Oxid zinočnatý
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| Oxid zinočnatý | |||||||||||||||||
 |
|||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. |
|||||||||||||||||
Oxid zinočnatý (ZnO) alebo zinková bieloba je biely pigment používaný v maliarstve.
Ako maliarsky pigment je často znečistený zvyškami zinku z výroby, alebo je zmiešaný s lacnejšími bielymi pigmentami, ako barit, krieda, sadra alebo hlinka.
Vlastnosti [upraviť]
Je to biely, veľmi jemný, oslnivo biely prášok s nádychom do modra. Vyrába sa spaľovaním pár zinku v prúde vzduchu. Na vzduchu prijíma vlhkosť a oxid uhličitý a mení sa na uhličitan zinočnatý.
Je vhodná na akvarel, gvaš alebo pastel, menej už na olejomaľbu, pretože spotrebuje veľké množstvo oleja (20–24 %) a zle schne.
Referencie [upraviť]
- J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj "Krátky slovník slovenského jazyka" (Bratislava: Veda 2003, 988 strán. ISBN 80-224-0750-X) [1]
 |
Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
