Metylfialová

Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Spoľahlivé zdroje pre klasifikáciu látky ; podľa kritérií GHS nie sú k dispozícii.
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
	hodnotenie nie je k dispozícii
	hodnotenie nie je k dispozícii
Vety R	žiadne vety R
Vety S	žiadne vety S

	Metylfialová
	Metylfialová
	Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	C23H26N3Cl (metylfialová 6B); C24H28N3Cl (metylfialová 2B); C25H30N3Cl (genciánová violeť)
Vzhľad	Zelená až tmavozelená práškovitá látka
	Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	379,93 u (metylfialová 6B); 393,95 u (metylfialová 2B); 407,98 u (genciánová violeť)
Molárna hmotnosť	379,9256 g/mol (metylfialová 6B); 393,9522 g/mol (metylfialová 2B); 407,9788 g/mol (genciánová violeť)
Rozpustnosť vo vode	Rozpustný
Teplota rozkladu	137 °C
Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Spoľahlivé zdroje pre klasifikáciu látky ; podľa kritérií GHS nie sú k dispozícii.
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
	hodnotenie nie je k dispozícii
	hodnotenie nie je k dispozícii
Vety R	žiadne vety R
Vety S	žiadne vety S
	Ďalšie informácie
Číslo CAS	84215-49-6 (metylfialová 6B); 8004-87-3 (metylfialová 2B); 548-62-9 (genciánová violeť)
	Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. ; Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
	Chemický portál

Metylfialová je skupina organických zlúčenín, ktoré sa používajú hlavne ako farbivá. V závislosti od počtu pripojených metylových skupín môže byť farba farbiva zmenená. Ich hlavné použitie je ako fialové farbivá na textílie a na získanie sýtofialových farieb vo farbách a atramentoch. Používajú sa aj ako indikátor hydratácie pre silikagél. Genciánová violeť je známa aj ako krištáľová violeť (a mnoho iných názvov) má medicínske využitie.^[1]

Štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Termín metylováfialová zahŕňa tri zlúčeniny, ktoré sa líšia počtom metylových skupín pripojených k amínovej funkčnej skupine. Všetky sú rozpustné vo vode, etanole, dietylénglykole a dipropylénglykole.

názov	Metylfialová 6B	Metylfialová 2B	Genciánová violeť (Metylfialová 10B)
Štruktúra
IUPAC	4,4'-[(4-imino-2,5-cyklohexadien-1-ylidén)metylén]bis(N,N-dimetylanilín)hydrochlorid	4,4'-{[4-(metylimino)-2,5-cyklohexadién-1-ylidén]metylén}bis(N,N-dimetyllanilín)hydrochlorid	4-{bis[4-(dimetylamino)fenyl]metylén}-N,N-dimetyl-2,5 -cyklohexadien-1-iminiumchlorid
Vzorec (soľ)	${\ce {C23H26N3Cl}}$	${\ce {C24H28N3Cl}}$	${\ce {C25H30N3Cl}}$
CAS č.	84215-49-6	8004-87-3	548-62-9
C. I.	42536	42535	42555
ChemSpider ID	21164086	170606	10588
PubChem ID		196986	11057
Vzorec (katión)	${\ce {C23H26N3+}}$	${\ce {C24H28N3+}}$	${\ce {C25H30N3+}}$
ChemSpider ID		2006225	3349, 9080056, 10354393
PubChem ID		2724053	3468

Metylfialová 2B[upraviť | upraviť zdroj]

Metylfialová 2B je zelená práškovitá látka, ktorý je rozpustná vo vode a etanole ale nie v xyléne. V roztoku s nízkym pH (~0,15) sa javí ako žltá a mení sa na fialovú so zvyšujúcim sa pH smerom k 3,2.^[2]

Metylfialová 10B[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Genciánová violeť

Metylfialová 10B má šesť metylových skupín. V medicíne je známa ako genciánová violeť (alebo kryštálová violeť)^[1] a je aktívnou zložkou v Gramovom farbení, používanom na klasifikáciu baktérií. Používa sa ako indikátor pH s rozsahom medzi 0 a 1,6. Protónovaná forma (nájdená v kyslom prostredí) je žltá a pri pH nad 1,6 sa mení na modrofialovú.^[3]

Metylfialová 10B inhibuje rast mnohých grampozitívnych baktérií, okrem streptokokov. Keď sa používa v spojení s kyselinou nalidixovou (ktorá ničí gramnegatívne baktérie), môže sa použiť na izoláciu streptokokových baktérií na diagnostiku infekcie.

Degradácia[upraviť | upraviť zdroj]

Metylfialová je mutagénny a mitotický jed, preto existujú obavy týkajúce sa ekologického dopadu uvoľňovania metylfialovej do životného prostredia. Metylfialová sa vo veľkom množstve používa na farbenie textilu a papiera a 15 % takýchto farbív vyrobených na celom svete sa uvoľňuje do životného prostredia v odpadových vodách. Na ošetrenie znečistenia metylfialovou bolo vyvinutých množstvo metód. Tri najvýznamnejšie sú chemické bielenie, biodegradácia a fotodegradácia.

Chemické bielenie[upraviť | upraviť zdroj]

Chemické bielenie sa dosahuje oxidáciou alebo redukciou. Oxidácia môže farbivo úplne zničiť, napr. použitím chlórnanu sodného (NaClO, bežné bielidlo) alebo peroxidu vodíka.^[4]^[5] Redukcia metylfialovej sa vyskytuje v mikroorganizmoch, ale možno ju dosiahnuť chemicky použitím ditioničitanu sodného.

Biodegradácia[upraviť | upraviť zdroj]

Biodegradácia bola dobre preskúmaná, pretože je relevantná pre čističky odpadových vôd so špecializovanými mikroorganizmami. Dva mikroorganizmy, ktoré boli do hĺbky študované, sú huba bielej hniloby a baktéria Nocardia Corallina.^[6]^[7]

Fotodegradácia[upraviť | upraviť zdroj]

Samotné svetlo metylfialovú rýchlo nerozloží,^[8] ale proces sa urýchli pridaním polovodičov s veľkou medzerou v pásme, TiO₂ alebo ZnO.^[9]^[10]

Iné metódy[upraviť | upraviť zdroj]

Na ošetrenie kontaminácie farbív v roztoku bolo vyvinutých mnoho ďalších metód, vrátane elektrochemickej degradácie,^[11] iónovej výmeny,^[12] laserovej degradácie a absorpcie na rôzne pevné látky, ako je aktívne uhlie.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ ^a ^b GORGAS, Ferdinand J. S. Pyoctanin - Methyl-Violet - Pyoctanine [online]. chestofbooks.com, 1901, [cit. 2022-12-10]. Dostupné online. Archivované z originálu. (po anglicky)
↑ SABNIS, R. W. Handbook of Biological Dyes and Stains : Synthesis and Industrial Applications.. Hoboken : John Wiley & Sons, 2010. Dostupné online. ISBN 978-0-470-58623-5. S. 309–. (po anglicky)
↑ Kristallviolett – ein pH-Indikator [online]. [Cit. 2022-12-11]. Dostupné online. Archivované 2011-06-09 z originálu.
↑ PIZZOLATO, T.M; CARISSIMI, E; MACHADO, E.L. Colour removal with NaClO of dye wastewater from an agate-processing plant in Rio Grande do Sul, Brazil. International Journal of Mineral Processing, 2002-07, roč. 65, čís. 3-4, s. 203–211. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/S0301-7516(01)00082-5. (po anglicky)
↑ Stabilized coloring compositions and methods of making and using same. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online.
↑ BUMPUS, J. A; BROCK, B. J. Biodegradation of crystal violet by the white rot fungus Phanerochaete chrysosporium. Applied and Environmental Microbiology, 1988-05, roč. 54, čís. 5, s. 1143–1150. ISSN 0099-2240. DOI: 10.1128/aem.54.5.1143-1150.1988. (po anglicky)
↑ YATOME, Chizuko; YAMADA, Shigeyuki; OGAWA, Toshihiko. Degradation of Crystal violet by Nocardia corallina. Applied Microbiology and Biotechnology, 1993-01, roč. 38, čís. 4. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. ISSN 0175-7598. DOI: 10.1007/BF00242956. (po anglicky)
↑ BHASIKUTTAN, A.C; SAPRE, A.V; SHASTRI, L.V. Oxidation of crystal violet and malachite green in aqueous solutions — a kinetic spectrophotometric study. Journal of Photochemistry and Photobiology A: Chemistry, 1995-09, roč. 90, čís. 2-3, s. 177–182. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/1010-6030(95)04094-V. (po anglicky)
↑ SENTHILKUMAAR, S; PORKODI, K. Heterogeneous photocatalytic decomposition of Crystal Violet in UV-illuminated sol–gel derived nanocrystalline TiO2 suspensions. Journal of Colloid and Interface Science, 2005-08, roč. 288, čís. 1, s. 184–189. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/j.jcis.2005.02.066. (po anglicky)
↑ SAHOO, C; GUPTA, A; PAL, A. Photocatalytic degradation of Crystal Violet (C.I. Basic Violet 3) on silver ion doped TiO. Dyes and Pigments, 2005-09, roč. 66, čís. 3, s. 189–196. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/j.dyepig.2004.09.003. (po anglicky)
↑ SANROMÁN, M.A; PAZOS, M; RICART, M.T. Electrochemical decolourisation of structurally different dyes. Chemosphere, 2004-10, roč. 57, čís. 3, s. 233–239. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/j.chemosphere.2004.06.019. (po anglicky)
↑ WU, Jeng-Shiou; LIU, Chia-Hung; CHU, Khim Hoong. Removal of cationic dye methyl violet 2B from water by cation exchange membranes. Journal of Membrane Science, 2008-02, roč. 309, čís. 1-2, s. 239–245. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/j.memsci.2007.10.035. (po anglicky)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Methyl violet na anglickej Wikipédii.

[Pyoctanin-1] GORGAS, Ferdinand J. S. Pyoctanin - Methyl-Violet - Pyoctanine [online]. chestofbooks.com, 1901, [cit. 2022-12-10]. Dostupné online. Archivované z originálu. (po anglicky)

[2] SABNIS, R. W. Handbook of Biological Dyes and Stains : Synthesis and Industrial Applications.. Hoboken : John Wiley & Sons, 2010. Dostupné online. ISBN 978-0-470-58623-5. S. 309–. (po anglicky)

[3] Kristallviolett – ein pH-Indikator [online]. [Cit. 2022-12-11]. Dostupné online. Archivované 2011-06-09 z originálu.

[4] PIZZOLATO, T.M; CARISSIMI, E; MACHADO, E.L. Colour removal with NaClO of dye wastewater from an agate-processing plant in Rio Grande do Sul, Brazil. International Journal of Mineral Processing, 2002-07, roč. 65, čís. 3-4, s. 203–211. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/S0301-7516(01)00082-5. (po anglicky)

[5] Stabilized coloring compositions and methods of making and using same. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online.

[6] BUMPUS, J. A; BROCK, B. J. Biodegradation of crystal violet by the white rot fungus Phanerochaete chrysosporium. Applied and Environmental Microbiology, 1988-05, roč. 54, čís. 5, s. 1143–1150. ISSN 0099-2240. DOI: 10.1128/aem.54.5.1143-1150.1988. (po anglicky)

[7] YATOME, Chizuko; YAMADA, Shigeyuki; OGAWA, Toshihiko. Degradation of Crystal violet by Nocardia corallina. Applied Microbiology and Biotechnology, 1993-01, roč. 38, čís. 4. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. ISSN 0175-7598. DOI: 10.1007/BF00242956. (po anglicky)

[8] BHASIKUTTAN, A.C; SAPRE, A.V; SHASTRI, L.V. Oxidation of crystal violet and malachite green in aqueous solutions — a kinetic spectrophotometric study. Journal of Photochemistry and Photobiology A: Chemistry, 1995-09, roč. 90, čís. 2-3, s. 177–182. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/1010-6030(95)04094-V. (po anglicky)

[9] SENTHILKUMAAR, S; PORKODI, K. Heterogeneous photocatalytic decomposition of Crystal Violet in UV-illuminated sol–gel derived nanocrystalline TiO2 suspensions. Journal of Colloid and Interface Science, 2005-08, roč. 288, čís. 1, s. 184–189. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/j.jcis.2005.02.066. (po anglicky)

[10] SAHOO, C; GUPTA, A; PAL, A. Photocatalytic degradation of Crystal Violet (C.I. Basic Violet 3) on silver ion doped TiO. Dyes and Pigments, 2005-09, roč. 66, čís. 3, s. 189–196. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/j.dyepig.2004.09.003. (po anglicky)

[11] SANROMÁN, M.A; PAZOS, M; RICART, M.T. Electrochemical decolourisation of structurally different dyes. Chemosphere, 2004-10, roč. 57, čís. 3, s. 233–239. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/j.chemosphere.2004.06.019. (po anglicky)

[12] WU, Jeng-Shiou; LIU, Chia-Hung; CHU, Khim Hoong. Removal of cationic dye methyl violet 2B from water by cation exchange membranes. Journal of Membrane Science, 2008-02, roč. 309, čís. 1-2, s. 239–245. Dostupné online [cit. 2022-12-11]. DOI: 10.1016/j.memsci.2007.10.035. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]