Osetčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Osetčina alebo zriedkavejšie osetínčina je novoiránsky jazyk, ktorým hovorí asi 600 000 Osetov v ruskej republike Severné Osetsko, v autonómnej oblasti Južné Osetsko v Gruzínsku, a ďalej v republike Kabardsko-Balkarsko a v Stavropoľskom kraji v Rusku.

Jazyk má hlavné dialekty ironský a digorský. Na ironskom dialekte je založený spisovný jazyk, prvé úspešnejšie pokusy o vytvorenie ktorého pochádzajú z 18. storočia, a ktorý bol najprv písaný gruzínskym písmom, neskôr ruským písmom (azbuka) a v medzivojnovom období dočasne latinkou. Centrami literatúry sú dnes Vladikavkaz (hlavné mesto Severného Osetska) a Cchinvali (hlavné mesto Južného Osetska).

Jazyk sa vyvinul z alančiny.

Písanú osetčinu možno rýchlo rozpoznať používanám písmena ӕ, ktoré sa nepoužíva v žiadnom inom jazyku používajúcom cyriliku.