Pons Danubii EGTC

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Európske zoskupenie územnej spolupráce Pons Danubii s ručením obmedzeným (anglický názov: Pons Danubii European Grouping for Territorial Cooperation with Limited Liability, skrátene: Pons Danubii EGTC) vytvorili tri slovenské (Komárno, Hurbanovo, Kolárovo) a tri maďarské (Komárom, Tata, Kisbér) samosprávy. EGTC bolo oficiálne zaznamenané 15. decembra 2010, cieľom je rozlíšiť a oslobodiť sa v záujme toho, aby miestni aktéri v rámci hraníc a na ich dvoch stranách, mali rovnaké možnosti. Zoskupenie – s členským financovaním Európskej únie – umožňuje a podporuje posilnenie a napomáhanie hospodárskej a sociálnej súdržnosti v rámci hraníc daných regiónov prostredníctvom realizovania programov v spolupráci členov a využívajúc prednosti Zoskupenia ako právnej osoby.

EGTC[upraviť | upraviť zdroj]

EGTC je skratkou začiatočných písmen anglického názvu „European Grouping of Territorial Cooperation” (slovensky: Európske zoskupenie územnej spolupráce, v Maďarsku od roku 2010 pod názvom Európske územné zoskupenie).[1] Táto forma spolupráce priniesla dôležité zmeny na území prihraničnej spolupráce. EGTC predstavuje pre členské štáty Európskej Únie, regionálne úrady, miestne úrady, verejnoprávne inštitúcie, respektíve pre všetky zoskupenia vytvorené vymenovanými orgánmi, nový právny nástroj, pomocou ktorého môžu vytvoriť hranice presahujúcu, transnacionálnu alebo medziregionálnu spoluprácu s inými rovnako postavenými členskými štátmi, a aby tak uskutočnili spoločné ciele. Na podnet Výboru regiónov boli prijaté pramene EÚS (Európska Územná Spolupráca), nariadenie prijaté Európskym parlamentom a Európskou radou v lete roku 2006 (1082/2006/EK Nariadenie o európskom zoskupení územnej spolupráce) vytvorilo základy EGTC.[2]

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.

Členovia[upraviť | upraviť zdroj]

Jadrom Pons Danubii EGTC sú mestá: maďarské Komárom a slovenské Komárno, ktoré rozdeľuje, respektíve spája rieka Dunaj ako prirodzená hranica. V prvom rade kvôli administratívnym prekážkam predtým ťažko prechodná hranica sa dnes stala otvorenou vďaka európskemu členstvu oboch štátov a tiež vďaka pripojeniu sa k schengenskej zóne. V dnešných dňoch sa stalo už rozhodujúcou štrukturálnou otázkou rozvíjanie vzťahov presahujúcich hranice, vnútropolitické vzťahy oboch štátov však naďalej vplývajú na vývoj vzťahov.

Spomedzi osád župy Komárom-Ostrihom v desaťročiach socializmu sa podpory zúčastnili v prvom rade tie, ktoré disponujú priemyselným potenciálom. Dve dávnejšie opevnené centrá žúp, Ostrihom a Komárom zohrávali druhoradú úlohu. Z dôvodu svojich predpokladov a zaostalému rozvoju sa práve tieto mestá stali prednými aktérmi spolupráce presahujúcej hranice.

Jedno zo zakladajúcich miest Pons Danubii EGTC, Komárom, na východnom kraji Kisalföldu, leží na pravom brehu Dunaja. Pôvodným názvom obce je Új-Szőny, ktoré spojili v roku 1896 s Komárnom ležiacim na ľavom brehu Dunaja. So Szőnyom (skorší rímsky názov: Brigetio) sa zliali do celku v roku 1977. Mesto rozdelila na dve časti česko-slovensko-maďarská hranica vytvorená v zmysle mierového systému po prvej svetovej vojne a mestská časť ležiaca na ľavom brehu Dunaja bola pripojená k Česko-Slovenku. V tomto období sa južná časť začala dynamicky rozvíjať. Komárom spája cestný a železničný most s dnešným Komárnom patriacim k Slovensku. Je dôležitým železničným uzlom a zároveň aj hraničnou stanicou západného riečneho toku krajiny.

Tata leží na severnej časti druhej strany Dunaja, pri západnej päte pohoria Gerecse, v objatí pohoria Vértes. Nachádza sa 8 kilometrov od župného sídla Tatabánya. Obec s takmer 24 tisíc obyvateľmi sa môže hrdiť bohatou históriou; je jedným zo stále sa rozvíjajúcich sa miest. Hospodárska a spoločenská cesta rozvoja je vyznačená dlhodobým plánom vytvoreným v roku 2008 nazvaným podľa známeho vedca štátnej správy, Magyary Zoltána.

Kisbér leží pri vchode Bakonyského lesa a pohoria Vértes, preto toto mesto nazývajú aj „bránou Bakonského lesa”. Známym sa stalo ako citadela chovu koní. V dôsledku výhodných geografických podmienok disponuje bohatou históriou, je obchodným centrom vďaka stretu Bakony–Vértes–Kisalföldu.

Periférna situácia slovenských miest zakladajúcich Pons Danubii je určujúcejšia ako maďarských. Medzi zaostalejšie regióny Slovenska patrí južná, rozhodujúca oblasť v poľnohospodárstve, ktorá je zaostalejšia nielen hospodársky a infraštrukturálne, ale aj školsky, kultúrne, sociálne, zdravotne a aj podľa iných ukazovateľov, v porovnaní so štátnym priemerom. Keďže oblasti patriace k Slovensku disponujú dobrými predpokladmi, tam možno očakávať v prípade spolupráce presahujúcej hranice rýchly rozvoj.

Komárno leží v juhovýchodnom cípe Žitného ostrova, pri sútoku Dunaja a Váhu. Je jednou z najstarších obcí Karpatskej kotliny s bohatou minulosťou. Často ho volajú Észak-Komárom, Öreg-Komárom alebo Révkomárom, takto sa odlišuje od južného mesta s rovnakým názvom. Je okresným mestom a je tretím najpočetnejším mestom Nitrianskeho kraja. V meste, ktoré rozdelilo vytvorenie trianonskej hranice, sa znovu začal rozvoj po socialistických rokoch v oblasti priemyslu, ktorý sa začiatkom 20. storočia zastavil. Stalo sa dôležitým centrom strojárenstva (lodenica), aj dnes je živým tovarovým prístavom Dunaja, ako aj cestným a železničným priechodom. Tu bola vytvorená prvá univerzita so slovenským a maďarským vyučovacím jazykom, Univerzita J. Selyeho, a tak je Komárno univerzitným mestom od roku 2004.

Hurbanovo leží 14 kilometrov severovýchodne od meste Komárno na ľavom brehu rieky Žitava. Táto oblasť bola osídlená už v praveku, prvá zmienka o obci pochádza zo stredu 14. storočia. V roku 1960 bolo vyhlásené za mesto. V roku 1971 sa spojilo s predtým nezávislou osadou Bohatá. Jeho najznámejším závodom je pivovar Zlatý bažant, ktorý zamestnáva zhruba 500 ľudí (2007).

Kolárovo (pred rokom 1948 Guta) leží v Kisalfölde pri sútoku Váhu a Malého Dunaja, 90 kilometrov juhovýchodne od Bratislavy. S 10 691 obyvateľmi patrí medzi najväčšie obce Žitného ostrova. V tejto oblasti žili zoskupenia už v období halštattskej kultúry (skorá doba železná, 8. – 5. st.pred Kr.), čo dokazujú archeologické výskumy. Písomné zdroje zas dokazujú, že sa miesto ležania obce počas storočí neustále menilo. Zoskupenie poľnohospodárskeho charakteru povýšili na štatút mesta 14. októbra 1967. Svojím dynamickým priemyselným rozvojom sa stalo významným spoločensko-kultúrnym centrom.

Siedmym členom zoskupenia sa na valnom zhromaždení Pons Danubii EGTC 12. októbra 2010 stalo mesto Oroszlány. Oroszlány leží pri severozápadnej päte pohoria Vértes, 15 kilometrov juhozápadne od Tatabánye. Svoj názov a zviera na erbe získalo toto mesto podľa legendy o dvoch levoch, ktorí strážili niekdajší hrad. Obci, ktorá mala ešte v roku 1938 počet obyvateľov 1500, však tu objavené uhoľné polia dobrej kvality zaistili možnosť dynamického rozvoja. Vďaka baníctvu a energetickému priemyslu sa toto mesto rozrástlo a má počet obyvateľov 21 000.

Štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pons Danubii EGTC je evidované odo dňa 15. decembra 2010, od tohto dňa funguje ako organizácia, ako samostatná právna osoba, tak v znení VI. hlavy základného ustanovenia: „Môže získať práva, podstúpiť vzťahy, zabezpečiť si hnuteľný a nehnuteľný majetok, respektíve disponovať ním, ako aj sa aj súdiť, či využívať iné organizácie.” [3]

Spolu s účasťou slovenských a maďarských samospráv, vzniklo Komárno so sídlom, preto pre fungovanie európskeho zoskupenia územnej spolupráce – v harmónii s právom únie – sú smerodajné slovenské právne normy.

Najvyšším rozhodovacím orgánom EGTC je valné zhromaždenie, ktoré pozostáva z primátorov zastupujúcich členov EGTC, no v prípade nejakého dôvodu neprítomnosti primátora, ho zastupuje viceprimátor. Operatívne riadiace úlohy patria k úlohám riaditeľa, ktorého volí zhromaždenie na 4 roky, na zhromaždení zaujíma poradnú funkciu. Má právo rozhodovať vo všetkých otázkach, ktoré obsahujú právne normy základného ustanovenia, alebo keď sa základné dokumenty neodkazujú na pole pôsobnosti iného orgánu. S prácou mu pomáha sekretariát, na kontrole sa podieľa trojčlenný Kontrolný Výbor. Základné ustanovenie – popri riaditeľovi a Kontrolnom Výbore – ako reprezentantov zoskupenia spomína spomedzi svojich členov prezidenta voleného na 4 roky a jeho zastupujúceho viceprezidenta.

Vytýčené ciele Pons Danubii[upraviť | upraviť zdroj]

Vzťahujúce sa EK nariadenie a základné dokumenty EGTC (Dohovor a Stanovy) sú tiež spomínané ako vyzdvihnuté ciele a napomáhanie kohézii, či jej posilnenie. V tomto zmysle znejú zakladajúce dokumenty Pons Danubii o vytvorení prihraničnej kohézie, o realizácii spoločných projektov a o uľahčení každodenného života obyvateľov členských obcí. Jedným z najdôležitejších dôvodov inštitucionalizovanej spolupráce presahujúcej hranice vo forme EGTC je uľahčenie získania zdrojov únie. Získaná podpora únie môže dať rozvoju regiónov veľkú dynamiku, Základné ustanovenie Pons Danubii však poznamenáva, že aj bez podpory únie je potrebný rozvoj jednotlivých konkrétnych oblastí.

Dohovor a Stanovy upevňujú najdôležitejšie oblasti spolupráce v 11 bodoch, ktoré sú nasledovné:

a) doprava,

b) hospodárstvo,

c) cestovný ruch,

d) energetika, orientácia na obnovujúce sa energetické zdroje,

e) kultúra,

f) životné prostredie,

g) humanitné zdroje, výučba, v rámci toho úzka spolupráca v oblasti terciálnej výučby,

h) spolupráca verejných inštitúcií, a zmena odborníkov v ich rámci,

i) šport,

j) zdravotníctvo,

k) ochrana pred katastrofami.[4]

Vymenovanie obsahuje najdôležitejšie cieľové oblasti zvolené zakladateľmi. Rozširuje možnosti odborníkov podieľajúcich sa na tvorbe programov, ich generovaní a príprave.

Pons Danubii EGTC má vyzdvihnutú dôležitosť pri realizácii spoločných programov a akcií:

• v oblasti pobádania podnikavého ducha, predovšetkým u malo- a veľkopodnikateľov, v cestovnom ruchu, kultúre a v obchode presahujúcom hranice,

• v oblasti spoločnej ochrany prírodných a kultúrnych zdrojov, v hospodárení s tým spojeným, ako aj prevencia pred prírodnými a technologickými rizikami,

• posilňovanie vzťahov medzi mestami a vidieckymi priestormi,

• znižovanie izolácie dopravou, informácií, spravodajských sietí a služieb, ako aj zásobovanie vodou presahujúce hranice, nástrojmi hospodárenia so smeťami a zabezpečenia energií, prostredníctvom inštitúcií,

• spolupráca, spoločné využitie kapacít na rozvoj v oblasti infraštruktúry, predovšetkým v takých odvetviach ako zdravotníctvo, kultúra, cestovný ruch či školstvo.[5]

Dohovor a stanovy EGTC dopĺňa zoznam pod názvom „ďalšie úlohy” strednodobo, respektíve dlhodobo plánovaných činností. Tieto sú v krátkosti nasledovné:

• realizácia jedinečných vystúpení, programov a projektov,

• pokračovanie podnikateľských činností,

• dostať do povedomia výhody súťaženia a určenie úloh členov s tým v spojitosti,

• zabezpečenie osobných a materiálnych podmienok, pomoc voľnému toku informácií a údajov, široké oboznámenie sa s výsledkami,

• uskutočnenie záujmov v inštitúciách Európskej Únie,

• vytvorenie a uvedenie do činnosti brusselského zastúpenia.[6]

Zdroje a poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Európai Területi Társulás [online]. [Cit. 2012-02-08]. Dostupné online. (maďarsky)
  2. ↑ Anglicky: Regulation (EC) No 1082/2006 of the European Parliament and of the Council of 5 July 2006 on a European grouping of territorial cooperation (EGTC). In: Official Journal of the European Union. 31. 7. 2006 (L 210/19). http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2006:210:0019:0024:EN:PDF Slovensky: Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady 1082/2006/EK (5. júl 2006) o európskom zoskupení územnej spolupráce. In: Úradný vestník Európskej Únie. 31.7.2006 (L 210/19).
  3. ↑ Stanovy Európskeho zoskupenia územnej spolupráce Pons Danubii s ručením obmedzeným. IV. hlava
  4. ↑ O vytvorení Európske zoskupenie územnej spolupráce Pons Danubii s ručením obmedzeným V. článok 4.1.; Stanovy Európskeho zoskupenia územnej spolupráce Pons Danubii s ručením obmedzeným. III. hlava 4.1.
  5. ↑ O vytvorení Európske zoskupenie územnej spolupráce Pons Danubii s ručením obmedzeným V. článok 4.2.; Stanovy Európskeho zoskupenia územnej spolupráce Pons Danubii s ručením obmedzeným. III. hlava 4.2.
  6. ↑ O vytvorení Európske zoskupenie územnej spolupráce Pons Danubii s ručením obmedzeným V. článok 5.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pons_Danubii_EGTC&oldid=6176623“