Rýchlostná cesta R1 (Česko)
| Rychlostná cesta R1 (Česko) | |
|---|---|
 |
|
  |
|
| Mapa | |
 |
|
| Základné údaje | |
| Prevádzkovateľ: | Ředitelství silnic a dálnic ČR (štát) |
| Výstavba: | od 1977 |
| Celková dĺžka: | 82,825 km |
| z toho v prevádzke: | 41,023 km |
| z toho v pláne: | 41,802 km |
|
Kraj: |
Stredočeský kraj Praha |
 |
|
| R1 pri Řepách | |
|
Objekty na trase
|
|
Rýchlostná cesta R1 (čes. Rychlostní silnice R1, Pražský okruh) je rýchlostná cesta v Česku, ktorá po svojom dokončení vytvorí 83 kilometrov dlhý obchvat hlavného mesta Praha.
História [upraviť]
Prvé plány na výstavbu diaľničného okruhu okolo Prahy sa objavili koncom 30. rokov 20. storočia. Na okruhu mali začínať všetky vtedy plánované diaľnice - do Brna, Českých Budějovíc, Plzne, Ústí nad Labem a do Hradca Králové. Takisto sa tu mali križovať aj mnohé významné diaľkové cesty vtedajšieho Česko-Slovenska, ktoré dopĺňali plánovanú diaľničnú sieť krajiny.
Trasa okruhu sa do značnej miery podobá dnešnej trase - napríklad západná časť bola naplánovaná úplne rovnako ako súčasná trasa, naopak južná a východná nie. Táto časť v súčasnosti vedie o niekoľko kilometrov ďalej od Prahy. Pôvodné plány na južnom úseku počítali s trasovaním po súčasnej Južnej spojke a vo východnom sektore v trase Priemyselného okruhu.
Za nemeckej okupácie počas obdobia druhej svetovej vojny sa plány zmenili. Nemci navrhli, že obchvat bude štvorpruhový len v južnom sektore - medzi plánovanými diaľnicami na Plzeň a Hradec Králové. Zvyšok mal byť dvojpruhový.
Po druhej svetovej vojne nastal útlm výstavby vysokokapacitných ciest a plány upadli do zabudnutia. Opätovné obnovenie plánovania nastalo až v roku 1963, keď vláda ČSSR prijala Uznesenie vlády ČSSR č. 286, o koncepcie dlhodobého rozvoja cestnej siete a miestnych komunikácií, ktorým Pražský okruh zaradila do česko-slovenskej diaľničnej siete. Územie Prahy sa však od nemeckej éry rozrástla a výstavba podľa pôvodných plánov nebola možná. K zmene situácie došlo až v roku 1974, keď Praha vypracovala svoj nový územný plán. Ten počítal s ďalším rastom mesta a preto bol okruh v niektorých častiach posunutý o čosi ďalej od intravilánov.
Výstavba prvého úseku prebiehala na juhozápadnom okraji mesta v rokoch 1977 až 1984, a to ako privádzač od D5 z Plzne k Barrandovskej spojke. Tento úsek s dĺžkou 7,6 km odkláňa tranzit zo západu na východ na Južnú spojku cez Barrandovskú spojku.
V rokoch 1980 až 1984 bol postavený ďalší úsek R1, avšak vzhľadom na jeho dĺžku 1,1 km takéto označenie v skutočnosti neniesol. Slúžil ako privádzač od R10 od Mladej Boleslavi a Turnova a diaľnice D11 z Hradca Králové ku križovatke Chlumecká neďaleko Horních Počernic s vtedajšou cestou I/11 (dnes II/611).
Na konci obdobia komunizmu v roku 1989 bolo v prevádzke 8,7 km.
V roku 1993 sa nepatrne predĺžila východná časť na juh ku križovatke s cestou I/12 na Kolín neďaleko Běchovíc. Za ňou bol postavaný provizórny zjazd na Štěrboholskú radiálu, ktorý v budúcnosti bude nahradený mimoúrovňovou križovatkou. Tento úsek je dlhý len 3,7 km, ale bol vzhľadom na dopravnú situáciu veľmi dôležitý. Potom nasledovala dlhá prestávka, a to až do obdobia prelomu tisícročí, keď boli postavené kratšie úseky medzi Třebonicami a Ruzyně. V roku 2007 sa začala stavať južná časť okruhu, ktorá spája západnú časť okruhu s R4 a D1. Južný sektor sprejazdnili v septembri 2010.
Budúcnosť [upraviť]
V budúcnosti by sa mal odovzdať do prevádzky i severozápadný sektor, ale jeho prípravu komplikujú neustále spory o trasu. Väčšiu šancu má južný variant, ktorého trasa vedie bližšie k Prahe. Problémy na tomto úseku sú hlavne s hlukovými limitmi pri pražskej štvrti Suchdol, kde má byť postavený vysoký most cez Vltavu. Suchdol a množstvo pražských štvrtí podporuje severnú variantu, ktorej trasa je viac na sever od Prahy a Vltavu premosťuje u obce Řež.
V najpokročilejším štádiu prípravy je úsek medzi križovatkou s D1 a provizórnym výjazdom na Štěrboholskú radiálu.
Externé odkazy [upraviť]
|
||||||||||||||||
