Prenocephale

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Prenocephale
Prenocephale.jpg

Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Plazy Reptilia
Podtrieda (subclassis) Diapsida
Infratrieda (infraclassis) Archosauria
Divisio Avemetatarsalia
Subdivisio Ornithodira
Nadrad (superordo) Dinosaury Dinosauria
Rad (ordo) Ornithischia
Podrad (subordo) Marginocephalia
Infrarad (infraordo) Pachycephalosauria
Čeľaď (familia) Pachycephalosauridae
Rod (genus) Prenocephale
Vedecký názov
'
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Prenocephale bol stredne veľký bylinožravý alebo všežravý dinosaurus. Známy je z pozostatkov zahrňujúcich aj lebku. Žil pred približne 70 miliónmi rokov na území dnešného Mongolska.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Dva až tri metre dlhý Prenocephale predstavoval dvojnohé zviera vonkajším vzhľadom trochu podobné ornitopodom. Mal totiž dlhé zadné končatiny a chvost, avšak krátke predné končatiny. Vývojovo však patril do skupiny Pachycephalosauria, ktorá bola viac príbuzná rohatým dinosaurom (Ceratopsia) a Heterodontosaurom (napr. Heterodontosaurus) než spomínaným ornitopodom. Podobne ako iné Pachycephalosauria, disponoval zhrubnutou lebkou, v jeho prípade kopulovitého tvaru. Okolo kostenej klenby mal výrazné malé kostené výrastky, zrejme slúžiace na ozdobu.

Účel zhrubnutých kostí[upraviť | upraviť zdroj]

Dodnes nie je isté, načo slúžili mimoriadne zhrubnuté lebečné kosti taxónu Pachycephalosauria. Pôvodne sa myslelo, že samce do seba počas ruje v rámci zápolenia narážali hlavami ako niektoré dnešné kopytníky. Lebke však chýbalo pórovité tkanivo na absorbciu nárazov. Mohlo teda dôjsť ku poškodeniu mozgu. Niektorí vedci predpokladajú, že samce nenarážali hlavami o hlavy sokov, ale o široké bedrá.

Druhy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Prenocephale prenes
  • Prenocephale brevis
  • Prenocephale edmontonense

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]