Neznáma zo Seiny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Neznáma zo Seiny (L’Inconnue de la Seine)

L’Inconnue de la Seine (slov. Neznáma zo Seiny) bola neidentifikovaná mladá žena, ktorej domnelá posmrtná maska sa po roku 1900 stala populárnou súčasťou umeleckých výstav. Jej vzhľad bol inšpiráciou množstva literárnych diel.[1] V USA je maska známa aj ako La Belle Italienne.[2] Táto tvár je v súčasnosti požívaná ako model figuríny pre nácvik kardiopulmonálnej resuscitácie a býva preto označovaná za „najpobozkávanejšiu tvár“ všetkých čias.[3]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa často sa interpretovaného príbehu bolo telo mladej ženy vytiahnuté na parížskom nábreží Quai du Louvre z rieky Seiny koncom 80. rokov 19. storočia.[4] Nakoľko telo nevykazovalo žiadne známky násilia, bolo u obete konštatované, že smrť bola spôsobená po samovražde.[5] K udalosti bol interpretovaný príbeh, podľa ktorého patológ v parížskej márnici bol natoľko uchvátený jej krásou, že sa rozhodol vyrobiť voskový model jej sadrového odliatku posmrtnej masky. Z výsledku vznikli pochybnosti, či je možné, že výraz tváre voskového modelu môže patriť utopenému.[6]

Výtvarník Georges Villa mal dôkazmi nepodloženú informáciu od akademického maliara, Julesa Josepha Lefebvra, že by malo ísť o posmrtnú masku mladej modelky, ktorá okolo roku 1875 zomrela na tuberkulózu.[7] Podľa iných informácií bola maska vyobrazením podobizne dcéry výrobcu masiek v Nemecku.[8] Totožnosť dievčaťa nebola nikdy zistená. Podľa vyjadrenia Claire Forestier sa vzhľadom na pevnosť pokožky odhaduje vek modelky na nie viac ako 16 rokov.[1]

V nasledujúcich rokoch vzniklo z pôvodného modelu množstvo kópií. Kópie sa rýchlo stali aj keď morbídnou no módnou súčasťou parížskej bohémskej spoločnosti. Albert Camus a iní umelci prirovnávali jej záhadný úsmev k úsmevu Mony Lízy. Vyvolávalo to viacero špekulácií o tom, že môže naznačovať zdanlivo šťastný výraz jej tvári, ktorá bola vnímaná ako strašidelne pokojná, evokovalo to predstavy o jej živote, smrti a o jej mieste v spoločnosti.

Popularita tejto postavy je zaujímavá aj pre históriu umeleckých médií, ktoré súviseli s jej všeobecne rozšírenou reprodukciou. Jej pôvodné vyobrazenie bolo odfotografované a z filmových negatívov boli vytvorené nové odliatky. Tieto nové odliatky zobrazovali detaily, ktoré sa v telách vytiahnutých z vody zvyčajne strácajú, no zdanlivé zachovanie týchto detailov vo vizáži reprodukovaných odliatkov akoby len posilnilo jeho autentickosť.

Básnik, prozaik, esejista a kritik Al Alvarez vo svojej knihe o samovražde The Savage God napísal: „Hovorím, že celá generácia nemeckých dievčat modelovala svoj vzhľad podľa nej.“ Podľa Hansa Hesseho z University of Sussex, Alvarez uvádza, „L’Inconnue de la Seine sa stala erotickým ideálom svojej doby, porovnateľným s tým čím bola Bardotová pre 50. roky. Myslí si, že podľa nej sa modelovali nemecké herečky ako Elisabeth Bergnerová. Nakoniec bola ako paradigma vytlačená Gretou Garbo."[9]

Od roku 2017 vyrábala dielňa s názvom L'Atelier Lorenzi v Arcueili sadrové posmrtné masky z formy z 19. storočia, o ktorej sa hovorí, že je to pôvodná forma L’Inconnue de la Seine.[10]

Umelecké zobrazenia[upraviť | upraviť zdroj]

Anglická literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra Spojeného kráľovstva[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršiu zmienku o Neznámej zo Seiny možno nájsť v novele Richarda Le Gallienna The Worshiper of the Image r. 1900), v ktorej sa anglický básnik zamiluje do masky. Táto láska nakoniec vedie k smrti jeho dcéry a samovražde jeho manželky.

Obrázok L’Inconnue de la Seine bol použitý na ilustráciu obálky mysteriózneho románu o rodinnej histórii A Habit of Dying. Obálku navrhol americký umelec a dizajnér DJ Wiseman.[11]

Literatúra Severnej Ameriky[upraviť | upraviť zdroj]

L’Inconnue de la Seine je spomenutá v románe Williama Gaddisa The Recognitions (r. 1955).[12]

V románe My Heart for Hostage od Roberta Hillyera je scéna, v ktorej hlavný hrdina navštívi márnicu, aby zistil, či nie je L’Inconnue de la Seine jeho milovanou.

Caitlín R. Kiernan píše o L’Inconnue de la Seine ako o modeli lekárskeho simulátora, ktorý sa používa na výučbu pracovníkov záchrannej služby aj širokej verejnosti, Resusci Anne, vo svojom románe The Drowning Girl (Topiace sa dievča, r. 2012). Príbeh je hlboko spätý s témami a obrazmi knihy.

Ako zdroj pre model záchranárskej figuríny označuje Neznámu zo Seiny aj americký spisovateľ Chuck Palahniuk v príbehu Exodus v jeho poviedkovej knihe Haunted.

Postava forenznej antropologičky Temperance Brennanová, od Kathy Reichsovej, diskutuje o prípade Neznámej zo Seiny s kolegom v kriminálnom románe The Bone Code z roku 2021.[13]

Na L’Inconnue de la Seine je odkaz aj v Letters from Paris (Listoch z Paríža) od Juliet Blackwellovej, ktorá špekulatívne rozprávanie o L’Inconnue poskytla vo forme flashbackov a prepožičala jej meno Sabine.

Slovanská literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Český poet Vítězslav Nezval inšpirovaný touto témou napísal v roku 1929 báseň Neznámá ze Seiny, inšpirovanú príbehom v roku 1929.

V roku 1934 ruský básnik Vladimir Nabokov napísal poému L’Inconnue de la Seine, ktorá vyšla v novinách Poslednie Novosti. Tvrdilo sa, že táto báseň má rovnako veľa spoločného so slovanským mýtom o rusalke ako so samotnou maskou.[14]

Francúzska literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Francúzsky spisovateľ, filozof a literárny teoretik, Maurice Blanchot, ktorý vlastnil jednu z masiek, ju opisuje ako „mladé dievča so zavretými očami, oživené úsmevom tak uvoľneným a tak blaženým... že by sa dalo veriť, že sa utopila v okamihu extrémneho šťastia“.[15]

V diele surrealistického francúzskeho básnika Louisa Aragona Aurélien z roku 1944 zohrala L’Inconnue významnú úlohu ako jeden z hlavných objektov pri pokusoch o omladenie masky z rôznych fotografií. Začiatkom 60. rokov prispel fotografiami do nového vydania tohto diela americký maliar, fotograf, tvorca koláží, sochár a filmár Man Ray.

V roku 2012 napísal francúzsky spisovateľ Didier Blonde román s názvom L’Inconnue de la Seine o mužovi v Paríži, ktorý narazí na kópiu masky v obchode so starožitnosťami a ktorý sa snaží zistiť viac o dievčati, podľa ktorej bola maska modelovaná.[16]

Nemecká literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Protagonista jediného románu Rainera Maria Rilkeho, Die Aufzeichnungen des Malte Laurids Brigge (Zápisky Malteho Lauridsa Briggeho, 1910) poznamenáva: „Odlievač, ktorého každý deň navštevujem, má vedľa dverí zavesené dve masky. Tvár utopeného mladého, ktorú niekto skopíroval v márnici, lebo bola krásna, lebo sa stále usmievala, lebo jej úsmev bol taký záludný– akoby to vedela.“

V roku 1926 Ernst Benkard publikoval Das ewige Antlitz, knihu o 126 posmrtných maskách, v ktorej o našom subjekte napísal, že je „ako jemný motýľ, ktorý sa bezstarostne a rozjarene trepotal priamo na lampe života, až kým si nespálil svoje jemné krídla."[17]

Najpredávanejší román Reinholda Conrada Muschlera z roku 1934, Die Unbekannte, rozpráva bláznivý príbeh o osude provinčnej siroty Madeleine Lavinovej, ktorá sa zaľúbila do britského diplomata lorda Thomasa Vernona Benticka a po romániku, keď sa Bentick vráti k svojej snúbenici, spáchala samovraždu v Seine. Tento román sa v roku 1936 stal námetom na rovnomenný film.

Niektoré ďalšie príklady:

  • Esej Alfreda Döblina „Of Faces, Pictures, and their Truth“ (O tvárach, obrazoch a ich pravde, 1929), vydaná ako preslov k zbierke fotografa Augusta Sandera Face of our Time
  • Rakúska žurnalistka Hertha Pauliová v roku 1931 napísala článok „L'Inconnue de la Seine“ pre noviny Berliner Tageblatt
  • Podľa príbehu svojej priateľky Herthy Pauliovej, napísal v roku 1934 Ödön von Horváth divadelnú hru s názvom Die Unbekannte aus der Seine
  • V roku 1934 vyšla poviedka Claire Gollovej „Die Unbekannte aus der Seine“, v ktorej hlavný hrdina zazrie posmrtnú masku a umiera na infarkt spôsobený sebaklamom a pocitom viny, lebo uverí, že spoznáva tvár svojej dcéry.
  • Veliteľ ponorky Herbert Werner sa vo svojich memoároch Iron Coffins (Železné rakvy) zmieňuje, že mal kópiu odliatku tejto tváre na stene v dome svojich rodičov.
  • V hre Maxa Frischa Die Chinesische Mauer (Čínsky múr, 1955) je predstavená L'Inconnue de la Seine ako jedna z mnohých historických postáv

Film[upraviť | upraviť zdroj]

Režisérka Agnès Vardová hovorí o Neznámej zo Seiny vo svojom dokumentárnom filme Jane B. par Agnès V. z roku 1988. Hovorí o súvislosti túžby Jane Birkinovej byť slávnou, no anonymnou, tak ako je toto neznáme dievča.

Kardiopulmonálna resuscitačná (KPR) figurína[upraviť | upraviť zdroj]

Tvár tejto neznámej ženy bola použitá aj ako hlava figuríny prvej pomoci, v zahraničí nazývanej Resusci Anne.[6][18][19] V roku 1958 ju navrhli Peter Safar a Asmund Laerdal a od roku 1960 je používaná v mnohých kurzoch KPR.[20][21] Z tohto dôvodu je táto tvár označovaná ako „najpobozkanejšia tvár“ všetkých čias.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b CHRISAFIS, Angelique. Ophelia of the Seine. The Guardian Weekend magazine, page 17 – 27, December 1, 2007. Dostupné online [cit. 2007-12-02].
  2. ↑ FELICECALCHI: La Belle Italienne, accessed 27 July 2012
  3. ↑ a b How a Dead Girl in Paris Ended Up With The Most-Kissed Lips in History. ScienceAlert, 24 December 2018. Dostupné online [cit. 2021-07-13]. (po anglicky)
  4. ↑ Elizabeth Bronfen, Over her Dead Body: Death, Femininity and the Aesthetic, MUP, 1992, p. 207
  5. ↑ GRANGE, Jeremy. Mystery of the world's most-kissed woman. BBC News, 16 October 2013. Dostupné online.
  6. ↑ a b Jeremy Grange. Resusci Anne and L'Inconnue: The Mona Lisa of the Seine [online]. BBC News, 16 October 2013. Dostupné online.
  7. ↑ Bessy, Maurice. Mort, où est ton visage? Monaco: Éditions du Rocher, 1981. ISBN 2-268-00138-5.
  8. ↑ "l'Inconnue de la Seine" by Anja Zeidler
  9. ↑ Alvarez, Al. The Savage God. A Study of Suicide. New York & London: W.W. Norton & Company, 1971. Page 156.
  10. ↑ At a Family Workshop Near Paris, the 'Drowned Mona Lisa' Lives On. The New York Times, 20 July 2017. Dostupné online.
  11. ↑ "A Habit of Dying" by DJ Wiseman
  12. ↑ Influence and authenticity of l'Inconnue de la Seine [online]. WilliamGaddis.org. Dostupné online.
  13. ↑ REICHS, Kathy. The bone code. First. vyd. New York : Scribner, 2021. ISBN 9781982139964. [Primary source]. S. 209–210.
  14. ↑ D. Barton Johnson (1992), "L'Inconnue de la Seine" and Nabokov's Naiads, Comparative Literature, 44, 3, p. 225-248.
  15. ↑ "... une adolescente aux yeux clos, mais vivante par un sourire si délié, si fortuné, ... qu'on eût pu croire qu'elle s'était noyée dans un instant d'extrême bonheur"
  16. ↑ BLONDE, Didier. L'Inconnue de la Seine: Roman. Paris : Gallimard, 2012. ISBN 978-2070137732. Primary source. (po francúzsky)
  17. ↑ "... uns jedoch ein zarter Schmetterling, der, sorglos beschwingt, an der Leuchte des Lebens seine feinen Flügel vor der Zeit verflattert und versengt hat."
  18. ↑ Laerdal company history Archivované 2007-09-28 na Wayback Machine, accessed 3 September 2007
  19. ↑ Radiolab: Death Mask, accessed 3 December 2011
  20. ↑ CPR Annie, Snopes.com, 21 June 2005. Accessed 3 September 2007
  21. ↑ Histories: The girl from the Seine, New Scientist, 23 July 2005 Archivované 27 september 2007 na Wayback Machine

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku L'Inconnue de la Seine na anglickej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Neznáma_zo_Seiny&oldid=7820761“