Redaktor:Bakjb/pieskovisko3

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Zoznam zoológov podľa skratiek[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam zoológov podľa ich skratiek v binomickej nomenklatúre uvádzanými binomickým názvom.

Tento zoznam obsahuje štandardné skratky mien zoológov, ktoré sa vyskytujú v autoritatívnych údajoch u vedeckých mien zoologických taxónov. Zoznam je radený podľa skratiek priezvisk, na skratku mena nie je braný ohľad. V zátvorkách za plným menom autora je uvedený letopočet narodenia a úmrtia; pokiaľ je v zátvorke uvedená skratka fl., ide len o letopočet roku, v ktorom tento autor publikoval popis taxónu.

A[upraviť | upraviť zdroj]

B[upraviť | upraviť zdroj]

C[upraviť | upraviť zdroj]

D[upraviť | upraviť zdroj]

E[upraviť | upraviť zdroj]

F[upraviť | upraviť zdroj]

G[upraviť | upraviť zdroj]

H[upraviť | upraviť zdroj]

I[upraviť | upraviť zdroj]

J[upraviť | upraviť zdroj]

K[upraviť | upraviť zdroj]

L[upraviť | upraviť zdroj]

M[upraviť | upraviť zdroj]

N[upraviť | upraviť zdroj]

O[upraviť | upraviť zdroj]

P[upraviť | upraviť zdroj]

Q[upraviť | upraviť zdroj]

Šablóna:Compact ToC

R[upraviť | upraviť zdroj]

S[upraviť | upraviť zdroj]

T[upraviť | upraviť zdroj]

U[upraviť | upraviť zdroj]

V[upraviť | upraviť zdroj]

W[upraviť | upraviť zdroj]

X[upraviť | upraviť zdroj]

Y[upraviť | upraviť zdroj]

Z[upraviť | upraviť zdroj]


Bitka pri Saint-Denis (1678)[upraviť | upraviť zdroj]

Bitka pri Saint-Denis
Súčasť francúzsko-holandskej vojny

Bitka pri Saint-Denis, Romeyn de Hooghe
Dátum 14. – 15. august 1678
Miesto Saint-Denis, Španielske Nizozemsko (súčasné Belgicku)
Výsledok sporný
Protivníci
Francúzske kráľovstvo Republika siedmich spojených provincií
Španielske impérium
Velitelia
de Montmorency, vojvoda luxemburský
de Villeroy
de Montsaulnin
Viliam III. Oranžský
Georg Friedrich von Waldeck
Thomas Butler, gróf z Ossory
Carlos de Aragón de Gurrea y de Borja
Sila
40 000c[1]:166 – 50 000 35 000[2]:825[3]:54 – 45 000[1]:166
Straty
2 500[1]:166
4 000[4]:234 – 235
3 000[1]:166
4 000[5]
5 000[4]:234 – 235

Bitka pri Saint-Denis bola poslednou veľkou akciou francúzsko-holandskej vojny (1672 – 1678). Uskutočnila sa 14. augusta 1678, štyri dni po tom, čo sa Ľudovít XIV. dohodol na Nijmegenskom mieri s Republikou siedmich spojených provincií ale ešte predtým ako uzavrel podmienky so Španielskom. Bitka bola iniciovaná holandskými a španielskymi silami, aby zabránili Francúzom dobyť Španielmi ovládané mesto Mons, vtedy na hranici medzi Francúzskom a Španielskym Nizozemskom. Výsledok bol sporný, pretože obidve tvrdili, že dosiahli víťazstvo.

Francúzsky veliteľ Luxembourg ponechal malú silu na udržanie obliehania Monsu a sústredil 40 000 až 50 000 vojakov okolo neďalekých dedín Saint-Denis a Casteau, kde na nich zaútočila spojená holansko-španielska armáda v počte 35 000 až 45 000 vojakov vedená Viliamom III. Oranžským.

Počas počiatočných fáz spojenci obsadili krídla francúzskej armády a prinútili Luxembourga opustiť jeho sídlo v opátstve Saint-Denis, ale potom boli zatlačení späť sériou protiútokov, pričom mnohé pozície niekoľkokrát zmenili veliteľa. Boje pokračovali neskoro do večera, keď Viliam stiahol svoje jednotky späť, aby sa preskupili, pričom Francúzi okupovali väčšinu ich pôvodných línií.

Výnimkou bol Saint-Denis, ktorého strata zanechala francúzsku pozíciu neudržateľnú, Keď spojenci na druhý deň skoro ráno obnovili útok, zistili, že Luxembourg sa cez noc stiahol a upustil od obliehania Monsu.[5] Výsledkom bolo, že mesto zostalo španielske podľa zmluvy dohodnutej s Ľudovítom XIV. 17. septembra.

Pozadie[upraviť | upraviť zdroj]

Francúzsko považovalo držbu Španielskeho Nizozemska za nevyhnutné pre svoju bezpečnosť a obchod a veľkú časť z neho obsadilo v Devolučnej vojne (1667 – 1668). Po získaní nezávislosti v roku 1648 uprednostnila Holandská republika ako suseda oslabené Španielsko pred agresívnym a expanzívnym Francúzskom. Výsledkom bolo, že trojitá aliancia pod vedením Holandska prinútila francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. vrátiť väčšinu svojich ziskov v Aachenskom mieri v roku 1668.[6]:165 Potom sa Ľudovít XIV. rozhodol, že najlepším spôsobom, ako si vynútiť ústupky od Hoľanďanov, je najprv ich poraziť.[7]:109 – 110

Spočiatku podporovaná Anglickom, francúzsko-holandská vojna, začala v máji 1672. Francúzske jednotky rýchlo obsadili veľkú časť Holandska, ale do júla sa holandská pozícia stabilizovala. Úspech povzbudil Ľudovíta XIV. k nadmerným požiadavkám, zatiaľ čo obavy o francúzsky postup priniesol Holanďanom podporu z Bradenburska-Pruska, cisára Leopolda I. a španielskeho kráľa Karola II.. V auguste roku 1673 vstúpilo cisárske vojsko do Porýnia. Francúzi, ktorí čelili vojne na viacerých frontoch, opustili väčšinu svojich holandských ziskov a sústredili sa inde pričom si ponechali iba Grave a Maastricht.[7]:123 – 124 V januári 1674 sa Dánsko-Nórsko pripojilo k protifrancúzskej koalícii, zatiaľ čo vo februári Anglicko opustilo vojnu prostredníctvom Westminsterského mieru.[8]:317

Počas prvej časti v roku 1674 Ľudovít XIV. zameral na znovuzískanie Franche-Comté (Slobodné grófstvo Burgundsko), proces dokončený do konca júna, po ktorom boli francúzske jednotky presunuté do Condého armády v Španielskom Nizozemsku. Obe strany utrpeli tažké straty v bitke pri Seneffe 11. augusta, čo potvrdilo preferenciu Ľudovíta XIV. pre pozičnú vojnu, pričom potom dominovalo obliehanie a manévre.[7]:125 Mierové rozhovory, ktoré sa začali v Nijmegene v roku 1676, dostali väčší zmysel pre naliehavosť v novembri 1677, keď sa Viliam Oranžský oženil so svojou sesternicou Máriou, neterou anglického kráľa Karola II.. Anglo-holandská obranná aliancia nasledovala v marci 1678,[pozn. 1][pozn. 2] hoci anglickí vojaci prišli vo významnom počte až koncom mája.[9]:3 Oneskorenie umožnilo Ľudovítovi zlepšiť svoju vyjednávaciu pozíciu zajatím Ieperu a Gentu začiatkom marca, pred podpísaním mierovej zmluvy s Holanďanmi 10. augusta.[10]

Bitka[upraviť | upraviť zdroj]

Vaubanova línia pevností pré carré; zelená = prvá línia, modrá = druhá línia

Francúzska stratégia bola riadená Vaubanovým plánom pré carré, dvojitou líniou pevností na ochranu ich severných hraníc (pozri mapu). Mons bol najvýznamnejším miestom, ktoré stále zastávali Španieli; hoci sa Holanďania s Francúzskom dohodli na podmienkach Španielsko tak neurobilo a oneskorenie poskytlo príležitosť na jeho dobytie.[10]

Počas marcovej ofenzívy, ktorá zaistila Ieper a Gent, francúzske sily pod vedením de Montala sídlili v Saint-Ghislain a Marville, aby blokovali Mons. Koncom júna dal Ľudovít pokyn Luxembourgovi aby pokračoval v blokáde, no zostal v defenzíve a zároveň stiahol väčšinu svojich jednotiek späť k francúzskym hraniciam. Keď však spojenci vytrvali v snahe oslobodiť Mos, nakoniec oprávnil Luxembourga prijať bitku v nádeji, že spôsobí dosť obetí, aby prinútil Holanďanov uzavrieť mier.[7]:153 – 154 12. augusta Luxembourg a jeho armáda o sile 40 000 – 50 000[pozn. 3] boli utáborení v neďalekých dedinách Saint-Denis a Casteau, s kombinovanými holandskými a španielskymi silami v počte 35 000 – 45 000 so základňou v Soignies, vzdialeného asi tri hodiny krokom.[4]:224 – 225 Hoci Viliam a Villahermosa vedeli, že Holanďania sú blízko k dohodutiu podmienok, rozhodli sa zaútočiť, pretože vojna so Španielskom pokračovla a zabránenie straty Monsu prospelo obom z nich. Luxembourg, ktorý sídlil v opátstve Saint Denis, dôležitej nechránenej pozícii pred francúzskym pravým krídlom, sa údajne dozvedel, že zmluva bola podpísaná v to isté ráno.[4]:227 To je však sporné a iní historici naznačujú, že ani on, ani Viliam nevedeli, že mier bol formálne dohodnutý keď bojovali v bitke.[9]:10[7]:154

Jeho silná pozícia znamenala, že Luxembourg neprepokladal útok Viliama, ktorého presvedčenie posilnili jeho zvedi. Veriac, že hlavným cieľom spojencov bolo zaútočiť na francúzske

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Anglicko súhlasilo so zaistením expedičného tímu o veľkosti 11 000 mužov, a zaviazalo sa zaviesť mier, podľa ktorého Francúzsko obnoví Charleroi, Oudenaarde, Tournai a Valenciennes
  2. Anglicko súhlasilo so zaistením expedičného tímu o veľkosti 11 000 mužov, a zaviazalo sa zaviesť mier, podľa ktorého Francúzsko obnoví Charleroi, Oudenaarde, Tournai a Valenciennes
  3. 22 práporov pechoty pplus 30 brigád kavalérie

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Olaf van Nimwegen. De veertigjarige oorlog, 1672-1712 (de strijd van de Nederlanders tegen de Zonnekoning). [s.l.] : Prometheus, 2020. 415 s. ISBN 978-90-446-3871-4.
  2. ISRAEL, Jonathan Irvine. The Dutch Republic (Its Rise, Greatness, and Fall, 1477-1806). [s.l.] : Clarendon Press, 1995. 1231 s. ISBN 978-0-19-873072-9.
  3. MULLER, Pieter Nicolaas. Willem III en de slag van Saint Dénis (1678). De Gids, roč. 1882, čís. 46. Dostupné online.
  4. a b c d PÉRINI, Hardÿ de. Batailles françaises, Volume V. [s.l.] : Ernest Flammarion, Paris, 1896. (francúzsky)
  5. a b FIELD, Jacob. Battle of Saint-Denis [online]. Britannica.com, [cit. 2022-08-09]. Dostupné online.
  6. MACINTOSH, Claude Truman. French Diplomacy during the War of Devolution, the Triple Alliance and the Treaty of Aix-la-Chapelle. [s.l.] : Ohio State University, 1973.
  7. a b c d e LYNN, John. The Wars of Louis XIV, 1667-1714 (Modern Wars In Perspective). [s.l.] : Longman, 1999. ISBN 978-0582056299.
  8. HUTTON, Ronald. Charles II King of England, Scotland and Ireland. [s.l.] : Clarendon Press, 1989. ISBN 978-0198229117.
  9. a b CHILDS, John. Monmouth and the Army of Flanders. Journal of the Society for Army Historical Research, 1974, roč. 52, čís. 209, s. 3 – 12. JSTOR identifier - 44223058.
  10. a b LESAFFER, Randall. The Wars of Louis XIV in Treaties (Part V): The Peace of Nijmegen (1678–1679) [online]. Oxford Public International Law: [cit. 2018-12-30]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Battle of Saint-Denis (1678) na anglickej Wikipédii, Bitva u Saint-Denis (1678) na českej Wikipédii a Bataille de Saint-Denis (Mons) na francúzskej Wikipédii.

Kategórie[upraviť | upraviť zdroj]

[[Kategória:Bitky v 1678]]

[[Kategória:Mons]]

[[Kategória:Bitky francúzsko-holandskej vojny]]

[[Kategória:Bitky v Belgicku]]

[[Kategória:]]

Presmerovania[upraviť | upraviť zdroj]