Pavel Macko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pavel Macko
Macko v septembri 2015
Macko v septembri 2015
Narodenie 5. október 1964 (59 rokov)
Kaplice, ČSSR
Alma mater Vojenská akadémia v Brne
Štátne občianstvo Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Slovensko Slovensko
Vojenská kariéra
Ozbrojené sily Slovensko Ozbrojené sily SR
Hodnosť Generálporučík
Funkcia zástupca Náčelníka Generálneho štábu OS SR
Velil Výcvikové centrum spojeneckých síl NATO

Generálporučík Ing. Pavel Macko (* 5. október 1964, Kaplice, Česko-Slovensko[1]) CSc., MSc. je slovenský generál.[2] Bol najvyššie postaveným Slovákom v štruktúrach NATO.[3] Od februára 2022 je predsedom mimoparlamentnej politickej strany ODS – Občianski demokrati Slovenska.[4]

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Gymnázium M. Nešpora v Skalici ukončil v roku 1983. Vojenskú akadémiu v Brne absolvoval v roku 1988 s inžinierskym titulom v odbore výzbrojno elektrotechnický, optika a elektronika a odbore automatizácia velenia, elektronické počítače. V roku 1994 na Vojenskej akadémii v Brne získal titul Kandidát vied. V rokoch 2001 až 2002 študoval na National Defense University v Spojených štátoch kde získal titul Master of Science.[1]

Pôsobenie v Ozbrojených silách[upraviť | upraviť zdroj]

V ozbrojených silách pôsobil od 1. augusta 1983 do 14. mája 2018. Zastával vysoké veliteľské a štábne funkcie doma a v medzinárodných štáboch. Počas kariéry bol veliteľom celoarmádnej logistiky, zástupcom veliteľa pozemných síl, náčelníkom štábu pre operácie GŠ a zástupcom náčelníka Generálneho štábu.

Presadzoval inovatívny výcvik doma aj v zahraničí. Bol nasadený v operácii ISAF a viedol medzinárodný štáb, ktorý riadil operácie v rámci celého Afganistanu. Bol zástupcom náčelníka štábu pre podporu (DCOS SPT) spojeneckého veliteľstva pozemných síl (ALCC HQ Heidelberg) aj veliteľom jednej z hlavných súčastí (JLSG) síl reakcie NATO, kde velil implementácii novej koncepcie logistickej podpory operácií NATO.

Bol najvyššie postaveným Slovákom v štruktúrach NATO a velil spojeneckému veliteľstvu – Výcvikovému centru spoločných síl NATO. Riadil prípravu prvých dvoch príspevkov SR do bojových skupín EÚ a súčasne bol dezignovaný zástupca veliteľa operačného veliteľstva EÚ (EU OHQ). Je častým aktívnym účastníkom medzinárodných konferencií o bezpečnosti a obrane.

Do prvej generálskej hodnosti, brigádny generál, bol vymenovaný 30. júna 2004,[5] v tom čase bol vo funkcii veliteľa logistiky Síl výcviku a podpory.[6] Do hodnosti generálmajora ho prezident SR vymenoval 15. apríla 2011.[5] Do tretej generálskej hodnosti, generálporučík bol povýšený 8. septembra 2016.[7]

V roku 2010 pôsobil ako riadiaci vojenského cvičenia Spoločný cieľ – JOINT GOAL 2010.[6] Cvičenie na tému Mechanizovaná brigádna skupina OS SR vo vojenskom ťažení NATO na podporu mieru (peace support campaign) sa uskutočnilo v októbri 2010 vo výcvikovom priestore Lešť.[8] Neskôr riadil celý rad národných cvičení, medzinárodných cvičení na území SR a spojeneckých cvičení.

Pred odchodom z Ozbrojených síl bol od roku 2016 zástupca Náčelníka Generálneho štábu OS SR[9], predtým od 18. decembra 2013 2. zástupcom Náčelníka Generálneho štábu OS SR.[10] Predtým bol od 29. apríla 2011 veliteľom Výcvikového centra spojeneckých síl NATO v Bydgoszczi.[2] Bol najvyššie postaveným Slovákom v štruktúrach Aliancie,[3] jediným, čo velil významnejšiemu spojeneckému veliteľstvu.[11] Okrem medzinárodných štruktúr NATO pôsobil na Generálnom štábe OS SR.[3]

Odchod z Ozbrojených síl[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom apríla 2018 Macko oznámil odchod z Ozbrojených síl. Definitívnym dôvodom bolo presadenie Daniela Zmeka za nového náčelníka Generálneho štábu stranou SNS. Ohľadne nového náčelníka Macko uviedol: „V prípade pána Zmeka ide o účelový výber kandidáta z tretej úrovne velenia a riadenia, pričom na prvej a druhej úrovni je okrem mňa minimálne päť ďalších generálov s podstatne väčšími skúsenosťami. Aj keď je výber kandidáta výlučne v právomoci ministra obrany a vlády, navrhovaný kandidát by mal vyhovovať všetkým odborným aj morálno-etickým kritériám a mal by to byť jeden z najskúsenejších a najpripravenejších profesionálnych vojakov.“[11] Zmeko mal nižšiu hodnosť ako Macko, nepracoval v štruktúrach NATO ani v najvyššom vedení OS SR.[11]

Sám Macko bol považovaný za favorita na funkciu náčelníka Generálneho štábu. Podporu mu vyjadrili aj bývalí náčelníci Ľubomír Bulík a Peter Vojtek. O svoj odchod požiadal k 30. aprílu 2018.[11] 3. mája náčelník Generálneho štábu gen. Maxim vyhlásil Mackovi personálny rozkaz o prepustení do zálohy od 14. mája. Mackovi udelil Záslužný kríž 2. stupňa. Macko o svojom pôsobení v Ozbrojených silách povedal „Vojakom som sa nenarodil, vojakom som sa stal a viem, že ako vojak aj zomriem.[12]

Pôsobenie v civile[upraviť | upraviť zdroj]

1. októbra 2018 ohlásil spoluprácu so stranou SPOLU, v ktorej viedol pracovnú skupinu pre obranu a bezpečnosť. Jeho cieľom bolo, aby sa téme obrany venovala v politike väčšia pozornosť. V polovici septembra 2018 spolupripravil konferenciu o bezpečnosti pre stranu SME RODINA.[13]

V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidoval na 21. mieste kandidátky koalície PS/SPOLU.[14] Vo voľbách získal 5 845 hlasov, po zohľadnení preferenčných hlasov sa umiestnil na 20. mieste kandidátky. Kvôli výsledku koalície sa do parlamentu nedostal.[15]

Macko neuspel v povolebnom súboji o predsedu strany SPOLU. Neskôr odstúpil z funkcie podpredsedu a ukončil aj členstvo v strane.[16]

1. júna 2021 oznámil založenie novej strany, Občianski demokrati Slovenska, a začiatok zberu podpisov potrebných na jej vznik.[17]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Pavel Macko, Deputy Chief of the General Staff of the Armed Forces of the Slovak Republic [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, [cit. 2021-01-07]. Dostupné online.
  2. a b Slovak Major General Pavel Macko takes command of Joint Force Training Centre [online]. Brusel: NATO, 2011-05-04, [cit. 2012-01-01]. Dostupné online. Archivované 2013-03-07 z originálu. (angličtina)
  3. a b c SITA. Generálmajor Macko je najvyššie postaveným Slovákom v NATO. SME (Bratislava: Petit Press), 2011-04-29. Dostupné online [cit. 2018-10-20]. ISSN 1335-4418.
  4. ODS – Občianski demokrati Slovenska. In: Register politických strán a politických hnutí [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2022-02-17]. Dostupné online.
  5. a b Vymenovanie a povýšenie generálov [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, 2011-04-29, [cit. 2013-01-01]. Dostupné online.
  6. a b Joint Goal 2010 [online]. Ozbrojené sily SR, [cit. 2013-01-11]. Dostupné online.
  7. Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Vojenská kancelária prezidenta SR, [cit. 2018-10-20]. Dostupné online.
  8. Riadiaci cvičenia [online]. Ozbrojené sily SR, [cit. 2013-01-01]. Dostupné online.
  9. Zástupca náčelníka Generálneho štábu OS SR [online]. Ozbrojené sily SR, [cit. 2018-04-27]. Dostupné online. Archivované 2018-04-11 z originálu.
  10. 2. zástupca náčelníka Generálneho štábu OS SR [online]. Bratislava: Generálny štáb Ozbrojených síl SR, 2011-04-29, [cit. 2014-04-25]. Dostupné online. Archivované 2018-04-11 z originálu.
  11. a b c d ŠNÍDL, Vladimír. Jeden z najskúsenejších generálov oznámil odchod. Kritizuje nového šéfa armády, ktorého vybrala SNS. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-04-25. Dostupné online [cit. 2018-04-27]. ISSN 1339-844X.
  12. Generál Macko: "...vojakom som sa stal" [online]. Ozbrojené sily SR, 2018-05-03, [cit. 2018-05-05]. Dostupné online.
  13. Generál Pavel Macko. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-10-01. Dostupné online [cit. 2018-10-02]. ISSN 1339-844X.
  14. Zoznam registrovaných kandidátov [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2020-02-08]. Dostupné online.
  15. Definitívne výsledky hlasovania [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2020-03-01, [cit. 2020-03-06]. Dostupné online. Archivované 2016-09-24 z originálu.
  16. Šéf Spolu Hipš: Nech Boris Kollár používa titul „Plg.“. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2020-10-03. Dostupné online [cit. 2020-11-01].
  17. Generál vo výslužbe Pavel Macko zakladá novú. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-06-01. Dostupné online [cit. 2021-06-03]. ISSN 1339-844X.