Núdzový signál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Núdzový signál (Volanie o pomoc, Núdzové volanie, Stav núdze, Tiesňové volanie, Mayday, SOS atď.) je medzinárodne rozpoznaný tvar volania alebo signalizácie, ktorého účel je získanie pomoci. Núdzový signál môže mať viacero podôb a foriem. Môže sa jednať o rádiový, svetelný, zvukový alebo vizuálny signál - napr. dym.

Núdzový signál znamená, že osoba, osoby, loď, lietadlo alebo iný prostriedok či entita je v priamom ohrození zdravia alebo života a vyžaduje okamžitú pomoc. Použitie núdzových signálov v iných prípadoch je často v rozpore so zákonmi.

Aby bola núdzová signalizácia čo najúčinnejšia, musia byť splnené minimálne dve podmienky:

  • Výstraha alebo oznámenia o núdzi musia byť vyslané najneskôr počas jej priebehu.
  • Musí byť zrejmá pozícia alebo umiestnenie objektu, ktorý je v núdzi.

Napríklad jednorázová vystreľovacia svetlica upozorní pozorovateľov na osobu alebo loď v núdzi, je viditeľná do veľkej vzdialenosti naokolo až po horizont, ale pomerne rýchlo zhasne (do minúty). Ručná svetlica (alebo aj pochodeň, silné farebné svetlo plameňa) horí až 3 minúty a môže lepšie naviesť pomoc na konkrétne miesto, výška jej aplikácie však nepresahuje dosah osoby, ktorá ju drží, prípadne ju niekam umiestni. Tzv. EPIRB bóje vysielajú rádiový núdzový signál a zároveň vysielajú aj presnú GPS pozíciu.

Námorné núdzové signály[upraviť | upraviť zdroj]

Núdzové signály na moriach a oceánoch sa riadia Medzinárodnými pravidlami pre predchádzanie kolíziám na mori a Medzinárodnými kódovými signálmi. Signál Mayday sa smie použiť, len ak nastane vážne a bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia života. Je možné použiť aj "pan-pan" volanie o pomoc. Väčšina právnych systémov prísne trestá falošné, neoprávnené alebo žartovné použitie núdzových signálov.

Dymovnica

Stav núdze môže byť označený niektorým z nasledujúcich oficiálne schválených metód:

  • Vysielanie správy opakovane hovoreným slovom Mayday prostredníctvom VHF rádia na medzinárodnom kanáli 16 VHF rádia (156.8 MHz) a/alebo HF rádiom na frekvencii 2182 kHz
  • Vysielaním digitálneho núdzového signálu aktiváciou (alebo stlačením) núdzového tlačítka (alebo kľúča) na námornom rádiovom zariadení, vybavenom funkciou DSC prostredníctvom VHF (kanál 70) a/alebo HF frekvenčného pásma.
  • Vysielaním digitálneho núdzového signálu aktiváciou (alebo stlačením) núdzového tlačítka (alebo kľúča) na satelitnom zariadení Inmarsat-C
  • Vysielaním kódu v Morzeovke skupinou signálov SOS svetlom alebo zvukom
  • Odpálením červenej svetlice (ručnej alebo vystreľovacej)
  • Vyvíjaním oranžového dymu z patróny
  • Otvoreným ohňom na palube lode (horiaci barel dechtu, ropy a pod.)
  • Pomalým dvíhaním a spúšťaním upažených rúk (od pripaženia po vzpaženie)
  • Vytváraním súvislého zvuku sirénou
  • Výstrelmi z pušky alebo inými explozívnymi prostriedkami v minútových intervaloch
  • Vyvesením vlajok Medzinárodného námorného vlajkového kódu NC ICS November.svg ICS Charlie.svg
  • Vizuálnym zobrazením signálu (vyvesením vlajky) štvorcového tvaru a nad alebo pod ním guľu, prípadne čokoľvek, čo tvarom pripomína tento tvar (loptu)
Rôzne typy námorných EPIRB bójí

Núdzový signál môže byť signalizovaný aj Námorným núdzovým a bezpečnostným systémom SART (Search and Rescue Transponder), ktorý odpovedá na radarové signály v pásme 9 GHz, alebo núdzovým rádiomajákom EPIRB (nazývaným aj Epirb bója),[1] ktorá pracuje v pásme 406 MHz. Signály z EPIRB bóje sú prijímané satelitmi KOSPAS-SARSAT as odosielané na spracovanie do dispečingu.

Bóje GPIRB sú v princípe EPIRB s GPS prijímačom, pričom presnú polohu zakódujú do vysielaného núdzového signálu. Uľahčuje sa tak navádzanie záchranných expedícií.

Rádiový signál DSC môže obsahovať zemepisnú polohu ak táto bola manuálne zadaná do rádia, prípadne je k rádiu pripojený GPS prijímač a poloha sa pri vysielaní kontinuálne aktualizuje.

Správa Mayday obsahuje trikrát za sebou zreteľne vyslovené slovo MAYDAY (vyslov mejdej), za ktorým nasleduje oznam, že ide o núdzové volanie a ďalej by mali nasledovať nasledujúce informácie:

  • Názov lode alebo plavidla v núdzi
  • Aktuálna pozícia, prípadne posledná známa podľa zápisov
  • Popis núdzovej udalosti alebo situácie (napr. požiar, stroskotanie, potápanie - naberá vodu, driftovanie do nebezpečných vôd - strata ovládania)
  • Počet osôb v tiesni, oznam zranení
  • Druh pomoci ktorá sa vyžaduje alebo očakáva
  • Akýkoľvek ďalší dôležitý detail, ktorý má vplyv na rýchlosť alebo spôsob poskytnutej pomoci - opúšťanie lode, odhadovaný čas do potopenia plavidla...

V teritóriu Severnej Ameriky sú pre pátracie a záchranné oddiely Spojených štátov a Kanady oficiálne akceptované tieto núdzové signály:

  • Farebný značkovač mora (oranžová, žltá, žltozelená alebo iná výrazná farba uľahčujúca lokalizáciu na hladine aj z veľkej výšky leteckou pátracou službou)
  • Biele intenzívne stroboskopické svetlo s frekvenciou 60 zábleskov za minútu.

Plávajúca značka (tzv. dan bója) môže byť použitá ako znamenie, že osoba voľne plávajúca na hladine je v núdzi; bežne je vybavená žltou a červenou vlajkou (medzinárodný kód "O") a stroboskopickým svetlom.

Nezvyčajné a výnimočné signály[upraviť | upraviť zdroj]

Osobné PLB-čko

Pokiaľ nie je k dispozícii ani jeden z vyššie spomenutých signalizačných prostriedkov, môže byť pozornosť pritiahnutá čímkoľvek nezvyčajným alebo vymykajúcim sa bežným zvyklostiam, ako napríklad vytiahnutím kosatky (predná trojuholníková plachta) dole hlavou.

Počas dňa a prítomnosti slnka je možné použiť heliograf. Taktiež je možné na signalizáciu použiť napríklad laserové svetlo alebo malú baterku.

Vlajky[upraviť | upraviť zdroj]

Po stáročia boli bežným núdzovým signálom obrátené národné vlajky. Avšak u niektorých krajín je tento spôsob problematický (napr. u Španielska, Južnej Kórey alebo Spojeného Kráľovstva), prípadne nemožný (Japonsko, Turecko, Fínsko, Írsko či Škótsko). Iné krajiny majú vlajky voči sebe navzájom obrátené, napríklad Poľsko-Indonézia/Monako) Za loď v núdzi/ohrození je možné považovať aj takú, ktorá národnú vlajku vyvesenú nemá, a to najmä u veľkých lodí. U menších lodí a súkromných jachtárov sa toto pravidlo tak nedodržuje, najmä na otvorenom mori.[2][3]

Strata záchranných prostriedkov[upraviť | upraviť zdroj]

Aby nedochádzalo k zbytočnému hľadaniu a nasadzovaniu záchranných misií, je bezpodmienečne nutné okamžite oznámiť stratu záchranného alebo núdzového oznamovacieho prostriedku, prípadne jeho nechcenú aktiváciu. Väčšina moderných záchranných ostrovčekov, samonafukovacích člnov či EPIRB bójí má zabudovaný automatický systém aktivácie vysielania signálu pri dotyku s vodou, alebo pri ponorení.

Núdzové signály v letectve[upraviť | upraviť zdroj]

Rádiový maják v núdzi
Modulácia rádiového majáku v núdzi je 121,5 MHz a 243 MHz.


Civilná letecká frekvencia pre núdzové volanie je 121.5 MHz. Vojenská frekvencia je 243 MHz (čo je harmonickým dvojnásobkom 121.5 MHz, preto civilné volania o pomoc sú zachytené aj na tejto frekvencii. Lietadlá môžu vyslať núdzový signál aj prostredníctvom vhodného transpondéru pomocou kódu 7700.

Signál z KOSPAS/SARSAT môže byť vysielaný aj prostredníctvom ELT, čo je letecká obdoba námornej EPIRB na frekvencii 406 MHz. ELT sa aktivuje pri prudkom brzdení/zastavení a niekedy sa nazýva aj CPI (Crash Position Indicator, Indikátor miesta havárie).

"Trojuholníkový obrazec núdze" je zriedkavý spôsob, ako lietadlo/pilot dá najavo, že je v núdzi. S lietadlom opisuje tvar trojuholníka, teda robí prudké zatáčky o 120°. Používa sa len v prípade, že nemôže nadviazať rádiový kontakt.

Núdzové signály v horách[upraviť | upraviť zdroj]

Núdzové signály v oblasti lesov, hôr a pohorí sú definované skupinkovaním po troch, resp. v Spojenom Kráľovstve alebo Európskych Alpách po šiestich. Núdzovým signálom môžu byť tri ohne, alebo tri kopy skál postavené do trojuholníka. Zo zvukovo/svetelných signálov to môžu byť napríklad tri hvizdy na píšťalke, tri výstrely zo zbrane, alebo tri záblesky svetla, po ktorých nastane minútová pauza a signály sa opakujú, až kým nedorazí odpoveď. Odpoveďou môžu byť rovnako tri výstrely, hvizdy alebo záblesky.

V Alpách je doporučeným spôsobom volania o pomoc vyššie spomenutú trojicu nahradiť šesticou. Tri záblesky alebo zvukové signály sa vykonajú v priebehu minúty, nasleduje minútová pauza a signalizácia sa opakuje. Odpoveď záchranárov sú tri signály za minútu.

V praxi sú oba signály akceptované kdekoľvek sa nachádzajú skúsení horolezci, alpinisti alebo výpravy s profesionálnym sprievodcom.

Pri komunikácii s helikoptérou sa zdvihnutými rukami vytvorí písmeno Y v zmysle YES (ÁNO, potrebujem pomoc), alebo natiahnuť jednu ruku šikmo hore a druhú šikmo dole v imitácii písmena N - NO (Nie, nepotrebujem pomoc). Ak sú k dispozícii vlajky, alebo volajúci o pomoc ovláda vlajkovú abecedu (tzv. vlajkový semafor), je možné ich pri komunikácii so záchranármi tiež použiť.

Pozemné núdzové majáky[upraviť | upraviť zdroj]

Podobne ako EPIRB, na frekvencii 406 MHz s vysielaním pre KOSPAS-SARSAT satelity pracujú aj tzv. PLB-čka (Personal Locator Beacon - Osobný vyhľadávací maják).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Technické vybavenie lode
  2. "Slave Ship Mutiny Program Transcript". Educational Broadcasting Corporation. 2010. Retrieved 2012-02-15.
  3. Flying flags upside down. Allstates-flag.com. prístup: 2009-07-27.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Distress signal na anglickej Wikipédii.