Polyetylénglykol

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Polyetylénglykol
Polyetylénglykol
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C2n+2H4n+6On+2
Synonymá polyetylénoxid, polyoxyetylén
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť rôzna
Teplota vzplanutia 182 - 287 °C
Ďalšie informácie
Číslo CAS 25322-68-3
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Polyetylénglykol alebo polyetylénoxid alebo polyoxyetylén je komerčne najvýznamnejší polyéter. Ako polyetylénglykol, polyetylénoxid alebo polyoxyetylén sa označujú oligoméry alebo polyméry etylénoxidu. Všetky tri názvy sú chemické synonymá, ale historicky sa ako polyetylénglykol označujú oligoméry a polyméry s molárnou hmotnosťou do 20 000 g/mol, ako polyetylénoxid polyméry s molárnou hmotnosťou nad 20 000 g/mol a ako polyoxyetylén polyméry ľubovoľnou molekulovou hmotnosťou.

Polyetylénglykol a polyetylénoxid sú kvapaliny alebo pevné látky s nízkou teplotou topenia, v závislosti od molárnej hmotnosti. Polyetylénglykol sa pripravuje polymerizáciou etylénoxidu a je komerčne dostupný v širokej škále molárnych hmotností, od 300 g/mol do 1 0000 Kg/mol. Kým polyetylénglykol a polyetylénoxid sú rôznou molárnou hmotnosťou majú rôzne oblasti použitia a rôzne fyzikálne vlastnosti (napr. viskozitu), vzhľadom na vlastnosti reťazcov rôznych dĺžok, sú ich chemické vlastnosti skoro rovnaké. Rôzne formy polyetylénglykolu sa využívajú aj ako iniciátory polymerizačného procesu. Najčastejšie sa takto používa metyletérpolyetylénglykol. Polyetylénglykol nižších molárnych hmotnostiach je dostupný aj ako čistý oligomér, označovaný ako uniformné, monodisperzné alebo diskrétne. Pretože čistenie a separácia čistých oligomérov je zložité, cena takto kvalitných látok je často desať- až tisíckrát vyššia než pri neuniformných (polydisperzných) polyetylénglykolol.

Polyetylénglykol je tiež k dispozícii v rôznom geometrickom usporiadaní. Vetvené polyetylénglykoly majú tri až desať reťazcov vychádzajúcich s centrálnej skupiny. Hviezdicové polyetylénglykoly majú 10 až 100 reťazcov z centrálneho jadra. Hrebeňové polyetylénglykoly majú viac reťazcov odbočujúcich z polymérnej „chrbtice.“

Teplota topenia polyetylénglykolu je závislá na vzorcovej hmotnosti polyméru. Polyetylénglykol alebo polyetylénoxid má nasledujúcu štruktúru:

CH2OH(CH2OCH2)nCH2OH

Čísla, ktoré sa často uvádzajú v názvoch polyetylénglykolu, označujú priemernú molárnu hmotnosť. Napríklad polyetylénglykol s n = 9 by mal priemernú molárnu hmotnosť cca 400, označoval by sa teda ako polyetylénglykol 400. Väčšina polyetylénglykolol obsahuje molekuly s rôznymi molárnymi hmotnosťami, sú teda neuniformné. Distribúciu rozmerov molekúl možno štatisticky charakterizovať pomocou hmotnostnej strednej molárnej hmotnosti (Mw) a číselnou strednou molárnou hmotnosťou (Mn), ich pomer sa nazýva index neuniformity (tiež index polydisperzity, Mw/Mn). Hodnoty Mw a Mn možno merať hmotnostnou spektrometriou.

Polyetylénglykolylácia je proces kovalentného zlučovania štruktúry polyetylénglykolu s inou väčšou molekulou, napríklad s terapeutickou bielkovinou (ktorá sa potom označuje ako Polyetylénglykolylovaná). Polyetylénglykolylovaný interferón alfa-2a alebo alfa-2b je bežne používanou injekčnou liečbou infekcie hepatitídy typu C.

Polyetylénglykol je rozpustný vo vode, v metanole, v benzéne a v dichlórmetáne, nerozpustný v dietyléteri a v hexáne. Zlučuje sa s hydrofóbnymi molekulami za vzniku neiónových tenzidov.

Polyetylénglykol môže obsahovať potenciálne toxické nečistoty, napríklad etylénoxid alebo 1,4-dioxán. Polyetylénglykol je nefrotoxický, ak sa aplikuje na poškodenú kožu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Polyethylenglykol na českej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Polyethylene glycol - chemical product info: properties, production, applications.