Osman II.

	Osman II.; عثمان ثانى
	16. sultán Osmanskej ríše
Panovanie
Dynastia	Osmanská dynastia
Panovanie	26. február 1618 – 20. máj 1622
Predchodca	Mustafa I.
Nástupca	Mustafa I.
Biografické údaje
Narodenie	3. november 1604; Konštantínopol, Osmanská ríša
Úmrtie	20. máj 1622 (17 rokov); Konštantínopol, Osmanská ríša
Rodina
Manželka	Ayşe Sultán; Akile Hatun
Potomstvo	Şehzade Ömer
Otec	Ahmed I.
Matka	Mahfiruz Hatun
Odkazy
	Osman II.; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Osman II. (osm. tur. عثمان ثانى; po turecky známy ako Genç Osman – Osman Mladý; * 3. november 1604, Konštantínopol, Osmanská ríša – † 20. máj 1622, Konštantínopol, Osmanská ríša) bol sultán v Osmanskej ríši od roku 1618 až do svojej smrti 20. mája 1622.

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Osman II. sa narodil v paláci Topkapı v Konštantínopole. Bol synom sultána Ahmeda I. a jeho konkubíny Mahfiruz Hatun. Podľa tradície mu už vo veľmi nízkom veku matka zaistila výchovu a vzdelanie. Vďaka tomu bol Osman známy ako básnik a ovládal veľa jazykov, vrátane arabčiny, perzštiny, gréčtiny, latinčiny a taliančiny.^[1] Osman sa narodil jedenásť mesiacov po tom ako jeho otec Ahmed I. usadol na trón. Podľa zahraničného pozorovateľa bol Osman jeden z najkultivovanejších osmanských princov.^[2]

Osman nezískal trón hneď po smrti otca, čo bolo najskôr kvôli tomu, že jeho matka nebola obľúbenou ani hlavnou konkubínou. Jeho matka v tej dobe zomrela alebo bola vyhnaná do exilu.

Vláda[upraviť | upraviť zdroj]

Osman II. nastúpil na trón vo svojich štrnástich rokoch po tom, čo bol jeho strýko Mustafa I. zosadený. Aj cez neobvyklý nízky vek sa snažil ako vládca presadiť a po tom, čo bránil východné hranice ríše pred Safíjovcami z Perzie, podnikol výpravu do Poľska počas Moldavskej magnátskej vojny. V roku 1621 nútene podpísal mierovú dohodu s Poľskom po bitke pri Chotíne; domov do Konštantínopola sa vrátil so zahanbenými janičiarmi, ktorí ho nazývali zbabelcom. Pobúrený boli aj štátnici.

Základnú a zároveň výnimočnú slabosť mal Osman II. kvôli neprítomnosti ženskej moci v háreme. Od roku 1620 až do svojej smrti zastupovala Válide sultán obyčajná dojka. Tá sa ale nikdy nemohla vyrovnať Mustafovej matke, ktorá žila v starom paláci. Aj keď mal na svojej strane všetkých hlavných eunuchov, nemohol tým nahradiť absenciu ženy, ktorá v tomto období mala veľký význam; obzvlášť, keď bol Osman tak mladým panovníkom, neprítomnosť matky ovplyvnila dĺžku jeho vlády.^[3] Podľa Piterburga nemal Osman II. ani žiadnu Haseki Sultán (konkubínu s deťmi, milenku), aj keď Pierce tvrdí, že jeho Haseki bola Ayşe Hatun. Aj keby tomu tak bolo, Ayşe by nemohla byť Válide sultán v dobe vlády svojho muža.

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom k protiváhe vplyvu janičiarov nechal Osman II. zavrieť ich obchody s kávou a začal plánovať vybudovanie novej a oddanejšej armády, ktorej hlavnou súčasťou mali byť anatolský sekbanovia.^[4] Výsledkom tohto plánu bolo povstanie priamo v paláci, organizované janičiarmi. Tí mladého sultána uväznili vo veži Yedikule, kde bol nakoniec uškrtený. Po jeho smrti mu bolo odrezané ucho, ktoré ukázali Halime Sultán a sultánovi Mustafovi I., aby potvrdili jeho smrť a aby sa už Mustafa nemusel dlhšie báť svojho synovca. Bolo to po prvýkrát v Osmanskej histórii čo bol sultán popravený janičiarmi.^[5]

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Konkubíny

Osman mal tri konkubíny:

Ayşe Sultán, jeho Haseki, neznámeho pôvodu
Žena, ktorá tvrdila, že je dcérou astrológa a vnučkou Pertev Mehmeda Pašu, neznáme meno aj pôvod
Akile Hatun (v háreme od roku 1622), dcéra Šejk-ul-Islama Mehmeda Esadullaha Efendiho

Syn

Osman mal jedného syna:

Şehzade Ömer (20. október 1621 - 5. február 1622)

V populárnej kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

Postava Osmana II. sa vyskytuje v tureckom televíznom seriály Muhteşem Yüzyıl: Kösem, kde ho stvárnil herec Taner Ölmez.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ SHAW, Stanford J.. Studies in Ottoman and Turkish History. Piscataway, NJ, USA : Gorgias Press, 2011-12-31. Dostupné online. ISBN 978-1-4632-3371-6.
↑ SAKAOĞLU, Saim. Our Rector from Paris. Journal of Turkish Studies, 2011, roč. Volume 6 Issue 3, čís. 6, s. 5–7. Dostupné online [cit. 2020-03-02]. ISSN 1308-2140. DOI: 10.7827/turkishstudies.2681.
↑ PITERBERG, GABRIEL, 1955-. An Ottoman tragedy : history and historiography at play. Berkeley, CA : University of California Press, 2003. Dostupné online. ISBN 978-0-520-93005-6.
↑ VATIN, Nicolas. Aux origines du pélérinage à Eyüp des sultans ottomans. Turcica, 1995-01-01, roč. 27, čís. 0, s. 91–99. Dostupné online [cit. 2020-03-02]. ISSN 0082-6847. DOI: 10.2143/turc.27.0.2004357.
↑ PITERBERG, GABRIEL, 1955-. An Ottoman tragedy : history and historiography at play. Berkeley, CA : University of California Press, 2003. Dostupné online. ISBN 978-0-520-93005-6.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Osman II.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Osman II na anglickej Wikipédii.

Vladárske tituly
Osman II. Osmanská dynastia Narodenie: 3. november 1604 Úmrtie: 20. máj 1622
Predchodca Mustafa I.	Sultán Osmanskej ríše 26. február 1618 – 20. máj 1622	Nástupca Mustafa I.
Predchodca Mustafa I.	Kalif Osmanského kalifátu 26. február 1618 – 20. máj 1622	Nástupca Mustafa I.

[1] SHAW, Stanford J.. Studies in Ottoman and Turkish History. Piscataway, NJ, USA : Gorgias Press, 2011-12-31. Dostupné online. ISBN 978-1-4632-3371-6.

[2] SAKAOĞLU, Saim. Our Rector from Paris. Journal of Turkish Studies, 2011, roč. Volume 6 Issue 3, čís. 6, s. 5–7. Dostupné online [cit. 2020-03-02]. ISSN 1308-2140. DOI: 10.7827/turkishstudies.2681.

[3] PITERBERG, GABRIEL, 1955-. An Ottoman tragedy : history and historiography at play. Berkeley, CA : University of California Press, 2003. Dostupné online. ISBN 978-0-520-93005-6.

[4] VATIN, Nicolas. Aux origines du pélérinage à Eyüp des sultans ottomans. Turcica, 1995-01-01, roč. 27, čís. 0, s. 91–99. Dostupné online [cit. 2020-03-02]. ISSN 0082-6847. DOI: 10.2143/turc.27.0.2004357.

[5] PITERBERG, GABRIEL, 1955-. An Ottoman tragedy : history and historiography at play. Berkeley, CA : University of California Press, 2003. Dostupné online. ISBN 978-0-520-93005-6.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]