Oxid zinočnatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Oxid zinočnatý
Oxid zinočnatý
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
09 - látka nebezpečná pre životné prostredie
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Nebezpečná pre životné prostredie
Nebezpečná pre
životné prostredie
(N)
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Oxid zinočnatý (ZnO) alebo zinková bieloba je biely pigment používaný v maliarstve.

Ako maliarsky pigment je často znečistený zvyškami zinku z výroby, alebo je zmiešaný s lacnejšími bielymi pigmentami, ako barit, krieda, sadra alebo hlinka.

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Je to biely, veľmi jemný, oslnivo biely prášok s nádychom do modra. Vyrába sa spaľovaním pár zinku v prúde vzduchu. Na vzduchu prijíma vlhkosť a oxid uhličitý a mení sa na uhličitan zinočnatý.

Je vhodná na akvarel, gvaš alebo pastel, menej už na olejomaľbu, pretože spotrebuje veľké množstvo oleja (20–24 %) a zle schne.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj "Krátky slovník slovenského jazyka" (Bratislava: Veda 2003, 988 strán. ISBN 80-224-0750-X) [1]