Oak Island

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Poloha Oak Island v Mahone Bay

Oak Island je ostrov s rozlohou 57 ha pri pobreží Nového Škótska v Kanade. Má lesnatý povrch a je jedným z 360 malých ostrovov v Mahone Bay. Nachádza sa 200 m od brehu Atlantického oceána v nadmorskej výške 11 m n. m. a s pevninou je spojený pomocou modernej hrádze.

Ostrov je v súkromnom vlastníctve. Vopred je potrebné povolenie na všetky návštevy tohto ostrova. Oak Island je známy ako miesto tzv. Money Pit (Jama peňazí) a ako miesto, ktoré hľadači pokladov skúmali vyše 200 rokov.[1] Opakované výskumy uvádzajú vrstvy zdanlivo umelých artefaktov až do hĺbky 31 m, ale tie skončili v prepadnutých výkopoch, v zrútených zemných prácach a v záplavách. Kritici argumentujú, že neexistuje žiadny poklad a že baňa je prírodný jav, pravdepodobne prepadlina.

Dejiny Money Pit[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé správy[upraviť | upraviť zdroj]

Existuje mnoho tvrdení o Oak Islande z 19. storočia, ale iba niektoré nie sú konfliktné, dokázané alebo nestranné. Okrem toho fyzický dôkaz z pôvodných vykopávok chýba, alebo sa stratil.

V roku 1795 osemnásť ročný Daniel McGinnis, potom čo spozoroval svetlá prichádzajúce z ostrova, objavil kruhové prehĺbenie na čistine na juhovýchodnom konci ostrova. Priľahlý ku kruhovému prehĺbeniu bol strom, na ktorom bolo zavesené spúšťacie lano do šachty na jednom z jeho ovísajúcich konárov. Daniel McGinnis s pomocou priateľov Johna Smitha (v prvých zmienkach Samuela Balla) a Antonyho Vaughana vykopali priehlbinu a objavili vrstvu dlaždíc pár stôp nižšie. Na stenách jamy boli viditeľné znaky kopania. Ako kopali ďalej, objavili každých 10 stôp (3m) hrubé vrstvy tvorené z drevených platforiem. Výkop opustili po 30 stopách (9.1 m).
Tento počiatočný objav a výkop bol najprv stručne zmienený v tlači Liverpool Transcript v októbri 1856. Konkrétnejší popis nasledoval opäť v Liverpool Transcript, the Novascotian, British Colonist a v A History of Lunenburg Country (druhé zdroje boli založené na článku z Liverpool Transript).

Osem rokov po výkope z roku 1795 podľa pôvodných článkov a spomienok Vaughana, sa ďalšie spoločnosti snažili skúmať to, čo sa malo stať miestom známym ako Money Pit (Jama peňazí).

Spoločnosť Onslow sa plavila 300 námorných míľ (560 km) od centra Nového Škótska v blízkosti Truro do Oak Islandu s cieľom utvrdiť sa vo viere, že sa tam nachádza tajný poklad. Pokračovali vo výkope do hĺbky približne 90 stôp (27,43 m) a našli rovnaké drevené platformy každých 10 stôp (3 m) a vrstvy dreveného uhlia, tmelu a kokosového vlákna v hĺbkach 40, 50 a 60 stôp (12, 15 a 18 m).
Podľa jedného z najstarších písomných tvrdení, na úrovni výkopu v hĺbke 80-90 stôp (24-27 m) objavili veľký kameň nesúci nápis zo symbolov. Jeden z výskumníkov ich nasledovne preložil: „40 stôp nadol, 2 milióny libier ležia pochované“. Symboly v súčasnej dobe spojené s „40 stôp nadol....“ boli preložené a videné vo viacerých knihách. Prvýkrát sa objavili v knihe True Tales of Buried Treasure, napísanej bádateľom a historikom Edwardom Rowe Snowom v roku 1951. V tejto knihe hovorí, že tento súbor symbolov dostal od reverenda A.T. Kemptona z Camberidge v Massachusetts. Podrobnejšie informácie o Kemptonovom zapojení do honby za pokladom nie sú známe.
Jama sa následne zaplavila do výšky 33 stôp (10 m). Odvodňovanie úroveň vody neznížilo a výkop musel byť opustený.

Investori založili v roku 1849 spoločnosť The Truto, ktorá znovu vykopala šachtu do hĺbky 86 stôp (26 m). Znova sa výkop zatopil. Potom začali vŕtať do zeme pod dnom šachty. Podľa 19. storočia vrták alebo “pod auger“ prešiel cez smrekovú platformu v hĺbke 98 stôp (30 m), 12 palcov (300 mm) priestoru, 22 palcov (500 mm) cez kov, 4 palce (10 mm) cez dubové drevo, potom cez ďalšiu smrekovú vrstvu a nakoniec do hliny 7 stôp (2.1 m) bez ďalších prekvapení.

Asociácia Oak Island (Oak Island Association) a Záchranná skupina starého zlata (Old Gold Salvage Group)[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalší pokus sa konal v roku 1861. O výkop sa pokúsila nová spoločnosť s názvom 'Oak Island Association (Asociácia Oak Island). Pokus sa nepodaril, pretože dno šachty viedlo do prírodou vytvorenej jaskyne. Prvé úmrtie počas vykopávok nastalo, keď praskol kotol čerpacieho motora. Spoločnosť výskum vzdala v roku 1864 kvôli nedostatku finančných prostriedkov.

Ďalšie vykopávky boli uskutočnené v rokoch 1866, 1899, 1909, 1931, 1935, 1936 a 1959. Žiadna z nich však nebola úspešná. Avšak výskumníci naliali do zatopenej jamy červenú farbu a napokon odhalili tri samostatné výstupné otvory po celom ostrove. K ďalším úmrtiam došlo v roku 1887, keď pracovník padol do šachty. (Počas rôznych vykopávok zomrelo šesť ľudí). Franklin Roosevelt bol súčasťou skupiny Old Gold Salvage od roku 1909 a väčšinu svojho života sledoval správy a vývoj tejto skupiny.

Gilbert Hedden a Robert Dunfield[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1928 newyorské noviny uviedli hlavný článok o podivnej histórii ostrova. Gilbert Hedden, prevádzkovateľ oceľovej fabriky, článok videl a bol fascinovaný inžinierskymi problémami, ktorým čelili lovci pokladov. Hedden si zhromaždil knihy a články o ostrove a urobil naň dokopy šesť výprav. Dokonca odcestoval do Anglicka porozprávať sa s Haroldom Tom Wilkinsom, autorom kníh Captain Kidd and His Skeleton Island s vierou, že nájde spojitosť medzi Oak Islandom a mapou vo Wilkinsovej knihe. Hedden kúpil juhovýchodný okraj ostrova. Začal kopať v lete roku 1935, sledujúc výkopy Williama Chappella z roku 1931. V roku 1939 dokonca informoval britského kráľa Juraja VI. o vývoji situácie na Oak Islande.

Výkop Williama Chappella z roku 1931, šachtu 163 stôp (50 m) hlbokú, s priemerom 12 x 14 stôp na juhozápad blízko od pôvodnej jamy, zatopilo. V hĺbke 127 stôp (39 m) sa našlo množstvo artefaktov vrátane sekery, kotvy a krompáčov. V tomto čase bola celá oblasť okolo Money Pit plná trosiek a odpadu z mnohých predchádzajúcich výkopových pokusov. Kvôli tomu nevedeli určiť vlastníkov predmetov nachádzajúcich sa navôkol.

Rodina Restallovcov a Robert Dunfield[upraviť | upraviť zdroj]

Výkop rodiny Restallovcov zo 60-tych rokov sa skončil tragédiou. Štyria muži zomreli potom, čo sa príliš nadýchali výparov v šachte neďaleko pláže. V roku 1965 si Robert Dunfield ostrov prenajal. S pomocou 70 ton ťažkého žeriava vykopali jamu do hĺbky 134 stôp (41 m) a šírky 100 stôp (30 m). Odstránená pôda bola starostlivo kontrolovaná kvôli nálezu artefaktov. Preprava žeriava na ostrov vyžadovala stavbu hrádze (ktorá ešte stále existuje).

Aliancia Triton (Triton Alliance)[upraviť | upraviť zdroj]

Okolo roku 1967 Daniel C. Blankenship a David Tobias založili alianciu s názvom Triton s.r.o. a kúpili väčšinu ostrova. V roku 1971 Tritonovi pracovníci vyhĺbili 235 stôp (71,628 m) hlbokú šachtu pomocou oceľového muničného voza. Podľa Blankenshipa a Tobiasa kamery spustené do šachty zaznamenali prítomnosť skriniek, ľudských pozostatkov, drevených kormidiel a nástrojov. Avšak snímky boli nejasné a žiadne z týchto tvrdení nebolo potvrdené. Šachta sa následne zrútila a výkop bol opustený. Táto šachta bola znovu úspešne obnovená do hĺbky 181 stôp (55 m) aby dosiahla skalné podložie. Práca bola zastavená pre nedostatok finančných prostriedkov a kvôli koncu partnerstva medzi Danielom C. Blankenshipom a Davidom Tobiasom.

V polovici 60-tych rokov sa správa o výkopoch Money Pit objavila v magazíne Reader's Digest.

Po viac ako desiatych rokoch bola záhada Money Pit predmetom diskusie v jednej z epizód seriálu In Search of..., ktorý prvýkrát vysielali 18. januára v roku 1979. Prinieslo legendu o Oak Islande širšiemu publiku.

V priebehu 90-tych rokov boli ďalšie prieskumy zastavené z dôvodu právnych bitiek medzi partnermi spoločnosti Triton. V roku 2006 bola časť ostrova na predaj za odhadovanú cenu 7 miliónov dolárov. Skupina s názvom Oak Island Treasure Society dúfala, že vláda Kanady by kúpila ostrov, ale skupina amerických podnikateľov časť ostrova kúpila ešte pred nimi.

Oak Island Inc.[upraviť | upraviť zdroj]

V apríli roku 2006 bolo oznámené, že partneri z Michiganu kúpili 50%-ný podiel od Oak Island Tours a.s. za nezverejnenú sumu peňazí. Predané akcie partnerom z Michiganu boli predtým vo vlastníctve Davida Tobiasa. Zostávajúce akcie boli stále vo vlastníctve Blankenshipa. Michiganská skupina pracujúca s Blankenshipom uviedla, že práce na ostrove budú obnovené v nádeji, že objavia tajomstvo Oak Islandu – záhadný poklad.

V júli 2010 Blankenship a zúčastnené strany v Oak Island Tours a.s. oznámili na svojich internetových stránkach, že ministerstvo prírodných zdrojov, cestovného ruchu, kultúry a dedičstva v Novom Škótsku im udelilo dočasnú licenciu na hľadanie pokladu, ktorá im umožní pokračovať v činnosti až do 31. decembra 2010. Nová licencia nadobudla platnosť 1. januára 2011 a umožňuje honbu za pokladom v súlade s podmienkami vydanými ministerstvom prírodných zdrojov.

Teórie o poklade[upraviť | upraviť zdroj]

Došlo k rozsiahlej špekulácii medzi nadšencami o tom, kto pôvodne vykopal jamu a čo sa v nej môže nachádzať. Staršie správy uvádzajú, že dubové platformy boli nájdené každých 10 stôp (3 m). Novšie správy uvádzajú aj to, že sa na stenách šachty nachádzajú vytesané symboly. Jedna z expedičných skupín uviedla, že našla povodňový tunel v hĺbke 90 stôp (27,432 m), a že šachta bola lemovaná plochými kameňmi. Avšak Robert Dunfield (školený geológ) napísal, že starostlivo preskúmal steny znova vyťaženej jamy a nemohol nájsť žiadne dôkazy uvedeného povodňového tunela.

Kameň so šifrou, ktorý našiel a preložil jeden z výskumníkov ako “40 stôp nadol, 2 milióny libier ležia pochované“ bol údajne naposledy videný na začiatku 20. Storočia (presný dátum je diskutabilný). Niektoré správy tvrdia, že kameň so šifrou používal Smith ako výlohu v kozube. Iné tvrdia, že naposledy bol videný ako prah dverí do Halifaxovej knižnice. Presnosť prekladu symbolov na kameni taktiež zostáva otázkou. Barrymu Fellovi, autorovi kontroverznej knihy America B.C and Saga America, bola v neskorých 70-tych rokoch odoslaná kópia nápisu na kameni od hlavného archivára z archívov Nového Škótska. Fell, ktorého výtlačky pozostávali prevažne z prekladov nápisov na kameňoch pochádzajúcich prevažne zo severnej Ameriky, prišiel k záveru, že symboly sú podobné koptskej abecede.

Umelá konštrukcia pod Oak Islandom predsa len existuje. Je zmienená v mnohých knihách, vrátane knihy od Lee Lambovej, dcéry Roberta Restalla. Či táto konštrukcia bola postavená ľuďmi skrývajúcimi poklad, alebo sa jedná o pozostatky predošlých výkopových pokusov, je neznáme.

Pirátsky poklad[upraviť | upraviť zdroj]

Jedna z teórii je, že jama skrýva pirátsky poklad zakopaný kapitánom Kiddom alebo možno Edwardom Teachom (Čierna brada), ktorý vyhlásil, že zakopal svoj poklad, ktorý nenájde nikto iba Satan a on sám. Niektorí sa držia teórie, že poklad je kapitána Kidda, ktorý sa sprisahal s Henrym Everym a Oak Island bola pseudo komunikačná banka medzi nimi.

Námorný poklad[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšia teória hovorí o tom, že jama bola vykopaná kvôli pokladu, ale že ju nevykopali piráti. Mohli to byť napr. španielski námorníci zo stroskotanej lode, alebo britskí vojaci počas americkej revolúcie. John Godwin argumentoval, že vzhľadom na veľkosť a zložitosť jamy bolo pravdepodobné, že jamu vykopali francúzski armádni inžinieri, ktorí chceli skryť obsah pokladu z pevnosti Louisbourg potom, čo utrpeli porážku od Britov počas sedemročnej vojny.

Šperky Márie Antoinetty[upraviť | upraviť zdroj]

Počas francúzskej revolúcie, keď bol napadnutý palác vo Versailles, Mária Antoinetta dala slúžke pokyn, aby zobrala jej cenné majetky a aby s nimi utiekla. Tvrdí sa, že slúžka s cennosťami utiekla do Londýna. Cennosti mala buď všité do sukne, alebo ich prenášala ako vzácne umelecké diela a dokumenty. Dokonca je možné, že povedala dôstojníkom francúzskeho námorníctva o úlohe, ktorú jej zadala Mária Antoinetta, a tí jej pomohli. Príbeh hovorí, že táto žena odišla preč z Londýna do Škótska.

Exotický poklad[upraviť | upraviť zdroj]

Jestvuje teória o tom, že jama bola vyhĺbená pre niečo iné ako je zlato a striebro. V knihe Penna Learyho z roku 1953 The Oak Island Enigma: A History and Inquiry Into the Origin of the Money Pit sa tvrdí, že anglický filozof Francis Bacon využil jamu, aby schoval doklady potvrdzujúce, že bol autorom hier Williama Shakespeara. Túto teóriu vypracoval autor a bádateľ Mark Finnan. Bola taktiež použitá v nórskej knihe Organisten od Orlanda Loea a Pettra Amundsena. V nej boli taktiež tvrdenia, že jamu vykopali exilovaní templárski rytieri a že to je posledné miesto odpočinku Svätého Grálu, alebo Archy Zmluvy.

Znaky vyryté do kameňa[upraviť | upraviť zdroj]

Mark Finnan vo svojej knihe Oak Island Secrets uvádza, že na Oak Islande bolo nájdených mnoho znakov vyrytých do kameňa. Zdôraznil, že šachta alebo jama obsahuje záhadný obsah spojený so znakmi navôkol, a že by mohlo ísť o posvätný poklad.

Teória o prírodnej prepadline[upraviť | upraviť zdroj]

Kritici argumentujú, že poklad neexistuje a že jama je prírodným javom, pravdepodobne dierou, alebo prírodnou jaskyňou.

Otázky záplav jamy[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1851 hľadači pokladov objavili vlákna pod povrchom jednej z pláží s názvom Smith's Cove. To viedlo k teórii, že pláž bola prevedená na obrovský sifón, ktorý napájal vodu z oceána cez umelý tunel. Účely týchto vlákien sa stali horúcou témou medzi výskumníkmi Oak Islandu, pretože kokosové palmy sa v Kanade nikdy nenachádzali. Vzorka tohto materiálu bola odoslaná do inštitútu Smithsonian na začiatku 20. storočia, kde bolo potvrdené, že sa naozaj jedná o kokosové vlákna. Datovania uhlíka boli vykonané na vzorke v roku 1960 a určili dátum 1200-1400 CE. Avšak táto metóda odhalila čas, keď bol uhlík ťažený, nie kedy bol uložený na miesto. Okrem toho je teraz známe, že datovania uhlíka je menej spoľahlivé kvôli morským organizmom.

Typ vápenca nachádzajúceho sa na Oak Islande sa pri styku s vodou ľahko rozpúšťa a tvorí jaskyne a prírodné dutiny. Kamenné podložie sa v oblasti Money Pit nachádza v hĺbke 130-150 stôp (39,624 - 45,72 m).

Ne-fiktívne a fiktívne tvrdenia[upraviť | upraviť zdroj]

Oak Island sa stal jadrom literatúry, ktorá rozpráva príbeh o záhadnom poklade s prvou publikáciou už v roku 1863. Bolo publikovaných viac ako päťdesiat kníh, ktorých obsah bol zasvätený histórii skúmania ostrova. Na „jame peňazí“ bolo založených niekoľko fiktívnych prác, vrátane The Money Pit Mystery, Riptide a The Hand of Robin Squires. Taktiež sa objavil v jednej z epizód The Man with the Bone a fiktívnej kriminálnej dráme v jednej zo sérii Bones. Navyše záhada Oak Island/Money Pit viedla k honbe za pokladom kapitána Kidda do západnej časti Vietnamu v roku 1983 v dokumente The Bamboo Chest.

Televízia[upraviť | upraviť zdroj]

Záhada Money Pit bola predmetom debaty 18. januára 1979 v jednej z epizód In Search of.... Taktiež bola témou jednej zo sérii dokumentárneho seriálu Northern Mysteries a značne do minulosti sa vzťahujúcej televíznej série na History Channel v Ancient Aliens.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. For Sale: Island with Mysterious Money Pit [online]. . Dostupné online. (anglický)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Oak Island na anglickej Wikipédii.