Paul Ricœur
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| Paul Ricœur | |
|---|---|
 francúzsky filozof |
|
|
|
|
| Narodenie | 27. február 1913 Valence, Francúzsko |
| Úmrtie | 20. máj 2005 Châtenay-Malabry, Francúzsko |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Paul Ricœur (* 27. február 1913, Valence – † 20. máj 2005, Châtenay-Malabry) bol francúzsky filozof zo školy Gabriela Marcela, fenomenológ. Profesor na univerzite v Paríži (Nanterre) a v Chicagu. Svoju filozofickú dráhu začal až po 2. svetovej vojne trojzväzkovým skúmaním k filozofii vôle, pričom vychádza z faktu, že vôľové a mimovoľné sa neustále vzájomne podmieňujú; pri ich opise treba preto abstrahovať od otázky viny a transcendencie. Ricœur stojí blízko Husserla a najnovšieho vývinu fenomenológie. Pod vplyvom protestantskej teológie vykladá mýty ako symbolický jazyk svedomia a kritizuje existencializmus a francúzsky štrukturalizmus.
[upraviť] Dielo (výber)
- 1993 – Ja hodné uznania a úcty
- 1993 – Život, pravda, symbol
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Paul Ricœur
[upraviť] Externé odkazy
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
