Paleogeografia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Paleogeografia (z gréčtiny) je vedný odbor, považovaný za časť historickej geológie i fyzickej geografie, ktorý sa zaoberá rekonštrukciou geografických podmienok v minulosti Zeme, najmä rozmiestnením pevnín, horstiev a oceánov. Tieto štúdie, ktorých výsledkom sú paleogeografické mapy je možné presne konštruovať iba pre krátke geologické obdobia, najčastejšie oddelenia alebo stupne. Rekonštrukcia geografických podmienok sa uskutočňuje na základe hodnotenia prostredia, v ktorom vznikali sledované súvrstvia usadených hornín (faciálnej analýzy stratigrafického záznamu). Najpresnejšie paleogeografikcé mapy sú tzv. palinspastické mapy, v ktorých boli rozvinuté zvrásnené vrstvy a príkrovy a odstránené zlomy čím sa rozsah rekonštruovaných sedimentačných paniev môže blížiť skutočnosti.

Rozšírenie oceánov a kontinentov je výrazne závislé od pohybov zemskej kôry, klímy a s ňou súvisiacmi javmi ako je pohyb pólov alebo postavením Zeme voči Slnku. Postavenie kontinentov sa v histórii Zeme zákonite menilo v závislosti od platňovej tektoniky. Paleogeografické štúdie majú veľký význam pri detailnom poznávaní sedimentačných paniev, čo je potrebné pri vyhľadávaní ložísk ropy, plynu a uhlia. Paleogeografia okrem geológie úzko súvisí s paleoklimatológiou, paleontológiou či paleomagnetikou.

Paleogeografické stopy[upraviť | upraviť zdroj]

Prítomnosť pevniny možno pozorovať v sedimentoch na viacerých znakoch. Najtypickejším priame znaky sú kontinentálne fácie, napr. červené sedimenty, najčastejšie pieskovce. Horniny so zachovanými fosíliami suchozemských živočíchov alebo uhoľné sloje. Nepriamym znakom je chýbanie stratigrafického záznamu - hiát, ktorý mohol byť spôsobený eróziou vyzdvihnutej oblasti. Ďalšie údaje môžu poskytnúť merania smerov prúdenia turbiditných prúdov, ktoré môžu byť merané na základe sedimentárnych textúr (napr. mechanoglyfov alebo imbrikácie). Dôležité tiež môžu byť petrografické rozbory obliakov v zlepencoch. Takto môžu byť zistené oblasti, ktoré boli zdrojom znosu, a teda hovoria o tom, kde sa nachádzala vynorená pevnina.

Vodné prostredie môžeme určiť charakteristickými usadenými horninami, obvykle aj hojnejšími fosíliami. Typickou horninou je flyš, lumachelové a organodetritické vápence, krieda, opuky, rádiolarity atď.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]