Redaktor:Monika Maria Norris/pieskovisko

Menšina Džuang (čínsky: 壮族, pchin-jin: Zhuàngzú - Džuang-dzu, Jazyk Džuang: Bouxcuengh), žije v Provinci Guǎngxī– Kuang-si, nachádzajúc sa na juhu Číny, hraničí s Jün-nanom na západe, s Kuang-tongom na východe a na severe s Kuej-džo a  Chu-nan. Menšinu Džuang tvorí 18 miliónov ľudí, z toho 90% žije v Provincii Kuang-si a zvyšných 10% v susedných provinciách Jün-nan, Kuang- tong, Kuej-džo a Chu-nan. V Kuang-si sa nachádza taktiež menšina Yao a Dong- tiež známa ako Kam.

Dejiny

Skoré dejiny

Prvá zmienka o Džuangoch je z pred 1000 rokov v Dynastii Song. Džuangovia majú dlhú históriu kedy sa nazývali rôznymi menami , ktorá sa ťahá až do doby Paleolitu. 2000 rokov staré fresky/maľby boli nájdené na viac než päťdesiatich miestach na útesoch rieky Zuojiang- dzuo-ťiang,  ktorá tečie cez juhozápad Kuang-si. Najznámejšou je Chua-šan maľba v Ningmingu, ktorá je 100m vysoká a 40m široká. Dá sa na nej vidieť ako žili Džuangovia v tej dobe.

Verí sa, že predkovia Džuangov boli Yue o ktorých sa ale veľa nevie. Existujú len špekulácie a dohady. Jednou zo zmienok je v Čínskej kronike o Dynastii Šang. Meno Yue bolo zmienené v súvislosti s bojujúcimi štátmi. Boj medzi Kráľovstvom Yue a Kráľovstvom Ču, ktorý porazili Yue. Po Politickom rozpade v Kráľovstve Yue a migrácií sa zrodil názov Sto Yue – „Bǎiyuè- 百越“. Následne sa ten názov používal pre obyvateľstvo, ktoré obývalo južnú časť Číny a mali spoločné kultúrne črty.

Ľudia, ktorý sa vyvinuli aby sa stali Džuangom, mali 3 dôležité charakteristiky: 1. Boli medzi prvými, ktorý pestovali pohanku. 2. Sú stvoriteľmi maľby na útese Chua-šan. 3. Vynašli a udržiavali kult bronzových bubnov, hlavne v Kuang-si. Ich zvuk má dôležitý náboženský a rituálny význam.

Počas Dynastie Jüan mali Džuangovia určitú časť autonómie no stále boli podriadený impériu. V dynastii Ming sa na juh sťahovalo čoraz viac Chanov, čo vyvolalo protesty zo strany Džuangov.

Aj napriek asimilácií Džuangov s Chanmi, si Džuangovia udržali a ochránili svoju identitu cez rebelstvo a hudobné tradície.

Potom ako prvý cisár Qinshihuang- Čin-ši-chuang dal postaviť kanál Ling-ču aby vyslal svoju armádu dobyť Kuang-džo (Kanton) sa číňania pravidelne začali zdržiavať na bývalom území Džuangov. Táto dopravná trasa bola prerušená po páde Dynastie Čin. Vpády Chanov do Južnej Číny a Severného Vietnamu, spustili pravidelné kontakty medzi predkami Džuangov a Chanmi. Oblasť, ktorú obývali Džuangovia bola oficiálne ovládaná Kantonom. Po stáročia bola vláda Chanov nad touto oblasťou minimálna. Počas Dynastie Tchang, integrácia Kantónu do Cisárskej Číny vyvolala veľký tlak na Džuangov. Taktiež sa zvyšoval prúd migrácie Chanov do južnej Číny. V Dynastii Sing sa zvyšoval počet čínskej armády na území Džuangov, čo zničilo ich nádej pre samostatný štát.

Neskoršie dejiny

V dynastii Jüan sa Džuangovia začali riadiť systému Tchu-s‘  kedy velitelia boli menovaný cisárom. Tento systém umožnil Džuangom mať určitú autonómiu. V Dynastii Ming ako sa Chanovia presúvali viac a viac na Juh, Kuang-si zažilo niekoľko násilných povstaní od Džuangov.

V 19. storočí populácia Džuangov klesla počas Tchaipchingského povstania, ktoré bolo silné v Kuang-si.

V roku 1949 Džuangovia dostali autonómny región v Kuang-si. Nan-ning, kde bolo najviac Džuangov sa stal hlavným mestom. Pre Džuangov to nebolo dobré. Po desaťročiach ich Chanovia prevýšili. V dnešnej dobe nie je veľký rozdiel medzi Chanmi a Džuangmi. Niektorí ešte stále nosia tradičné oblečenie typické pre Džuangov a väčšina z nich rozpráva miestnym dialektom viac než jazykom Džuangov.

Jazyk Džuangov

Džuangovia sa nazývali počas tých rokov rôznymi menami. Následne sa znak – Džuang vymieňal jeden za druhý s rôznymi významami, a to slovo sa stalo oficiálnym.

Džuangský jazyk patrí do Sino-Tibetskej jazykovej rodiny, ktorý má šesť tónov. Je úzko spätý s Thajčinou, Dai a Lao jazykmi.

Sawndip – stará Džuangčina je mix tradičných čínskych znakov a napodobenín čínskych znakov a symbolov. Sawndip pôvodne znamená „nevyspelé znaky“ , datuje sa to do Dynastie Tchang. Sawndip sa používal na zápis miest, folklóru, piesni, v medicíne, atď.

V roku 1955 im Čína pomohla štandardizovať ich jazyk a to za použitia latinky, cyrilského písma a IPA symbolov. V 1957 bol oficiálne predstavený romantizovaný Džuangský skript. Latinský skript bol vymyslený na základe Wuminského dialektu. Kvôli fonetickým a lexikálnym rozdielom medzi sawndip a latinským zápisom, veľa Džuangov preferuje rozprávať a písať v Sawndip.

Latinský zápis sa oficiálne volá Jong-pei Džuang a používa sa v Kuang-si. Pou-jei sa používa v Kuej-džo.

V Jong-pei Džuang sa tóny označujú samostatným písmenom.

Príklady ako sa vyvíjal Jazyk Džuangov

Latinská abeceda- verzia 1957

Bouч bouч ma dəŋƨ laзƃɯn couƅ miƨ cɯyouƨ, cinƅyenƨ cəuƽ genƨli bouчbouч biŋƨdəŋз. Gyɵŋƽ vunƨ miƨ liзsiŋ cəuƽ lieŋƨsim, ɯŋdaŋ daiƅ gyɵngƽ de lumз beiчnueŋч ityieŋƅ.

Latinská abeceda- verzia 1982

Boux boux ma daengz lajmbwn couh miz cwyouz, cinhyenz caeuq genzli bouxboux bingzdaengj. Gyoengq vunz miz lijsing caeuq liengzsim, wngdang daih gyoengq de lumj beixnuengx ityiengh.

Starý Džuangský skript (Sawndip)

From Article 1 of the Universal Declaration of Human Rights

Starý Džuangský skript (Sawndip)

Preklad

All human beings are born free and equal in dignity and rights. They are endowed with reason and conscience and should act towards one another in a spirit of brotherhood.

(Article 1 of the Universal Declaration of Human Rights)  

Kultúra

Džuangovia sú často považovaný za najviac integrovanú menšinu Číny. Aj napriek tomu si zachovali svoje kultúrne dedičstvo. Predkovia Džuangov vyvinuli spôsob ako pestovať ryžu, ktorý vyžadoval zavlažovacie systémy. Dodnes sa používa na pestovanie ryže, a to je jej pestovanie v stojatej vode. Do dnešného dňa, obývajú časti kde je vlaha a na terasovitých kopcoch a dolinách kde pestujú ryžu. Naďalej sa používa tradičný spôsob obrábania a to tak, že okrem ľudskej práce používajú byvoly a voly na výpomoc pri prácach. Džuangovia sú výnimočný a odlišný vďaka viacerým veciam.

Tradične sú Džuangovia animisti, pripisujú duchovný význam veciam, zvieratám a miestam. Počas Dynastie Song bol predstavený Budhizmus a Taoizmus, následne sa stavali chrámy týchto smerov. Protestantstvo bolo predstavené v neskorších rokoch. Uctievanie predkov a čarodejníctvo je praktizované Džuangmi aj v dnešnej modernej dobe.

Ďalšou je architektúra, to ako stavali domy. Nestavali ich priamo na zem ale na piliere.

Aj napriek tomu, že si Džuangovia adoptovali veľa Chanských festivalov, tak si stále ponechali nejaké tie svoje. Medzi najznámejšie patrí Festival duchov predkov a Festival duší dobytku. Počas Festivalu duchov predkov, každá rodina obetuje jedlo predkom a dušiam, ktoré nevedia nájsť kľud. Vydaté ženy sa vracajú do svojich rodných domovov aby tam pripravili obete.

Viera

Ich viera je podobná náboženstvu Chanov. Má prvky uctievania predkov, Budhizmu a Taoismu. Ich hlavnou vierou je Mos, ktorý bol do značnej miery ovplyvnený Budhizmom a Taoismom. Uctievanie predkov Džuangov je trochu odlišné od bežného, pretože zahŕňa uctievanie kráľov, mýtických a historických hrdinov no hlavne bohov. Ich mená sú spísané na papieri a položené pred oltárom, ktorý má každá domácnosť. Medzi dôležitých duchov, bohov patrí: Horský duch, dračí kráľ a She Sheb, dedinský strážny duch, Boh prírody. Kresťanský misionári nemali veľký úspech u Džuangov. Džuangovia hlavne uctievajú prírodu, prírodných duchov, bohov a ich predkov. Pripisujú duchovný význam veciam, miestam a zvieratám. Mnoho Džuangských rodín má doma malé svätyne kde uctievajú predkov. Od Dynastie Tchang a Song sa dostáva medzi ľudí Budhizmus a Taoizmus a následne sa stavali chrámy. Taoizmus mal veľký vplyv počas Dynastie Tchang. V dávnych dobách existovali na dedinách polo- profesionálny taoistický kňazi a náboženské obrady stáli veľa peňazí.

Šamanky väčšinou liečili choroby a v tranzoch komunikovali s predkami. Šamani ovládali čítanie písaného Džuangského písma. Udržujú texty príbehmi, mýtmi a piesňami. Ľudia za nimi chodia ak potrebujú radu a predsedajú pohrebom, festivalom, atď.

Bežný život

Obživa

Ryža a kukurica sú hlavnými potravinami Džuangov. Zaváraná a nakladaná zelenina patrí medzi ich obľúbené. Sladké ryžové dezerty patria medzi ich obľúbené a hrajú dôležitú rolu tak ako aj ryžové víno. V hlinených nádobách skladujú takmer všetko, napr. bambusové výhonky, papriku, mrkvu,..

Jedlá z kvetov a koreňov bylín podporujú ich magické liečivé vlastnosti. Medzi typické spôsoby varenia patrí grilovanie, praženie a varenie.

Džuangovia majú jedlo štyri-krát denne. Raňajky a obed sú väčšinou ľahšie jedlá ako kaša, medzi obedom a večerou majú väčší olovrant a večera je hlavným jedlom dňa. Večera spája celú rodinu dokopy kedy sa zídu a spolu sa navečerajú. Večera sa skladá z ryže a niekoľko vedľajších príloh.

Džuangovia konzumujú rôzne druhy zeleniny. Medzi ne patrí listová zelenina, listy melónov, kel, kapusta, listy sóji,.. Zelenina sa väčšinou varí so soľou, cibuľou alebo masťou.

Mäso je bežnou súčasťou ich jedál. Jedia rôzne druhy mäsa, bravčové, hovädzie, kuracie, kačacie, atď. Keď varia bravčové mäso, tak ho najprv uvaria vo vriacej vode a potom ho nakrájajú na malé kúsky a zmiešajú s korením. Keď varia kuracie, kačacie, rybie mäso tak ho varia spolu so zeleninou až kým je z väčšej časti uvarené a potom z neho zrobia soté, čo udrží tu čerstvú chuť mäsa a zeleniny. Veľa jedál varia s potravinami, ktoré majú liečivé účinky, ako napríklad kvety, koreň kvetu Sānqī- San-či (三七), ktorý je známy pre svoje účinky a využívaný aj v Čínskej tradičnej medicíne.

Džuangovia milujú víno, vyrábajú si vlastné ryžové vína, vína zo sladkých zemiakov a z manioku. Ryžové víno je jeden z hlavných nápojov na uvítanie hostí alebo na oslavu festivalu.

Jedlá, ktoré ich reprezentujú sú napríklad: là xuè wàng- La-šue-wang (辣血旺) kuracie prsia, chilli papričky, ocot Qīcù- či-cchu (七醋 - 7 flavour vinegar), a iné. Podáva sa ako prvé zimné jedlo v lete a v jeseni. Bahang- Pa-chang (kyslá polievka) Kurací Hotpot- zabije a nakrája sa kohút, ktorý sa dá do rôznych korení a marinád. Tie sa potom dajú variť v kyslej polievke. Do vriacej polievky sa môže dať hocičo, ako napríklad huby, tofu alebo ryžové taštičky. Ginger Hare – zajačie na zázvore(子姜野兔肉- zǐ-jiāngyě-tùròu) zajačie mäso je plný proteínu, znižuje tlak, je dobré na imunitu. Tento pokrm sa podáva počas jesenného festivalu.  Medzi dezerty patrí: päť farebná lepkavá ryža, banánový list plnený ryžou (banana leaf Ciba),Fengmo ryža (风莫饭- fēngmò-fàn)- Džuangovia to jedia počas prvého lunárneho mesiaca.

Oblečenie

Typické farby pre oblečenie Džuangov sú modrá, čierna a hnedá. Je tradíciou, že ženy si vyrábajú a farbia vlastné oblečenie. Daqing- ta-čing, lokálna bylina sa používa ako modré farbivo. Rastliny z jazier sa používajú na čiernu farbu a yam ako hnedá farba. Oblečenie Džuangov sa podobá tradičnému oblečeniu Chanov. Tradičné ženské oblečenie Džuangov sa líši podľa toho či je to na severe alebo juhu. Ženy na severe preferujú vyšívanú, bez-golierovú, zdobenú bundu so zapnutými gombíkmi doľava, spolu s voľnými nohavicami opaskom. Majú radi strieborné ozdoby. Ženy na juhu nosia vyšívanú, bez-golierovú, zdobenú bundu s gombíkmi zapnutými naľavo, s voľnými nohavicami a štvorcovou šatkou- všetko v čiernej farbe. Detaily odevu sa líšia podľa pohlavia, veku a statusu, či je žena slobodná alebo vydatá. Vydaté ženy nosia na bundách vyšívaný, zdobený opasok s malým vrecúškom a pripnutými kľúčmi. Takže keď kráča počuť ak ide cez dedinu. Staršie ženy nosia špicaté topánky- tzv. cat ear shoes. Slobodné ženy si nechávajú dlhé vlasy a vyčesávajú si ich do pravej strany kde ich zachytia sponou. Niekedy majú iba dlhé pletence, ktoré si potom pri práci na farme dajú do drdolu. Vydaté ženy si vyčesávajú vlasy do tvaru fénixa alebo draka, ktoré zafixujú striebornou sponou. V zime ženy väčšinou nosia čierne vlnené čiapky, kedy okraje čiapky majú iné vzory záležiac od veku ženy.

Architektúra

Džuangovia radi obývajú údolia obklopené horami a riekami. Domy sú väčšinou z bahenných tehál alebo tehál, dreva a obkladmi, smerujúce smerom na juh a pôdu na ktorej farmárčia. Domy na horských svahoch sú postavené na pilieroch, sú drevené so strechou z dlaždíc alebo slamy. Domy sú zväčša dvojposchodové. Na prvom poschodí sú stĺpy, ktoré podporujú dom, medzi nimi sú bambusové alebo drevené dosky. Prvé poschodie slúži na skladovanie nástrojov, chov zvierat, atď. Rodina obýva druhé poschodie, ktoré je rozdelené na 3-5 miestností. V súčasnosti Džuangovia žijú len v jednoposchodových domoch ako Chanovia.

Manželstvo, pohreb, pôrod

Existujú dve formy manželstva: jedna je slobodná láska, kedy si môžu slobodne vybrať partnera/partnerku a druhá je manželstvo usporiadané rodičmi. Džuangovia majú zvláštne manželské zvyky. V deň svadby je nevesta odvedená do domu ženícha kde ostane prvú noc. Nasledujúci deň odchádza do domu kde vyrastala a tam ostane dva tri roky až kým nemajú prvého potomka. Novomanželia sa môžu stretávať len málo a to buď pri farmárskej sezóne alebo počas sviatkov. Táto tradícia sa pomaly vytráca, no niektorí ju stále praktizujú. V dávnych dobách mali mladí novomanželia slobodu užívať si sexuálne vzťahy s ostatnými v období odlúčenia. Neskôr, pod vplyvom kultúry Konfucia, bol voľný sexuálny život v období odlúčenia považovaný za neprijateľný a bol zakázaný.

Džuangovia veria v posmrtný život, ktorý má vplyv na bežný život. Mŕtve telá sa pochovávajú tri dni po tom ako zomreli. Popri pohrebu spievajú smutné piesne. Tri roky po pohrebe sú vybratý z rakvy a ich kosti sa dajú do nádoby, ktorá je následne uložená v jaskyni. Tí ktorí boli zavraždený alebo zomreli pri nehode, sú hneď spopolnený, pretože by sa z nich mohol stať zlý duch. Ľuďom, ktorý nikdy neboli zosobášený sa usporiada duchovný sobáš.

Ak je žena tehotná tak sa jej venuje veľká pozornosť, hlavne ak je to jej prvé dieťa. V piatom mesiaci tehotenstva príde do domu ženská šamanka, ktorá prevedie rituál ( vzývanie duše). V ôsmom mesiaci novu príde šaman, ktorý prevedie ten istý rituál. Ak je žena v ôsmom mesiaci tak sa tiež prevedie očistný rituál domu, aby vyhnal všetky zlé duše. Počas tohto rituálu sa obetuje jedna koza. Sú určité pravidlá, ktoré platia pre matku a jej okolie ak je žena tehotná. Tehotné ženy sa nesmú zúčastniť svadieb a nikdy by sa nemala pozrieť na nevestu, tehotné ženy nesmú navštíviť iné tehotné ženy v dedine. Ak je žena tehotná tak sa pred dom dá vetva alebo kus látky, ktorý značí, že v dome sa nachádza tehotná žena, nik v ten čas nesmie vstúpiť do dvora. Ak vstúpia, musia povedať meno a priniesť obetu, a odsúhlasiť, že sa stanú krstnými rodičmi dieťaťa. Počas pôrodu žiaden muž nesmie byť prítomný, pôrod je asistovaný ženami z dediny a pôrodnou asistentkou. Ak sa narodí chlapec tak sa vetvy položia smerom doľava ak dievča tak doprava. Žena počas prvých troch dní tehotenstva nesmie opustiť dom a žiaden muž, ani manžel nesmie vstúpiť do domu. Po prvom mesiaci narodení dieťaťa sa usporiada malá oslava a rituál kde povedia meno dieťaťa.

Festivaly

Džuangovia zdieľajú veľa festivalov s Chanmi, no majú niektoré svoje, ktoré sú významné a známe. 1. Diablov festival- 14. 7 lunárneho mesiaca (August). Je jedným z dôležitých festivalov kde každá rodina pripraví kurča, kačku a ryžu, ktoré sa ponúknu ako obeta pre predkov a duchom. V ten deň nik nepracuje, poupratuje sa celý dom a pripravujú sa obetné jedlá. 2. Festival duší dobytka- 8. 4 lunárneho mesiaca. Podľa legiend je to deň narodenia volov a deň kedy kráľ volov zíde na zem aby ochránil svoje objekty pred chorobami. V tento deň žiaden vôl nepracuje a podáva sa mu päť farebná lepkavá ryža, deti ich berú k vode kde sa môžu hrať. 3. Festival spevu- 3. 3 lunárneho mesiaca (Marec/Apríl). Je to štátny sviatok pre Džuangov. Tento deň je pamiatkou Liú Sānjiě- Liou San-ťie, ktorá bola významnou speváčkou v Dynastii Tchang. Bola známa nielen pre svoj spev, ale pre jej odvahu postaviť sa miestnym tyranom. 4. Lunárny Nový Rok- slávi sa rovnako ako u Chanov aj v rovnaký čas. Jediným rozdielom je, že deti hrajú tradičné Džuangské hry. 5. Festival Matky žiab- Koná sa v povodí rieky Hóngshuǐ- chong-šuej (červená voda). Robí sa zložitý obrad na počesť žaby, ktorá oznamuje príchod dažďov. Oslavuje sa od 1. 1 lunárneho mesiaca až do konca 1. lun. mesiaca. Uctieva sa hlavne Dcéra Hromu, ktorá prináša dážď. 6. Festival dračích lodí- 5. 5 lunárneho mesiaca. Tisíce ľudí sa zíde na brehoch riek na závody, v každej lodi je okolo 30 ľudí- kormidelník, bubeník, hráč na gong a veslári. Ranná veslárska súťaž je najdôležitejšou počas tohto festivalu. Všetci majú rovnaký odev v rovnakej farbe.

Zdroje

• http://factsanddetails.com/china/cat5/sub30/item185.html
• https://www.chinahighlights.com/travelguide/nationality/zhuang.htm
• https://www.omniglot.com/writing/zhuang.html
• http://factsanddetails.com/china/cat5/sub30/entry-4374.html
• https://www.travelchinaguide.com/intro/nationality/zhuang/
• https://gbtimes.com/the-zhuang-minority-the-largest-of-the-smallest
• https://theculturetrip.com/asia/china/articles/an-introduction-to-chinas-zhuangpeople/
• https://www.chinadiscovery.com/ethnic-minority-culture-tour/guangxi-minoritie
• http://www.absolutechinatours.com/china-travel/zhuang-nationality-cuisine.ht
• https://www.chinatravel.com/facts/zhuang-ethnic-minority.htm
• https://doi.org/10.1016/S0379-4172(06)60143-1

[[Kategória:Etniká, národy a národnosti v Číne]]