Martha Argerichová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Martha Argerich
Martha Argerichová
argentínska klaviristka

Narodenie 5. jún 1941 (72 rokov)
Buenos Aires, Argentína

Martha Argerich (vyslov [argerič], * 5. jún 1941, Buenos Aires, Argentína) je popredná svetová klavíristka. Patrí medzi najvýznamnejších klavíristov druhej polovice 20. storočia a často býva tiež označovaná ako najlepšia klavíristka.

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v Buenos Aires[1]. Na klavír sa učila hrať už od svojich troch rokoch. V ôsmich rokoch verejne debutovala s Beethovenovym Klavírnym koncertom č. 1[2][3], ktorý toho aj nahrala[4][5][6].

V roku 1955 sa jej rodina presťahovala do Rakúska, kde študovala u svetoznámeho klaviristu Friedricha Guldu. V roku 1957, vo svojich šestnástich rokoch vyhrala prestížnu Medzinárodnú hudobnú súťaž v Ženeve. Neskor svoje umenie zdokonaľovala u Artura Benedettiho Michelangeliho. V roku 1975 vyhrala Medzinárodnú klavírnu súťaž Fryderyka Chopina vo Varšave. Od roku 1966 sa začala venovať aj nahrávaniu. Vo svete vystupovala hlavne ako koncertná klaviristka. V osemdesiatych rokoch sa začala viac orientovať na komornú hudbu. V roku 1980 vzbudila rozruch, keď vystúpila z poroty Chopinovej súťaže vo Varšave na protest proti tomu, že chorvátsky klavirista Ivo Pogorelić vypadol zo súťaže už v treťom kole. Vyhlásila o ňom, že je génius, čím mu pomohla k medzinárodnému úspechu. Aj naďalej sa venuje podpore mladých talentov, založila súťaž, ktorá nesie jej meno a je prezidentkou Medzinárodnej klavírnej akadémie Lake Como.

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Argerich sa vždy úzkostlivo vyhýbala publicite, kvoli čomu nebola v počiatočnom období svojej kariéry adekvátne známa. Málo známe sú aj detaily z jej súkromia. je však známe, že má tri dcéry s troma roznymi mužmi, s ktorými bola zosobášená - druhým z nich bol známy dirigent Charles Dutoit, tretím americký klavirista Stephen Kovacevich.

Umelecká činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Martha Argerich zaujala hudobnú verejnosť svojím temperamentom, rebelantským duchom, a predovšetkým spontánnou a nenásilne virtuóznou interpretáciou diel. Napriek tomu že je klaviristkou neobyčajných možností, jej technika hry je považovaná za veľmi svojskú a nepríkladnú, podobne ako tomu bolo u Vladimira Horowitza.

Jej repertoár je široký, zahŕňa na jednej strane skladby klasicizmu (klavírne koncerty Haydna a Mozarta)a skorého romantizmu, na druhej strane skladby 20. storočia, ktorými si získala najväčšie uznanie. Vytvorila početné nahrávky diel Chopina, Schumanna a Ravela. V koncertnej literatúre sa sústredila hlavne na ruských autorov, z čoho vyniká predovšetkým jej interpretácia Prokofievovho Klavírneho koncertu č. 3. Vytvorila tiež množstvo nahrávok komornej hudby. Vystupuje a nahráva často s huslistom Gidonom Kremerom, violončelistom Mišou Maiským a brazílskym klaviristom a jej blízkym priateľom Nelsonom Freireom.

Významné nahrávky[upraviť | upraviť zdroj]

Dokumentárne filmy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Georges Gachot: Martha Argerich, conversation nocturne. Idéale Audience, ARTE France, BR, 2002 (deutscher Titel: Martha Argerich, Nachtgespräch)
  • Stéphanie Argerich: Argerich: A Daughter’s View. CH 2012.[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.associatepublisher.com/e/m/ma/martha_argerich.htm
  2. Článek o Marthě Argerich
  3. Info na Classical Music Guide
  4. Nahrávka z r. 1949 na YouTube
  5. Seznam nahrávek
  6. Prodej CD s nahrávkou z roku 1949 na eBay
  7. Martin Meyer: Mutter Martha und ihre Töchter. v: Neue Zürcher Zeitun, 4. apríl 2013, prístup 5. apríl 2013.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]