Noriľsk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 69°20′S 88°13′V / 69.333°S 88.217°V / 69.333; 88.217
Noriľsk
(rus. Норильск)
mesto
Forest tundra.jpeg
Noriľsk a okolie v lete
Flag of Norilsk (Krasnoyarsk kray).png
Vlajka
Coat of Arms of Norilsk (Krasnoyarsk kray).png
Erb
Štát Rusko Rusko
Región Tajmýrsko
Okres Krasnojarský kraj
Rieka Noriľka, Jenisej
Nadmorská výška 70 m n. m.
Súradnice 69°20′S 88°13′V / 69.333°S 88.217°V / 69.333; 88.217
Najvyšší bod Gora Gudčicha
 - výška 682 m n. m.
Rozloha 4 519,64 km² (451 964 ha)
Obyvateľstvo 201 982 (2010)
Vznik 1935
Primátor Sergej Šmakov
Časové pásmo +7
PSČ 663300-663341
Telefónna predvoľba 3919
Poloha mesta v Rusku
Red pog.svg
Poloha mesta v Rusku
Wikimedia Commons: Norilsk
Webová stránka: www.norilsk-city.ru

Noriľsk (rus. Норильск) je mesto na Sibíri v ázijskej časti Ruska. Je druhým najväčším mestom ležiacim za severným polárnym kruhom na svete za Murmanskom. Leží v Tajmýrsku, na severe Krasnojarského kraja, ktorého je druhým najväčším sídlom (201 982 obyvateľov v roku 2010). Počet obyvateľov sa rapídne zvýšil v roku 2005 vďaka administratívnemu pripojeniu Talnachu a Kajerkanu; v pôvodnom Noriľsku žije okolo 130 000 ľudí.

V meste sa nachádza ťažobná spoločnosť MMC Norilsk Nickel, ktorá sa venuje ťažbe ťažkých kovov (hlavne niklu (približne 20% svetovej produkcie), paládia (35% svetovej produkcie), platiny (25%), kobaltu (10%) a medi (3,1%))[1][2] a uhlia z okolitých Noriľských hôr. Ťažobný priemysel však predstavuje veľkú záťaž pre životné prostredie; Noriľsk patrí medzi najznečistenejšie mestá na svete.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Počiatok Noriľsku sa datuje do konca 20. rokov 19. storočia, keď na tu vznikli prvé usadlosti. Oficiálny rok je však 1935, keď sa v Noriľsku vystavalo sídlo pre robotníkov ťažobného metalurgického komplexu a stal sa centrom Norillagu, jedným zo systému gulagov - pracovných táborov, ktorý sa tu nachádzal až do 22. augusta 1956.

Status obce dostal až v roku 1939 a status mesta v roku 1953.

V roku 2001 bol do Noriľsku prístup cudzincom, okrem občanov Bieloruska zakázaný a pre vstup do mesta sú potrebné povolenia. Mesto napriek tomu nepatrí medzi uzavreté mestá (ZATO).

V roku 2005 boli k Noriľsku pričlenené blízke obce Talnach a Kajerkan.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Noriľsk je najsevernejšie mesto s viac ako 100 000 obyvateľmi, nachádza sa za severným polárnym kruhom na okraji plošiny Putorana, ktorá je bohatá na nerastné suroviny (najväčšie zásoby niklu a jedny z najväčších zásob paládia, platiny a medi na svete). Asi 80 km od Noriľsku tečie rieka Jenisej, na ktorej je v meste Dudinka vybudovaný prístav, slúžiaci najmä pre transport spracovaných kovov. Do Dudinky vedie cez Noriľsk z Talnachu železnica, ktorá nie je spojená zo zvyškom ruskej siete, ale uvažuje sa o výstavbe prepojenia. Medzi Talnachom a Noriľskom tečie rieka Noriľka. Pri meste sa nachádzajú dve letiská: letisko Alykel a Valek.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Noriľsk je mesto postavené na permafroste, v hlboko v tundre. Priemerné teploty tu v zime dosahujú až -30 °C, pričom rekord je -60 °C. V lete teploty dosahujú 18 °C, hoci rekordná hodnota je 32 °C. Nemrzne tu len cez 4 letné mesiace. V priemere tu za rok spadne 315 mm zrážok.

Znečistenie[upraviť | upraviť zdroj]

Znečistenie ovzdušia[upraviť | upraviť zdroj]

Mapa vo falošných farbách ukazuje znečistenie okolia Noriľsku; fialové miesta sú oblasti bez vegetácie vrátane miest a hôr, zelené sú porastené vegetáciou. Vidno, že splodiny sa šíria najmä juhovýchodným smerom.

Pre ťažký ťažobný a metalurgický priemysel, ktorý zamestnáva takmer všetkých obyvateľov mesta a okolia, patrí Noriľsk medzi najznečistenejšie mestá na svete. Vo vzduchu sú veľké množstvá oxidu siričitého, fenolov a jemné častice ťažkých kovov. Ich koncentrácia vo vzduchu je dokonca až taká veľká, že sa oplatí ťažiť usadené kovy na dne jazera, kam stekajú zrážky z okolia mesta. Desiatky kilometrov okolo mesta nežijú žiadne stromy. Odhaduje sa, že v Noriľsku sa vyprodukuje 1 až 2% z celkového znečistenia na svete. To má dopad aj na ľudí; priemerná dĺžka života je o 10 rokov kratšia ako vo zvyšku Ruska.

Expertíza na koncentráciu ťažkých kovov v rastlinách v okolí Noriľsku.[3]

Oblasť odberu vzoriek Druh rastliny Ni Cu Zn Cd Pb
1 Vodopád „Červené kamene“ Brusnica 17,2 19,7 13,2 0,0 0,0
2 Vodopád „Červené kamene“ Plávka 15,02 39,54 82,59 0,0 0,0
3 Sanatórium Valjok Brusnica 20,0 19,0 18,5 0,0 0,0
4 Sanatórium Valjok Čučoriedka 16,6 21,0 9,1 0,0 0,0
5 Sanatórium Valjok Podpňovka 160,3 246,4 134,5 4,6 3,2
- Maximálne prípustné hodnoty - 20 10 20 0,1 0,5

Radiačné znečistenie[upraviť | upraviť zdroj]

V Krasnojarskom kraji bolo podľa oficiálnych zdrojov uskutočnených 9 hĺbkových jadrových výbuchov na mierové účely. Objednávateľom týchto výbuchov bolo Ministerstvo geológie Sovietskeho zväzu. Jadrové výbuchy boli uskutočnené podľa oficiálnej verzie za účelom vyvolania hlbinných zvukových seizmických vĺn zemskej kôry, pričom sa zisťovala prítomnosť nerastných surovín. Na území Tajmýrskeho autonómneho okruhu boli uskutočnené tri takéto výbuchy.[4]

Koncom roka 2005 boli pri presune vojenskej jednotky na mieste vojenského táboru v Kajerkane (asi 60 km od Noriľsku) zanechané rádioizotopové termoelektrické generátory (RTG) s obsahom stroncia-90 (90Sr) bez ochrany a boli následne rozoberané zberačmi kovov. RTG pritom dosahovali radiáciu vyše 170,000 curie, čo je 30-násobné prekročenie normy a mohli byť zneužité teroristickými organizáciami na výrobu špinavej bomby. Neskôr bolo všetkých 8 RTG odstránených.[5]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://englishrussia.com/index.php/2010/05/30/all-your-palladium-belongs-to-us/
  2. http://www.payer.de/arbeitkapital/arbeitkapital0307011.htm
  3. Plná verzia expertízy
  4. Ядерные взрывы на Таймыре (Jadrové výbuchy na Tajmýre)
  5. ALIMOV, Rašíd; PONOMAREVOVÁ, Vera. Chernobyl-like slovenliness today: RTGs are being vandalized near Norilsk [online]. St. Petersburg : Bellona, 12/04-2006. Dostupné online. (po rusky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Норильск na ruskej Wikipédii a Norilsk na anglickej Wikipédii.