Sedimentačný bazén

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Príklad morského prostredia so stretom dvoch platní, kde dochádza k subdukcii oceánskej kôry, spojenej so vznikom dvoch sedimentačných bazénov - jedného v hlbokomorskej priekope a druhého v zaoblúkovom systéme.

Sedimentačný bazén alebo sedimentačná panva alebo panva je miesto na zemskom povrchu (najčastejšie na morskom dne, ale v niektorých prípadoch aj na súši), kde dochádza k poklesávaniu a hromadeniu veľkého množstva sedimentov a ich následnej premene na usadené horniny. Vznik sedimentačných bazénov a ich lokalizácia je podmienená tektonickými pohybmi Zeme a rozdelenie bazénov na jednotlivé typy tiež vychádza z tektonického prostredia bazénu.[1]

V panvách, ktorých sedimentárna výplň presahuje 1 km sa môžu za priaznivých okolností zachovávať uhľovodíky. Panvy sa líšia tvarom od misovitých po úzke a dlhé panvy pretiahnutého tvaru. Môžu byť ohraničené zlomami.[2]

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Geologický rez východotexaskou panvou.
Topografia Panónskej panvy a okolitých pohorí.

Na základe štruktúry možno definovať dva základné typy panví:

  • Depozičná panva, je depresná štruktúra na zemskom povrchu, alebo dne oceánu vypĺňaná prinášanými sedimentami. Ak je prínos sedimentu v porovnaní s poklesom panvy nízky, označujú sa ako preddepozičné, ak prínos materiálu zodpovedá miere jej poklesu (subsidencie) označujú sa ako syndepozičné panvy.
  • Podepozičná alebo štruktúrna panva, nie je panvou v pravom zmysle slova, ide o štruktúru, ktorá vynikla stlačením dávnejšie uložených sedimentov do podoby veľkej synformy. Mladšia výplň panvy môže chýbať (kvôli erózii) alebo je zachovaná iba v jej strede.

Všetky sedimentárne panvy sú v užšom zmysle slova vlastne depozičnými panvami. Na základe morfotektonických kritérií sa rozdeľujú do šiestich kategórií, z ktorých každá má charakteristické štruktúrne znaky[3][4].

  1. Oceánske bazény – sú to bazény, ktoré sa vyvinuli na oceánskej kôre. Patria sem veľké bazény Atlantiku a Pacifiku, z minulosti sú známe zvyšky ofiolitových formácií paleozoických a mezozoických komplexov Karpát, Álp a mnohých iných orogénnych zón.
  2. Bazény oblúkovo-trenčového systému, ktoré vznikajú pri styku dvoch tektonických platní, presnejšie pri podsúvaní jednej platne pod druhú. Táto kolízia je sprevádzaná vznikom hlbokomorskej priekopy, subdukčnej zóny a vznik ostrovného vulkanického oblúka. Sedimenty sa ukladajú v samotnej priekope, ako aj v predoblúkových, zaoblúkových, alebo v intraoblúkových bazénoch. Takéto bazény sa dajú nájsť napr. pozdĺž celej základne Pacifiku (Ohnivý kruh). Staršie sedimenty tohto prostredia sú ťažko identifikovateľné, nakoľko dochádza k silnému deformovaniu pôvodných sedimentárnych formácií.
  3. Bazény spojené s kontinentálnou kolíziou (suture belts) – na rozdiel od oblúkových bazénov, pri kontinentálnej kolízii do seba narážajú dve platne s kontinentálnou kôrou, čo vedie ku vzniku rozsiahlej deformačnej zóny (orogénnej zóny). Sedimenty takéhoto tektonického prostredia predstavujú jednak silne deformované zvyšky pôvodných oceánskych bazénov, ako aj sedimenty zaoblúkových, predoblúkových, prípadne periférnych bazénov.
  4. Bazény exotických terénov – sú to bazény nachádzajúce sa na premiestnených (exotických = dnes neznámych) terénoch. Vyznačujú sa veľkou variabilitou v zložení, vo vývoji a v akumulácii sedimentov. Môžu byť tvorené fragmentami oceánskej kôry, ostrovného oblúka, prípadne subdukčnej zóny.
  5. Intrakontinentálne bazény – vznikajú nezávisle od tektonickej aktivity pri okrajoch platní. Hrúbka takýchto sedimentov býva veľmi veľká, pričom samotné prostredie býva kontinentálne, alebo plytkomorské.
  6. Bazény riftovaného kontinentálneho okraja – bazény grabenov a riftov – tieto bazény vznikajú v opačnom tektonickom režime ako oblúkové bazény. Vznikajú v divergentnom okraji, tam kde sa oceánska kôra rozchádza v sústave riftov, prípadne v mladých štádiách oslabených zónach kontinentálnej kôry. Patria sem i bazény pasívnych okrajov kontinentu.
  7. Bazény asociujúce so smerne posuvnými a transformnými zlomami – patria sem predovšetkým panvy typu pull apart

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. PETRÁNEK, J. On-line geologická encyklopedie - pánev [online]. geology.cz, [cit. 2010-02-09]. Dostupné online.
  2. Schlumberger Oilfield glossary - basin [online]. oilfield.slb.com, [cit. 2010-02-09]. Dostupné online. (anglicky)
  3. Allen, P.A., Allen, J.R., 2005: Basin analysis: principles and applications. Blackwell Publishing, Malden, 549 s.
  4. Vozárová, A., 2000: Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, ISBN 80-223-1427-7, 173 s.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]