Popiel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Popelus Secundus, Princ Popiel II.

Popiel (Popel, Pąpyl, Pąpiel, Bąbel) (v inej verzii Popiel II., syn Popiela I., syna Leška III. syna Leška II.) (asi 840 – 870) bola legendárna postava v slovanskej mytológií. Bol poľským kňazom, posledným z dynastie Popielovcov. Kronikár Gallus Anonymus ho popisoval ako veľmi zlého a nespravodlivého panovníka. Je tiež známy ako Popiel, "ktorého zožrali myši". Podľa legendy sa to malo stať v Myšacej veži pri jazere Gopło.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]


Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Popel (mytologie) na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).