Muchár sivý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Muchár sivý
SpottedFlycatcheronfence.jpg
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Vtáky Aves
Podtrieda (subclassis) Pravé vtáky Ornithurae
Nadrad (superordo) Letce Neognathae
Čeľaď (familia) muchárovité Muscicapidae
Podčeľaď (subfamilia) muchárorodé Muscicapinae
Rod (genus) muchár Muscicapa
Druh (species) muchár sivý Muscicapa striata
Vedecký názov
Muscicapa striata
Pallas, 1764
Synonymá:
muchárik sivý
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Muchár sivý alebo muchárik sivý (Muscicapa striata) je malý druh spevavca z čeľade muchárovité (Muscicapidae).

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Je o niečo menší ako vrabec, dorastá do dĺžky 13,5 – 14,5 cm, v rozpätí krídel meria 23 – 25 ​​cm a váži asi 16 g.[1][2] Má štíhle telo, relatívne veľkú hlavu, dlhé krídla a chvost. Zvrchu je jednotvárne sivohnedý, spodinu tela má svetlú, hruď nevýrazne hnedo pruhovanú. Končatiny, zobák i oči sú tmavé. Obe pohlavia sa sfarbením nijako nelíšia, mladí vtáci majú na vrchnej strane tela svetlo hnedé škvrny.

Vábi svižným „pst“. Spev je tvorený radom krátkych tichých drsných tónov a v základe znie asi ako „sip-sip-síh-siti-síh-SIH“.[1][2]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytuje sa takmer v celej Európe, východne zasahuje až po Mongolsko. Izolované populácie existujú aj v Severnej Afrike. Je sťahovavý so zimoviskom v Subsaharskej Afrike.[3] Žije vo svetlých listnatých lesoch, parkoch, na cintorínoch a v záhradách. Na území Slovenska hniezdi v počte 65 až 150 tisíc kusov[4] (v Česku 30 až 60 tisíc a je chránený[5] a v Európe 6 – 19 / 14 – 22 mil.[4][6]) do 1 500 m n. m., sa zdržiava od apríla do októbra.[2] V rokoch 1970 – 1990 bol u európskej populácii zaznamenaný viditeľný pokles, v súčasnej dobe je však už považovaná za stabilizovanú.

Správanie[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem obdobia hniezdenia žije samotársky. Živí sa najmä lietajúcim hmyzom, na ktorý číha z vyvýšenej pozorovateľne a ktorého sa zmocňuje v lete. Za priaznivého počasia sú touto taktikou ulovené až dve tretiny koristi, v opačnom prípade však po potrave pátra najmä na stromoch, v tráve, na stenách alebo v komposte. V jeho potrave sú zastúpené najmä dvojkrídlovce, ale objavuje sa tu aj široká škála iných hmyzích druhov, vrátane vošiek, vážok, čmeľov, ôs alebo motýľov. V malej miere sú tu ďalej zastúpené aj dážďovky a rôzne plody.[7]

V Strednej Európe hniezdi 1x až 2x ročne od mája do augusta. Je obvykle monogamný, u niektorých samcov sa však objavuje aj bigamia. Miskovité hniezdo, z machu a korienkov vystlané zvieracími chlpmi, perím alebo vlnou, stavia prevažne samica v polodutinách stromov alebo na budovách obvykle vo výške 1 – 15 m, často obsadzuje i polootvorené búdky. V jednej znáške je väčšinou 4 – 5 svetlých, hnedo škvrnitých, 18,7 x 14,1 mm veľkých vajec, na ktorých 11 – 15 dňovej inkubácii sa podieľa samotná samica. Mláďatá, ktoré hniezdo opúšťajú po ďalších 12 – 16 dňoch, kŕmia obaja rodičia. Pohlavne dospievajú už v prvom roku života.

Väčšina európskych vtákov nerozozná svoje vajcia od iných, čo pre svoj prospech využíva kukučka. Muchár sivý má však vynikajúcu schopnosť rozpoznať cudzie vajcia a vie zistiť, že sa stal obeťou podvodu.[8]

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Muscicapa striata balearica
  • Muscicapa striata inexpectata
  • Muscicapa striata mongola
  • Muscicapa striata neumanni
  • Muscicapa striata sarudnyi
  • Muscicapa striata striata
  • muchár (sivý) stredomorský (Muscicapa striata tyrrhenica)

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b VOLKER, Dierschke. Ptáci. Praha : Euromedia Group, k. s., 2009. ISBN 978-80-242-2193-9. S. 57.
  2. a b c Atlas ptáků České a Slovenské republiky. Praha : Academia, 2001. ISBN 9788020009272. S. 202.
  3. KHOLOVÁ, Helena (autorka českého prekladu). Ptáci. Praha : Euromedia Group, k. s., 2008. ISBN 9788024222356. S. 445.
  4. a b Atlas vtákov [online]. SOS/BirdLife Slovensko, [cit. 2011-10-30]. Dostupné online.
  5. Seznam zvláště chráněných druhů ptáků ČR [online]. Česká společnost ornitologická, [cit. 2011-10-30]. Dostupné online.
  6. podľa IUCN
  7. U. N. Glutz v. BLOTZHEIM & KM Bauer:Handbuch der Vogel Mitteleuropas. Bd. 13, Teil I, PASSERIFORMES (4. Teil): Muscicapidae - Paridae. AULA-Verlag, Wiesbaden 1993, ISBN 3-89104-022-9 (nemecky)
  8. N.B. Davies, M. de L. Brooke (01 Feb 1989). "An Experimental Study of Co-Evolution Between the Cuckoo, Cuculus canorus, and its Hosts. I. Host Egg Discriminatione". Journal of Animal Ecology 58: 207 – 224.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]