Sadko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Iľja Jefimovič Repin - Sadko v podmorskom kráľovstve, 1876

Sadko (rus. Садко) je bájnym hrdinom v slovanskej mytológií, ktorý pochádza z Novgorodu a hrá na gusle.

Príbeh[upraviť | upraviť zdroj]

Gusliar Sadko sa živil tak, že často hrával na svadobných hostinách. Potom mu ale odmietli za hranie platiť a zostal bez peňazí. Ako sa tak raz smutný prechádzal po brehu rieky, sadol si a začal hrať. Keď skončil, voda sa spenila a objavil sa morský boh. Tak veľmi sa mu páčila Sadkova hudba, že ho pozval, aby hral na hostine v jeho paláci, že sa mu dobre odmení. Sadko pristal a hneď sa aj ocitol na dne mora. Na hostine sa všetci hostia dobre bavili a hoci bol už Sadko unavený, nechceli mu dovoliť prestať hrať. Vtom sa objavil bielovlasý starec a ten mu poradil, že ak roztrhne struny svojich guslí, môže prestať hrať a morský boh mu za odmenu ponúkne jednu zo svojich dcér za ženu. Ale ho varoval, aby si zo všetkých vybral až samú poslednú a vo svadobnú noc aby sa jej ani nedotkol, inak sa už na zem nedostane. Sadko teda roztrhol struny svojho nástroja a hoci morský boh šomral, ponúkol mu za odmenu jednu zo svojich dcér. Dlho si Sadko vyberal, poobzeral si prvú stovku morských panien, potom druhú, tretiu. Ale vybral si až celkom poslednú, ktorá bola zo všetkých najkrajšia. Vo svadobnú noc sa jej ale nechtiac dotkol nohou. Princezná bola taká studená, že sa zobudil. Zistil, že leží na brehu rieky a nohu má ponorenú v ľadovej vode Tá mu zostala už navždy chromá. Vedľa neho ale ležalo vrece zlata a tak si už do smrti žil ako pán.

Podľa niektorých, ak je na mori alebo na rieke búrka, to v skutočnosti Sadko vyhráva na hostine morského boha a ten tancuje.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cotterell, A.: Mytológia. Bohovia, hrdinovia, mýty. Slovart Bratislava, 2007

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]