Prípad Hedvigy Malinovej

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Hedviga Malinová bola v čase incidentu, ktorým sa stala verejne známou slovenská vysokoškolská študentka maďarskej národnosti, ktorá sa dostala do povedomia verejnosti po tom, čo ohlásila polícii, že ju 25. augusta 2006 v Nitre vraj napadli dvaja muži kvôli tomu, že hovorila po maďarsky. Malo sa tak stať pri jej ceste na Fakultu stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa.

Policajné vyšetrovanie prípadu bolo zastavené 11. septembra 2006. 12. septembra Polícia SR zverejnila dôkazy, ktoré podľa nej svedčia o tom, že Hedviga Malinová si celý čin vymyslela. Celú udalosť si Hedviga mala podľa polície naplánovať práve na dobu pred štátnicami z maďarčiny, pri ktorých už raz neuspela.

Právneho zastupovania Hedvigy Malinovej sa 12. septembra 2006 ujal poslanec za SMK Gábor Gál. 13. septembra spolu obvinili políciu z klamstva. [1] Policajti údajne nútili mladú ženu priznať sa, že si útok vymyslela: „Šiesti policajti na mňa kričali, aby som sa priznala, že klamem. Hrozili mi, že ak sa nepriznám, dajú ma do väzby,“ uviedla. [2] Minister vnútra Robert Kaliňák povedal, že z celého výsluchu je urobený videozáznam a že nie je problém dokázať, že tvrdenia o vynucovaní priznania sú klamstvom. 14. septembra 2006, sa Gál vzdal právneho zastupovania Hedvigy. V ten istý deň SMK prostredníctvom svojej tlačovej hovorkyne Lívie Solymos vyhlásila, „že sa nebude ďalej vyjadrovať k prípadu študentky Hedvigy Malinovej, pretože celá záležitosť čoraz viac dostáva politický podtón.“ [3]

19. septembra hovorca nitrianskej krajskej prokuratúry potvrdil, že Hedviga podala sťažnosť proti zastaveniu trestného stíhania [4]. O 22-stranovej sťažnosti rozhodovala okresná prokuratúra v Nitre. 18. októbra bolo oznámené, že sťažnosti Hedvigy Malinovej nebolo vyhovené.

Argumenty spochybňujúce verziu Hedvigy Malinovej[upraviť | upraviť zdroj]

  • Operatívnou cestou zaznamenané vyjadrenia Anny Sádorovej a Károlyho Presinszkeho, ktorí s poškodenou hovorili bezprostredne po tom, ako po útoku prišla na katedru. Z nich vyplýva, že Hedviga bezprostredne po útoku tvrdila, že bola zbitá, keď telefonovala po maďarsky. V uznesení Okresnej prokuratúry v Nitre pod značkou 1 Pv 807/2006 sa ale konštatuje, že vyšetrovaním bolo zistené, že Hedviga na mobilný telefón ňou udaného telefónneho čísla neprijala žiadny hovor a ani hovor neodoslala. [5]
  • Blúzka bola úplne čistá, pričom Hedviga tvrdila, že ju zvalili do trávy v parku, kde bolo blato. Mala však na sebe oblečené sako a podľa jej advokáta je možné, že spadla na zadnú časť tela. [6]
  • Nápis na blúzke obsahoval gramatickú chybu („Maďari za Dunai“).
  • Podľa záverov jedného z dvoch súdnych znalcov MUDr. Imricha Kónya neutrpela žiadne pomliaždenie tváre, nosa ani uší, nebola kopnutá do podbruška a nemala ani otras mozgu[7], čo však odporuje záverom druhého súdneho znalca MUDr. Mariána Pamulu, ktorý zranenia potvrdil.
  • Hedviga vypovedala, že jej ukradli doklady. Na druhý deň jej na domácu adresu prišla obálka s dokladmi. Písmo na obálke sa zhoduje s Hedviginým písmom[chýba zdroj], na lepiacej časti obálky bola nájdená Hedvigina[chýba zdroj] DNA.
  • Hedviga tvrdila, že jej sliny a DNA sa na obálku dostali po tom, čo známka z obálky odpadla, keď ju vyhodila do koša. Hedviga ju potom z koša vybrala a opätovne prilepila. Podľa tvrdení polície známka nebola nikdy odlepená. [8]
  • Je nemožné písať guličkovým perom na blúzku, ktorá je oblečená, úhľadným písmom[chýba zdroj].
  • Navzdory jej tvrdeniu, že ju kopali do brucha, keď ležala na zemi v blúzke, na blúzke sa našli stopy len po čistiacom prášku a žiadny náznak kopancov.
  • Hedviga 6-krát odmietla rekonštrukciu[chýba zdroj].
  • Tvrdenia riaditeľa nemocnice majú veľmi vážnu trhlinu, pretože ak mala otras mozgu, ako sa uvádza v lekárskej správe, nikdy sa neprejavili jeho príznaky[chýba zdroj].
  • Údajný páchateľ mal na čas skutku "dôveryhodné" alibi, poskytnuté svojou matkou. Navyše, keď jeho fotku ukázali Hedvige, neoznačila ho za páchateľa[chýba zdroj].

Argumenty spochybňujúce verziu polície[upraviť | upraviť zdroj]

  • Policajný prezident Ján Packa 24. 7. 2007 pripustil, že Hedvigu Malinovú niekto zbil.[9]
  • V prospech Hedviginej verzie vyznievajú fotky zamestnancov školy, ktoré vznikli krátko po tom, čo sa udalosť mala stať a na ktorých je Hedviga zobrazená s krvou na hlave a vo vlasoch. [10] Polícia bezprostredne po ohlásení údajného útoku nevyhotovila fotodokumentáciu prípadu.
  • Hedviga Malinová pri každom z troch výsluchov[11][12][13] zdôraznila, že buď telefonovala, alebo sa s niekým stretla osobne. Zistenie polície, že na Hedviginom mobile neprebehol v deň útoku žiaden hovor, jej výpovediam teda nijako neprotirečí, iba ich upresňuje. Hedvigino netelefonovanie pred útokom preto nemohlo byť dôvodom na to, aby polícia o jej výpovedi začala pochybovať.
  • Hedviga Malinová preukázala, že jej platobná karta blokovaná bola[14]. Banka jej o tom vydala náležité potvrdenie s patričnou pečiatkou a dvoma podpismi. Hedviga si ho vyžiadala po tom, ako minister vnútra prehlásil, že ohľadom bankomatovej karty klamala.
  • Súdny znalec Hedvigu spočiatku neprehliadol. Hoci sa minister vnútra vyjadril, že už po dvoch dňoch mal signály o fingovanom útoku, znalec prehliadol Hedvigu až po desiatich dňoch a skonštatoval absenciu poranení, čím sa dostal do rozporu s tvrdeniami ošetrujúcich lekárov. Riaditeľ nitrianskej nemocnice Viktor Žák v deň ohlásenia údajného útoku skonštatoval, že Malinová má pomliaždeniny v oblasti brucha a vnútornej strany stehien.
  • Predseda SMK Béla Bugár prezentoval argument, že existuje popis páchateľov. Podľa niektorých zdrojov sú známe konkrétne osoby, na ktoré sa hodí. Polícia identifikovala podľa popisu jedného z údajných páchateľov.
  • Polícia nevedela predstaviť žiaden motív, ktorý by mal Hedvigu viesť k fingovanému útoku na seba. Verziu o konaní zo strachu zo skúšky vyvrátili samotní predstavitelia školy, podľa ktorých je Hedviga dobrou žiačkou a nikdy zo skúšky „nevyletela“.
  • Samotná Hedviga Malinová prejavila ochotu podrobiť sa výsluchu na detektore lži, ako to vyplýva zo zápisnice z výsluchu 9. 9. 2006: [15] Otázka vyšetrovateľa: Boli by ste ochotná sa podrobiť detektoru lži? Odpoveď: Áno.
  • Polícia v počítačovom prepise prvej, rukou písanej výpovede, ktorú Malinová poskytla vyšetrovateľovi ešte v deň udalosti v nemocnici v Dunajskej Strede účelovo vynechala časť týkajúcu sa telefonovania v znení "Čo sa týka, či som v čase pred incidentom telefonovala, alebo som sa s niekým stretla, tak skôr si myslím, že som sa s niekým stretla a prehovorila som s ním.[16]"

2014[upraviť | upraviť zdroj]

V apríli 2014 novozvolený prezident Andrej Kiska uviedol, že v prípade odsúdenia Hedvigy Malinovej jej udelí milosť.[17]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. TA3, 13. 9. 2006. "Malinová s advokátom obvinili políciu z klamstva" [1]
  2. SME, 14. 9. 2006. "Študentka: Prepadli ma. Polícia: Prepad nebol" [2]
  3. www.mkp.sk, "Vyhlásenie Strany maďarskej koalície" [3]
  4. SME, 19. 9 .2006. "Polícia už dostala sťažnosť od Hedvigy Malinovej" [4]
  5. Andrej Horváth Blog SME "Quo vadis kauza Malinová?" [5]
  6. SME, 14. 9. 2006. "Študentka: Prepadli ma. Polícia: Prepad nebol" [6]
  7. HN Online, 13. 9. 2006. "Polícia: brutálny útok na študentku sa nestal" [7]
  8. SITA, 13. 9. 2006. "Hedviga Malinová trvá na tom, že ju napadli dvaja mladí muži" [8]
  9. SME, 24. 7. 2007, Packa o Malinovej: Skutok sa možno stal inak
  10. Fotografie Hedvigy Malinovej na UKF, 25.8.2006
  11. Prvá výpoveď Hedvigy Malinovej, hedviga.fair-play.sk
  12. Druhá výpoveď Hedvigy Malinovej, hedviga.fair-play.sk
  13. Tretia výpovď Hedvigy Malinovej, hedviga.fair-play.sk
  14. "Potvrdenie banky o zablokovaní platobnej karty" [9], hedviga.fair-play.sk
  15. [10], hedviga.fair-play.sk
  16. [11], hedviga.fair-play.sk
  17. Ak Malinovú odsúdia, Kiska jej dá milosť [online]. PEREX, 10.04.2014, [cit. 2014-04-10]. Dostupné online.