Milan Uhde

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Milan Uhde

PhDr. doc. Milan Uhde (* 28. júl 1936, Brno) je moravský spisovateľ, dramatik a politik. Počas komunistickej vlády bol významným predstaviteľom disentu a po nežnej revolúcii sa stal ministrom kultúry a predsedom Poslaneckej snemovne Českej republiky.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine právnika a advokátky, vzdelanie nadobudol v Brne: chodil tu do obecnej školy, roku 1953 maturoval na gymnáziu v Králově Poli a v roku 1958 absolvoval Filozoficku fakultu Moravskej univerzity (neskôr Jana Evangelisty Purkyně, dnes Masarykova univerzita), odbor čeština a ruština. Potom pracoval ako redaktor významného brnenského mesíčníka pre literatúru, umenie a kritiku Host do domu (vychádzal 19541970) a zároveň pôsobil ako externý učiteľ na Janáčkovej akadémii múzickych umení (19671971). V roku 1971 dosiahol titulu doktora filozofie.

Po zákaze časopisu sa stal spisovateľom z povolania, ale roku 1972 sa po zverejnení článku v Rudom práve dostal na zoznam zakázaných spisovateľov a jeho tvorba sa nesmela publikovať až do nežnej revolúcie v roku 1989. Jeho knihy boli odstránené z verejných knižníc a bolo mu bránené vykonávať akékoľvek zárobkové povolanie. Písal pod inými menami divadelné hry (najčastejšie pre Divadlo na provázku), publikoval v samizdate, spolupracoval so zahraničnými divadlami a rozhlasovými a televíznymi stanicami.

Podpísal Chartu 77, v roku 1988 sa stal aj signatárom Hnutia za občiansku slobodu. V roku 1989 založil spolu s inými disidentami nakladateľstvo Atlantis a stal sa jeho šéfredaktorom. V nasledujúcom roku po ňom túto pozíciu prevzala jeho manželka, aby sa mohol plne venovať politickej kariére.

V roku 1990 sa stal po Milanovi Lukešovi druhým ponovembrovým ministrom kultúry, v roku 1992 sa na JAMU habilitoval ako docent. V období od 6. júna 1992 do 6. júna 1996 bol za ODS najprv poslancom Českej národnej rady a po jej premenovaní v súvislosti s rozdelením štátu 1. januára 1993 poslancom Poslaneckej snemovne. V rovnakom období bol od 29. júna 1992 zvolený za predsedu Poslaneckej snemovne.

V nasledujúcom volebnom období, od 1. júna 1996 do 19. júna 1998, bol zase zvolený do Poslaneckej snemovne, od 16. júla 1996 do 9. júna 1997 bol predsedom poslaneckého klubu ODS. Po páde koaličnej vlády ODS sa vďaka svojmu kritickému postoju ocitol medzi tými, ktorí boli vyzvaní na odchod zo strany, prestúpil teda do poslaneckého klubu Únie slobody, ktorého členom bol od 20. januára 1998 do konca skrateného volebného obdobia. Bol iniciátorom niekoľkých poslaneckých návrhov zákonov, z ktorých bol schválený iba jeho Návrh novely zákona o mimosúdnych rehabilitáciách (78/1998 Sb.), ktorý inicioval spolu s Jiřím Karasom. Zákon sa snažil zrovnoprávniť nútené práce príslušníkov vojenských banských oddielov s nútenými prácami príslušníkov PTP.

V roku 1998 opustil aktívnu politiku a stal sa znova spisovateľom z povolania. Vydáva pre nakladateľstvo Atlantis v zborníkoch svoje skoršie práce, ale neváha ani zahajovať nové projekty.

S postupom času sa zdá, že sa jeho názory opäť zbližujú s názormi ODS. Ľutuje, že problémy ODS otvorene nekritizoval už skôr, ale ozval sa až v čase, kedy sa neriešené rozrástli do takej šírky, že sa ich kritika stala nástrojom iných snáh než len snahy o nápravu vecí (jeho list Václavovi Klausovi k 60. narodeninám). V názore na udalosti v ČT v roku 2000 sa stavia na stranu ODS proti vzbúrencom (http://www.blisty.cz/art/9758.html) V roku 2002 bol za ODS navrhnutý a stal sa miestopredsedom Rady Českého rozhlasu.

Žije v Brne, od roku 1963 je jeho manželkou Jitka Uhdeová, v súčasnej dobe jednateľka a riaditeľka nakladateľstva Atlantis. Má dve deti: Michala (podnikateľ) a Janu (pracuje v nakladateľstve Atlantis).

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Milan Uhde je autorom poviedok, divadelných a rozhlasových hier, scenárov a zbierok poézie. Medzi jeho diela patria:

  • Lidé z přízemí (1962)
  • Komedie s Lotem (1963) – rozhlasová hra.
  • Hrách na stěnu (1964) – krátke poviedky z každodenného života.
  • Král-Vávra (premiéra 1964 v divadle Večerní Brno) – satirická divadelná politická hra, variacia na tému Kráľa Leara ukazuje strojový svet odcudzený ľuďom, kde trio vládcov riadi zemskú polos. Hra je tvorená 10 obrazmi, obsahuje 9 piesní, balad, blues romancí a jednu medzihru. Autor tu nadväzuje na K. H. Borovského.
  • Svědkové (1965) – pôvodná absurdná rozhlasová hra, ukazuje bezmocnosť ľudí proti zlovôli polície.
  • Souhvězdí Panny (1965) – filmový scenár podľa svojej poviedky Ošetřovna, príbeh o láske a kamarátstve z prostredia vojenského letiska. Film bol natočený v tom istom roku.
  • Výběrčí (1966) – absurdná rozhlasová dráma, dočkala sa aj divadelného spracovania.
  • Děvka z města Théby (1967 zverejnená v májovom čísle Divadla 18, v tom istom roku uvedená v Národnom divadle v Prahe) – pôvodna divadelná hra, satirická variácia na antickú tému Antigony. Kritika hru nešetrila [1].
  • Obloha samej cvok (1967) – zbierka textov piesní pre brnenské Divadlo X.
  • Záhadná věž v B. (1967) – zbierka historických mystifikácií.
  • Ten, který přichází (1968) – rozhlasová hra.
  • Parta (1969) – rozhlasová hra
  • Šach-mat, Vaše Výsosti (1969)
  • Vraždění ve Veracruz (1970)
  • Hra na holuba (1974) – pôvodna divadelná hra, vyšla v samizdate.
  • Balada pro banditu (1975) – muzikálová adaptácia divadelnej hry na tému Olbrachtovho Nikola Šuhaje Loupežníka, ktorú napísal pod menom Zdeňka Pospíšila pre Divadlo na provázku. Podľa tejto hry vznikol v roku 1978 aj rovnomenný film režiséra Vladimíra Sísa s Miroslavom Donutilom v hlavnej úlohe.
  • Profesionální žena (1975) – scenár dramatizácie na námet Vladimíra Párala, ktorú napísal pod menom Zdeňka Pospíšila.
  • Zubařovo pokušení (1976) – rozhlasová hra, vyšla v samizdate.
  • Pohádka máje (1976, uvedené pod názvom Poslední leč) – adaptácia Mrštíkovej divadelnej hry, napísal ju pod menom Zdeňka Pospíšila, ten však v roku 1980 emigroval a spoluprácu s Uhdem prezradil.
  • Hodina obrany (1977) – televízna hra.
  • Pán plamínků (1977) – pôvodná televízna hra, vyšla v samizdate. Motívom boli skutočné osudy niektorých disidentov, na ktorých bola zločinne zneužitá psychiatria.
  • Jitřenka naší slávy (1977) – rozhlasová hra o živote Boženy Němcovej.
  • Modrý anděl (1979) – pôvodna rozhlasová hra, ktorá bola spracovana aj pre divadlo: monológ udavačky, ktorá zahrávajúc si so životmi druhých, porovnáva svoju situáciu s údelom anjela spravodlivosti, zaťaženého zodpovednosťou za osud ľudstva.
  • Velice tiché Ave (1981) – autobiografická retrospektívna rozhlasová hra. Vyšla v samizdate, neskôr bola spracovaná aj ako divadelná hra.
  • Zvěstování aneb Bedřichu, jsi anděl (1986, uvedená 1990) – divadelná hra, vyšla v samizdate: životopisná paródia o Karlovi Marxovi, vedúca k divákovej dezilúzii.
  • O divadle (vychádzal 19869) – zborník, vychádzal v samizdate. Uhde tu bol spoluautorom spolu s Josefom Topolom a Václavom Havlom.
  • Prodaný a prodaná (1987) – divadelná inscenácia stvarňuje osud Karla Sabinu, konflikt jednotlivca, politickej moci a spoločnosti. Napísal pre Divadlo na provázku pod menami Petr Oslzlý a Peter Scherhaufer.
  • Česká republiko, dobrý den (Atlantis 1995) – prejavy z obdobia svojej činnosti vo vyššej politike, vybraných 50 článkov pre Denní Telegraf a rozhovory, ktoré vyvolali čitateľský ohlas.
  • Desítka her (Atlantis 1995) – zborník desiatich najdôležitejších divadelných, rozhlasových a televíznych textov (Král-Vávra, Svědkové, Výběrčí, Parta, Zubařovo pokušení, Pán plamínků, Hodina obrany, Modrý anděl, Velice tiché Ave a Zvěstování aneb Bedřichu, jsi anděl).
  • Balada pro banditu a jiné hry na zapřenou (Atlantis 2001) – zborník 10 titulov vydaných väčšinou pod cudzími menami (Balada pro Banditu, Profesionální žena, Pohádka máje, Prodaný a prodaná, Jitřenka naší slávy, Nos a Plášť – úprava Gogoľovho námetu, Krásná rána – úprava Puškinovho námetu).
  • Zázrak v černém domě (2004) – hra napísaná pre Divadlo na Vinohradech v Prahe.
  • Na rozchodnou (2004) – televízna hra: odohráva sa v roku 1945 v období odsunu Nemcov z Brna.
  • Nana (2005) – muzikál na tému Zolovej Nany je písaný pre hudobnú scénu Mestského divadla v Brne.

Od roku 1952 prispieval tiež do periodík: Rovnosti, Hostu do domu, Literárních novin, Plamene, Kultury, Kulturní tvorby. Napísal celý rad textov pre brnenské Divadlo X.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Citáty[upraviť | upraviť zdroj]

  • jeho krédo: Byť sám sebou a zodpovedať za to.
  • Pavel Landovský: Milane, z tebe nikdy nebude úspěšný politik, protože ty před ty lidi předstupuješ jako provinilej!

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]