Okrouhlík (prírodná pamiatka)
| Okrouhlík | |
| prírodná pamiatka | |
.jpg) Prírodná pamiatka Okrouhlík
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Praha |
| Hlavné mesto Česka | Praha |
| Mestská časť | Libeň - Praha 8. |
| Nadmorská výška | 266 - 286 m n. m. |
| Súradnice | 50°7′19″S 14°27′51″V / 50,12194°S 14,46417°V |
| Rozloha | 0,5814 ha |
| Vznik | 1. september 1982[1] |
| - Vyhlásil | Národný výbor hl. m. Prahy |
| Správa | AOPK ČR |
| Kód AOPK ČR | 749 |
  Okrouhlík Poloha na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Okrouhlík (natural monument) | |
| Webová stránka: BioLib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Okrouhlík je prírodná pamiatka o rozlohe 0,5814 ha, vyhlásená v roku 1982 a nachádzajúca sa v Prahe v Česku. Ide o maloplošné chránené územie v Prahe 8 priamo situované v blízkosti električkovej zastávky (zastávka Okrouhlička) umožňujúcej jednoduchý prístup k lokalite. Predmetom ochrany sú vrchnokriedové pieskovce ležiace na juhozápadnom svahu Okrouhlíka, cenomanské mezozoické pieskovce a jemnozrnné slieňovce na juhovýchodnom okraji.
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Prírodná pamiatka sa nachádza na vyvýšenine 275 m n. m. medzi časťami Prahy: Bulovka a sídliskom Ďáblice. Na juhozápadnom okraji územia sa nachádza záhradkárska osada, ostatné časti územia sú obklopené mestským parkom, za ktorým sa nachádza zástavba v podobe sídliska a rodinných domov.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Pastvina, ktorá na tomto území existovala v minulosti, zanikla koncom 50. rokov 20. storočia v dôsledku urbanizácie. S rastom populácie sa začala Praha zväčšovať a postupne mestská zástavba zaberala priestor poľnohospodárskej krajiny a tým pádom ho premieňala na prímestský. Dochádzalo aj k zániku niektorých druhov rastlín a živočíchov, ktoré sa vyskytovali v okolí prírodnej pamiatky, príčinou tiež bola výsadba duba, ktorá na zánik spoločenstiev pôsobila najviac. Stále sa niektoré z týchto spoločenstiev objavujú v Okrouhlíku.[2]
Územie bolo vyhlásené ako prírodná pamiatka Národným výborom hl. m. Prahy 27. mája 1982. Táto vyhláška s číslom 3/1982 je účinná od 1. septembra 1982.[1]
Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Podklad oblasti tvoria cenomanské pieskovce a zlepence perucko-korycanského súvrstvia, ktoré vznikli usadzovaním v oblasti Českého masívu vo vtedajšom vodnom telese. Diagonálne zvrstvenie plochy, ktoré je možné na mieste pozorovať, dávajú možnosť stanoviť smery paleoprúdov.[3] V pláne starostlivosti sa navrhuje, aby na lokalite prebehol hlbší geologický prieskum, ktorý zatiaľ ale nebol vykonaný, rovnako tak ako entomologický a mykologický.[4]
Flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Súčasné percentuálne zastúpenie druhov stromov, ktoré nie sú prirodzenou druhovou skladbou a ktorých výskyt je potrebné obmedzovať, je nasledujúci: dub zimný (Quercus petraea) je zastúpený v podiele 95%, zvyšných 5% pripadá na agát biely (Robinia pseudoacacia). Ostatné dreviny ako buk (Fagus), borovica (Pinus), borovica čierna (Pinus nigra), breza (Betula), dub červený (Quercus rubra), lipa malolistá (Tilia cordata), hrab (Carpinus L.) sú zastúpené v obmedzenom počte.[4] Podľa hodnotenia ide o les kultúrny.[4]
V minulosti bola oblasť bohatá na spoločenstvá piesočných suchomilných rastlín. Výsadba dubov zmenila vzhľad územia tak, že na miesto smldníka olšovníkovitého (Peucedanum oreoselinum), kyjanky sivej (Corynephorus canescens), dúšky materinej úzkolistej (Thymus serphyllum), teplomilných trávnikov a iných druhov prišli nové spoločenstvá, ktoré reprezentujú druhy ako javor mliečny (Acer platanoides), palina obyčajná (Artemisia vulgaris), loboda konáristá (Atriplex patula), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), mliečnik chvojkový (Euphorbia cyparissias), kostrava tvrdá (Festuca pallens) alebo baza čierna (Sambucus nigra). Ale aj s týmto príbytkom rastlinných druhov je územie pamiatky pomerne chudobné, miestami je porastené kríkmi a burinami.[4]
Fauna[upraviť | upraviť zdroj]
Hmyz[upraviť | upraviť zdroj]
Na pieskoviskách Okrouhlíka možno nájsť rôzne druhy teplomilného hmyzu, trebárs hrabavej osy Vespula, pieskomilných potemníkov Tenebrio, tiež bystruškovité Carabidae, liskavkovité Chrysomelidae a nosáčikovité Curculionidae chrobáky.
Vyskytuje sa tu tiež trojzubka stepná (Chondrula tridens). Na území ďalej žije 437 druhov motýľov, z ktorých indikátory 2. stupňa sú adéla marulková (Nemophora fasciella), obaľovač Epiblema tetragonana, modráčik vresoviskový (Plebejus argyrognomon), piadivka dráčová (Pareulype berberata), kvetnatka trnková (Rhinoprora chloerata).[5]
Vtáky[upraviť | upraviť zdroj]
Územie je bohaté na vtáčie druhy typické pre celé Česko, je to napríklad brhlík obyčajný (Sitta europaea), kolibiarik čipčavý (Phylloscopus collybita), červienka obyčajná (Erithacus rubecula), holub domáci (Columba livia f. domestica), drozd plavý (Turdus philomelos), kukučka obyčajná (Cuculus canorus), drozd čierny (Turdus merula) a ďalšie.[6]
Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]
Predmetom ochrany sú vrchnokriedové pieskovce ležiace na juhozápadnom svahu Okrouhlíka, cenomanské mezozoické pieskovce a jemnozrnné slieňovce na juhovýchodnom okraji. Ďalej sú chránené teplomilné spoločenstvá hmyzu a rastlín.[4] Cieľom ochrany územia je zabezpečiť ochranu geologicky zaujímavých pieskovcových odkryvov. Ďalej si plán kladie za cieľ vytvoriť ekosystém klimaxového lesa. Na docielenie tohto stavu by malo dochádzať ku výrubu dubov, avšak tento zámer je v rozpore s plánmi majiteľov pozemkov.[4]
Hospodárenie[upraviť | upraviť zdroj]
Plán starostlivosti z minulých rokov (2000-2009) navrhoval odstránenie duba červeného (Quercus rubra), agátu bieleho (Robinia pseudoacacia) a smrekovca (Larix) podľa jednotlivého výberu a potom na uvoľnenom mieste vysádzať duby, hraby a lipy a tiež doplniť kríkové poschodie.[4] Tento skorší zámer bol splnený v minimálnej miere. V súčasnosti sa odporúča pokračovať v odstraňovaní agátu a v snahe vytvoriť bohato štruktúrovaný fragment lesného ekosystému s prirodzenou druhovou skladbou.[4] Výrub stromov by mal viesť k presvetleniu lesného priestoru.[4] To sa týka nielen chráneného územia, ale aj ochranného pásma.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Stránky AOPK ČR [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-11-28]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-11-28]. Dostupné online. Archivované 2013-11-04 z originálu.
- ↑ Geologické lokality [online]. Česká geologická služba, [cit. 2016-11-28]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c d e f g h i Plán péče pro přírodní památku Okrouhlík na období 2010-2022 [online]. [Cit. 2016-11-28]. Dostupné online. Archivované 2016-11-28 z originálu. (po česky)
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-11-28]. Dostupné online. Archivované 2013-11-06 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-11-28]. Dostupné online. Archivované 2013-11-06 z originálu.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Okrouhlík (prírodná pamiatka)
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Vyhláška o chránených prírodných výtvoroch v Prahe (po česky)
- BioLib.cz (po česky)
- PP Okrouhlík Archivované 2013-11-02 na Wayback Machine (po česky)
- Plán starostlivosti PP Okrouhlik.pdf Archivované 2016-11-28 na Wayback Machine (po česky)
- PP Okrouhlík na webe Pražská príroda (po česky)
- Http://lokality.geology.cz/939 (po česky)
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- MACKOVČIN, P.; SEDLÁČEK, M.. Chráněná území ČR XII. - Praha. 1. vyd. Praha : Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR a EkoCentrum Brno, 2005. ISBN 80-86064-69-7. S. 154-155. (po česky)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Okrouhlík (přírodní památka) na českej Wikipédii.
