Stribog

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Stribog je staroslovanský boh vetra a búrok. Vyskytuje sa vo vzťahu s vodou, slnkom, počasím a dušami zomrelých, je aj bohom spevu a lásky. Môže byť dobrým aj zlým, nosí šťastie i nešťastie. Jeho meno je asi odvodené od striebra, ktoré je synonymom šťastia. V ruskom epose Slovo o pluku Igorovom (12. stor.) je poznámka, že vetry vanúce od mora sú "vnuci Striboga".

Miesto v panteóne[upraviť | upraviť zdroj]

Stribog mal mnoho synov a ľudia verili, že keď je búrka, tak sa on a jeho synovia preháňajú opití po krajine na svojich koňoch. Podľa niektorých zdrojov mal štyroch synov v podobe južného, severného, západného a východného vetra. Južný vietor prinášal teplo a vlahu, severný zimu, ale aj zdravie, západný dážď a východný zasa čistý vzduch. Jeho ženou bola Meluzína.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Stribog má veľkú moc, silu a bohatstvo. Na svojich cestách prevanie celý svet a preto je vševedúci, je spojený aj s veštením a hádaním budúcnosti. Jeho symbolom je biely kôň na ktorom jazdí (v mnohých rozprávkach sa rýchlemu koňovi hovorí Vietor). Stribog nosí šťastie, ale aj nešťastie, ba smrť. Starí Slovania verili, že s vetrom lietajú aj duše mŕtvych.

Sviatok a uctievanie[upraviť | upraviť zdroj]

Stribogovi sa zvyčajne obetovala múka, alebo (v dnešnom Slovinsku) štyri krajce chleba, pre štyri vetry. Mladý muž ho obyčajne vzýval, aby v dievčine vzbudil lásku a aby mu Stribog zaistil sobáš. Jeho obdobím je jeseň.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Růžička, J.: Slovanské bájesloví (mythologie) pro lid českoslovanský. Kníhkupectvo R. Prombergera, 1907