Mesiace Urána

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Záber v blízkom infračervenom spektre z observatória ESO ukazuje planétu Urán, jej prstence a sedem jeho mesiacov. Štyri najjasnejšie mesiace ležiace takmer na priamke smerujúcej z ľavého horného rohu snímky do pravého spodného sú (zľava): Titania, Umbriel, Ariel a Oberon. Priamo nad planétou (zdanlivo nad jej pólom) svieti o niečo menej jasná Miranda. V blízkosti planéty sa nachádzajú dva najslabšie mesiace, ktoré sa ešte na snímke zobrazili: Portia a Puck.
Nepravidelné satelity Urána

Mesiace Uránaprirodzené satelity planéty Urán. Na základe charakteru obežných dráh sa mesiace Urána rozdeľujú do štyroch skupín, zvyčajne nazývaných rodiny.

Vnútorné mesiace s pravidelnými dráhami[upraviť | upraviť zdroj]

Tieto mesiace obiehajú v blízkosti planéty po dráhach v rovinách ležiacich takmer presne v rovine rovníka planéty, pričom dráhy sú prakticky kruhové. Ich rotácia je viazaná. Do tejto rodiny patria Ophelia, Bianca, Cressida, Desdemona, Juliet, Portia, Rosalind, Belinda, Puck, Perdita, Mab a Cupid.

Vonkajšie mesiace s pravidelnými dráhami[upraviť | upraviť zdroj]

Tieto mesiace obiehajú v strednej vzdialenosti od planéty po dráhach v rovinách ležiacich takmer presne v rovine rovníka planéty, pričom dráhy sú prakticky kruhové. Ich rotácia je viazaná. Do tejto rodiny patria Miranda, Ariel, Umbriel, Titania a Oberon.

Mesiace s nepravidelnými prográdnymi dráhami[upraviť | upraviť zdroj]

Tieto mesiace obiehajú vo väčších vzdialenostiach od planéty po viac či menej výstredných prográdnych dráhach. Ide pravdepodobne o zachytené transneptúnske telesá. Do tejto rodiny patrí zatiaľ jediný člen – Margaret.

Mesiace s nepravidelnými retrográdnymi dráhami[upraviť | upraviť zdroj]

Tieto mesiace obiehajú vo väčších vzdialenostiach od planéty po viac či menej výstredných retrográdnych dráhach. Ide pravdepodobne o zachytené transneptúnske telesá. Do tejto rodiny patria Caliban, Stephano, Trinculo, Sycorax, Prospero, Setebos, Francisco a Ferdinand.

Mesiace sú pomenované podľa postáv z diel Alexandra Popa a Williama Shakespeara (niektoré z nich sú zároveň mytologické). Jedenásť z mesiacov Urána objavila sonda Voyager 2, pričom jeden z nich (Perdita) bol objavený až pri neskorších štúdiách fotografií.

Vznik mesiacov[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik veľkých Uránových mesiacov prebehol pravdepodobne rovnakým spôsobom, akým vznikali kamenné planéty – akréciou z disku okolo protoplanéty. Keďže je však Urán veľmi vzdialený od Slnka, v žiadnej z fáz vzniku mesiacov nevystúpila teplota na vysoké hodnoty. Preto nedošlo k úniku ľahkotaviteľných látok z pôvodného disku okolo vznikajúcej planéty. Väčšina malých mesiacov sú zrejme planétky, ktoré boli neskôr zachytené gravitáciou Urána.[1]

História objavu[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé dva mesiace objavil ešte objaviteľ planéty William Herschel.[2] Do roku 1986 sme poznali iba 5 najväčších mesiacov. V tomto roku planétu navštívila sonda Voyager 2, na ktorej snímkach sa našlo jedenásť ďalších mesiacov. Vzdialené mesiace boli objavené až po roku 1997.

Zoznam mesiacov[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Označenie Elementy dráhy Rozmer (km) Magnitúda Rok objavu Objaviteľ
definit.  predbežné  veľká polos (103 km) výstrednosť Sklon dráhy (°) doba obehu (dni)
Cordelia VI S/1986 U7 49,8 0,0003 0,0850 0,3350 40 23,1 1986 R. Terrile / Voyager 2
Ophelia VII S/1986 U8 53,8 0,0099 0,1040 0,3764 42 22,8 1986 R. Terrile / Voyager 2
Bianca VIII S/1986 U9 59,2 0,0009 0,1930 0,4346 51 22,0 1986 Voyager 2
Cressida IX S/1986 U3 61,8 0,0004 0,0060 0,4636 80 21,1 1986 S. P. Synnott / Voyager 2
Desdemona X S/1986 U6 62,7 0,0001 0,1130 0,4737 64 21,5 1986 S. P. Synnott / Voyager 2
Juliet XI S/1986 U2 64,4 0,0007 0,0650 0,4931 93 20,6 1986 S. P. Synnott / Voyager 2
Portia XII S/1986 U1 66,1 0,0001 0,0590 0,5132 135 19,9 1986 S. P. Synnott / Voyager 2
Rosalind XIII S/1980 S6 69,9 0,0001 0,2790 0,5585 72 21,3 1986 S. P. Synnott / Voyager 2
Cupid XXVII S/2003 U2 74,8 0,0000 0,0000 0,6180 10 26 2003 M. R. Showalter, J. J. Lissauer
Belinda XIV S/1986 U5 75,3 0,0001 0,0310 0,6235 80 21,0 1986 S. P. Synnott / Voyager 2
Perdita XXV S/1986 U10 76,4 0,0000 0,0000 0,6380 20 24,0 1999 E. Karkoschka / Voyager 2
Puck XV S/1985 U1 86,0 0,0001 0,3190 0,7618 162 19,2 1985 S. P. Synnott / Voyager 2
Mab XXVI S/2003 U1 97,7 0,0000 0,0000 0,9229 10 26 2003 M. R. Showalter, J. J. Lissauer
Miranda V   129,4 0,0018 4,3380 1,4135 471 15,3 1948 G. Kuiper
Ariel I   191,0 0,0012 0,0410 2,5204 1158 13,2 1851 W. Lassell
Umbriel II   266,3 0,0040 0,1280 4,1442 1169 14,0 1851 W. Lassell
Titania III   435,9 0,0012 0,0790 8,7059 1578 13,0 1787 W. Herschel
Oberon IV   583,5 0,0013 0,0680 13,4632 1522 13,2 1787 W. Herschel
Francisco XXII S/2001 U3 4276    0,146    145,20    266,6       22 25,0 2001 M. Holman et al., B. J. Gladman et al.
Caliban XVI S/1997 U1 7231    0,143    140,90    579,7       72 22,4 1997 B. J. Gladman et al
Stephano XX S/1999 U2 8004    0,159    144,10    677,4       32 24,1 1999 B. J. Gladman et al.
Trinculo XXI S/2001 U1 8578    0,208    167,00    759,0       18 25,4 2001 M. Holman et al.
Sycorax XVII S/1997 U2 12179    0,522    159,40    1288,3       150 20,8 1997 P. D. Nicholson et al.
Margaret XXIII S/2003 U3 14345    0,661    56,60    1694,8       20 25,2 2003 S. S. Sheppard
Prospero XVIII S/1999 U3 16243    0,443    152,00    1977,3       50 23,2 1999 M. Holman et al.
Setebos XIX S/1999 U1 17501    0,584    158,20    2234,8       47 23,3 1999 J. J. Kavelaars et al.
Ferdinand XXIV S/2001 U2 20901    0,368    169,80    2823,4       21 25,1 2001 M. Holman et al., B. J. Gladman et al.

Poznámky: Magnitúda – je uvedená stredná hodnota magnitúdy (zdanlivej hviezdnej veľkosti) v opozícii Urána so Zemou. – Rozmer – je uvedený stredný priemer telesa (v prípade telies nepravidelného tvaru sú v zátvorke uvedené veľkosti hlavných osí trojosého elipsoidu aproximujúceho tvar mesiaca); pri malých telesách sú rozmery odhadnuté na základe pozorovanej magnitúdy a predpokladaného albeda týchto telies (0,04).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Uran (planeta) na českej Wikipédii.

  1. GRYGAR, Jiří. Nebeský cestopis [online]. Český rozhlas Leonardo, 2009-01-10, [cit. 2009-01-11]. Kapitola Co víme o Uranu. Čas 30:10 od začiatku stopáže. Dostupné online.
  2. Astronómia [online]. Pedagogická fakulta Západočeskej univerzity, 2007, [cit. 2009-01-18]. Kapitola Uran. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]