromade, všetkým jazdcom sa pripíše rovnaký čas ako víťazovi, napriek tomu, že prejazd pelotonu cez cieľovú pásku trvá desiatky sekúnd, niekedy aj minúty. Na čele sa odohrávajú šprintérske súboje, ale nie kvôli zlepšeniu času, ale kvôli triumfu v etape a kvôli bodom na zisk zeleného trička pre najlepšieho šprintéra. Po prvej dvadsiatke jazdcov, kedy sa už nerozdeľujú šprintérske body, jazdci nesúťažia o konečné poradie. Týmto nepísaným pravidlom sa predchádza nebezpečným hromadným šprintom. Uprostred niektorých etáp alebo na ich koncoch je možné získať časový bonus, ale to platí len pre prvých troch jazdcov, ktorí dosiahnu určité kontrolné miesto. Tento bonus je maximálne 20 sekúnd.

Existuje aj pravidlo, že keď jazdec spadne menej než tri kilometre pred cieľom etapy, čo sa signalizuje červenou trojuholníkovou zástavkou nad traťou, potom sa mu pripisuje rovnaký čas ako je čas dojazdu skupiny, ktorej členom bol v čase, keď spadol. Toto pravidlo zamedzuje tomu, aby boli šprintéri potrestaní za nehodu, ktorá nereflektuje ich skutočný celkový výkon na trati. Tento šprintér síce nevyhrá etapu, ale nie je penalizovaný v celkovom poradí.

Časovka jednotlivcov[upraviť | upraviť zdroj]

Časovku jednotlivcov jazdia cyklisti samostatne. Jazdci štartujú v intervale dvoch minút, v obrátenom poradí v celkovej klasifikácii. Najvyššie postavení jazdci, štartujúci nakoniec, vyrážajú na trať v intervaloch troch minút. Toto pravidlo však neplatí vždy. Tour v roku 2004 ponúkla časovku (dlhú asi 15 km) s cieľom na vrchole legendárnej L’Alpe-d’Huez, v ktorej jazdci štartovali v rozmedzí jednej minúty, tí najlepší v rozmedzí dvoch minút.

Pretože je časovka jednotlivcov skúškou individuálnych schopností, jazdci sa v priebehu etapy nemôžu dohovárať. Ak jazdec dobehne pretekára idúceho pred ním, čo sa vďaka rôznym schopnostiam cyklistov často stáva, nesmú jazdiť títo pretekári ako skupina. Predovšetkým nesmú jazdiť v zákryte.

V priebehu Tour de France sa obvykle uskutočnia tri alebo štyri časovky jednotlivcov. Pred prvou etapou sa jazdí krátka časovka, nazývaná prolog, ktorá rozhoduje o tom, kto bude mať v prvej etape žlté tričko a zamedzuje tomu, aby boli jazdci umiestnení v celkovej klasifikácii s rovnakými časmi (v prvom týždni zaznamená mnoho jazdcov rovnaký čas vďaka pravidlu, o ktorom je zmienka vyššie). Nasleduje rovinatá časovka, horská časovka a pred koncom pretekov ďalšia rovinatá časovka.

Tradične je posledná časovka predposlednou etapou, ktorá rozhoduje o víťazovi ešte pred štartom poslednej etapy, ktorá sa už nejazdí súťažne. Pri niektorých príležitostiach však organizátori pretekov zmenili poslednú etapu s dojazdom v Paríži na časovku. Poslednými pretekmi, kedy sa toto stalo, bola Tour v roku 1989, povestná najtesnejším víťazstvom Grega LeMonda pred Laurentom Fignonom. Fignon šiel do poslednej etapy ako vedúci jazdec s náskokom 50 s, ale nakoniec bol porazený o osem sekúnd po skvelom časovkárskom výkone LeMonda.

Časovka tímov[upraviť | upraviť zdroj]

Počas každej Tour sa jazdí aj časovka tímov. Je podobná časovke jednotlivcov, ale celý tím jazdí pohromade. Tím jazdí ako skupina, jazdci sa striedajú na čele, ale nemôžu spolupracovať s ostatnými tímami. Každému členovi tímu je pripočítaný konečný čas piateho jazdca deväťčlenného tímu. Ak sa však odtrhne jazdec od skupiny a dôjde na šiestej či nižšej pozícii oddelene od tejto skupiny, je mu pripočítaný horší čas, než aký skutočne dosiahol. Preto ak vodca skupiny dostane defekt alebo spadne, tím musí obetovať svoj čas v prospech času svojho lídra.

Slávne etapy[upraviť | upraviť zdroj]

Posledná etapa končí na bulvári Champs-Elysées, ktorý je pre svoje dlažobné kamene pre jazdcov veľmi nepríjemný. Táto etapa sa väčšinou nejazdí v súťažnom duchu, pretože o víťazovi je už spravidla rozhodnuté. Napriek tomu sa v minulosti objavili výnimky. V roku 1987, kedy Stephen Roche viedol po poslednej časovke o 40 s pred Pedrom Delgadom, sa Delgado v poslednej etape odtrhol od pelotónu a pokúsil sa na poslednú chvíľu strhnúť víťazstvo na svoju stranu. Roche Delgada ho však dohonil a obaja dojazdili v hlavnom pelotóne.

V ostatných rokoch organizátori experimentovali s presunutím poslednej časovky jednotlivcov do poslednej etapy namiesto etapy predposlednej. Najznámejšou sa týmto stala Tour v roku 1989, kedy Greg LeMond prevzal žlté tričko v poslednej časovkárskej etape pred Laurentom Fignonom a zvíťazil o osem sekúnd. Je pravdepodobné, že táto úprava sa bude v budúcnosti opakovať.

Známou je etapa s cieľom na L’Alpe-d’Huez. V roku 2004 sa organizátori rozhodli uskutočniť ďalší experiment a usporiadali časovku jednotlivcov s cieľom na L’Alpe-d’Huez. Táto zmena však pretekármi nebola prijatá príliš dobre a pravdepodobne sa už nebude opakovať.

Hostiteľstvo začiatku alebo konca etapy prináša dotyčnému mestu prestíž a veľa publicity. Kým kedysi začínala každá etapa na mieste, kde predchádzajúca etapa končila, a preteky boli preto kontinuálne, teraz začínajú etapy o niekoľko kilometrov ďalej. Tým je zaistené, že si svoj kúsok slávy užije viac miest. Niekedy sa začiatok etapy posunie o obrovskú vzdialenosť a na presun jazdcov je potrebný jeden deň voľna.

Veľmi prestížne je hostiť prolog a začiatok prvej etapy. Keďže je prológ príliš krátky na prejazd medzi dvomi mestami, odohráva sa prolog a začiatok prvej etapy v rovnakom meste. Tour de France sa striedavo otvára vnútri a mimo Francúzska, často sa začiatočné etapy jazdia v okolitých štátoch.

Zoznam celkových víťazov[upraviť | upraviť zdroj]

Jan Ullrich, 2005
Lance Armstrong a Ivan Basso (vľavo), 2004
Víťazi Tour de France
Tour Rok Víťaz Národnosť
101 2014 Vincenzo Nibali Taliansko
100 2013 Chris Froome Spojené kráľovstvo
99 2012 Bradley Wiggins Spojené kráľovstvo
98 2011 Cadel Evans Austrália
97 2010 Andy Schleck* Luxembursko
96 2009 Alberto Contador Španielsko
95 2008 Carlos Sastre Španielsko
94 2007 Alberto Contador Španielsko
93 2006 Oscar Pereiro* Španielsko
92 2005 bez víťaza**
91 2004 bez víťaza**
90 2003 bez víťaza**
89 2002 bez víťaza**
88 2001 bez víťaza**
87 2000 bez víťaza**
86 1999 bez víťaza**
85 1998 Marco Pantani Taliansko
84 1997 Jan Ullrich Nemecko
83 1996 Bjarne Riis Dánsko
82 1995 Miguel Indurain Španielsko
81 1994 Miguel Indurain Španielsko
80 1993 Miguel Indurain Španielsko
79 1992 Miguel Indurain Španielsko
78 1991 Miguel Indurain Španielsko
77 1990 Greg LeMond USA
76 1989 Greg LeMond USA
75 1988 Pedro Delgado Španielsko
74 1987 Stephen Roche Írsko
73 1986 Greg LeMond USA
72 1985 Bernard Hinault Francúzsko
71 1984 Laurent Fignon Francúzsko
70 1983 Laurent Fignon Francúzsko
69 1982 Bernard Hinault Francúzsko
68 1981 Bernard Hinault Francúzsko
67 1980 Joop Zoetemelk Holandsko
66 1979 Bernard Hinault Francúzsko
65 1978 Bernard Hinault Francúzsko
64 1977 Bernard Thévenet Francúzsko
63 1976 Lucien Van Impe Belgicko
62 1975 Bernard Thévenet Francúzsko
61 1974 Eddy Merckx Belgicko
60 1973 Luis Ocana Španielsko
59 1972 Eddy Merckx Belgicko
58 1971 Eddy Merckx Belgicko
57 1970 Eddy Merckx Belgicko
56 1969 Eddy Merckx Belgicko
55 1968 Jan Janssen Holandsko
54 1967 Roger Pingeon Francúzsko
53 1966 Lucien Aimar Francúzsko
52 1965 Felice Gimondi Taliansko
51 1964 Jacques Anquetil Francúzsko
50 1963 Jacques Anquetil Francúzsko
49 1962 Jacques Anquetil Francúzsko
48 1961 Jacques Anquetil Francúzsko
47 1960 Gastone Nencini Taliansko
46 1959 Federico Bahamontes Španielsko
45 1958 Charly Gaul Luxembursko
44 1957 Jacques Anquetil Francúzsko
43 1956 Roger Walkowiak Francúzsko
42 1955 Louison Bobet Francúzsko
41 1954 Louison Bobet Francúzsko
40 1953 Louison Bobet Francúzsko
39 1952 Fausto Coppi Taliansko
38 1951 Hugo Koblet Švajčiarsko
37 1950 Ferdinand Kubler Švajčiarsko
36 1949 Fausto Coppi Taliansko
35 1948 Gino Bartali Taliansko
34 1947 Jean Robic Francúzsko
neuskutočnili sa kvôli 2. svetovej vojne
33 1939 Sylvere Maes Belgicko
32 1938 Gino Bartali Taliansko
31 1937 Roger Lapébie Francúzsko
30 1936 Sylvere Maes Belgicko
29 1935 Romain Maes Belgicko
28 1934 Antonin Magne Francúzsko
27 1933 Georges Speicher Francúzsko
26 1932 André Leducq Francúzsko
25 1931 Antonin Magne Francúzsko
24 1930 André Leducq Francúzsko
23 1929 Maurice de Waele Belgicko
22 1928 Nicolas Frantz Luxembursko
21 1927 Nicolas Frantz Luxembursko
20 1926 Lucien Buysse Belgicko
19 1925 Ottavio Bottecchia Taliansko
18 1924 Ottavio Bottecchia Taliansko
17 1923 Henri Pélissier Francúzsko
16 1922 Firmin Lambot Belgicko
15 1921 Léon Scieur Belgicko
14 1920 Philippe Thys Belgicko
13 1919 Firmin Lambot Belgicko
neuskutočnili sa kvôli 1. svetovej vojne
12 1914 Philippe Thys Belgicko
11 1913 Philippe Thys Belgicko
10 1912 Odile Defraye Belgicko
09 1911 Gustave Garrigou Francúzsko
08 1910 Octave Lapize Francúzsko
07 1909 François Faber Luxembursko
06 1908 Lucien Petit-Breton Francúzsko
05 1907 Lucien Petit-Breton Francúzsko
04 1906 René Pottier Francúzsko
03 1905 Louis Trousselier Francúzsko
02 1904 Henri Cornet Francúzsko
01 1903 Maurice Garin Francúzsko

* dodatočne po odobratí víťazstva Floydovi Landisovi (2006) a Albertovi Contadorovi (2009,2010) za doping
** víťaz Lance Armstrong (USA) bol zbavený titulov pre užívanie dopingových látok

Rekordy[upraviť | upraviť zdroj]

Lance Armstrong na Tour de France, 2004

Štyria jazdci vyhrali Tour päťkrát:

  • Jacques Anquetil (Francúzsko) v rokoch 1957, 1961, 1962, 1963 a 1964;
  • Eddy Merckx (Belgicko) v rokoch 1969, 1970, 1971, 1972 a 1974;
  • Bernard Hinault (Francúzsko) v rokoch 1978, 1979, 1981, 1982 a 1985;
  • Miguel Indurain (Španielsko) v rokoch 1991, 1992, 1993, 1994 a 1995 (ako prvý vyhral päťkrát po sebe).
  • Lance Armstrong (USA) síce vyhral Tour de France sedemkrát (v rokoch 1999 – 2005), no tituly mu boli kvôli dopingu odobrané a ročníky tak zostali bez víťaza.

Čo sa týka národnosti, najviac pretekov vyhrali Francúzi (36 pretekov), nasledovaní Belgičanmi (18), Talianmi (10), jazdci Španielska (8), Luxemburska (4), Švajčiarska, USA a Holandska (2) a Írska, Dánska, Nemecka a Austrálie (1).

Česi a Slováci na Tour[upraviť | upraviť zdroj]

Tour de France sa doteraz zúčastnilo trinásť Čechov a Slovákov, pričom Ján Svorada vymenil v roku 1996 slovenské občianstvo za české. Ako prvý Slovák štartoval na pretekoch Milan Jurčo. Najúspešnejšími jazdcami sú Peter Sagan s tromi účasťami, štyrmi individuálnymi etapovými víťazstvami a ziskom troch zelených dresov, a Česi Ján Svorada s ôsmimi štartmi a tromi individuálnymi etapovými víťazstvami a Pavel Padrnos so šiestimi štartmi a tromi víťazstvami v tímovej časovke.
V ročníku 2012 bolo Slovensko rekordne zastúpené bratmi Petrom a Martinom Velitsovcami a Petrom Saganom. Sagan vyhral 3 etapy a zelený dres pre víťaza bodovacej súťaže.
V roku 2013 Peter Sagan obhájil víťazstvo v bodovacej súťaži o zelený dres a pridal jedno etapové víťazstvo.

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]