Richard Marcinko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Richard Marcinko
Richard Marcinko
Richard Marcinko ako veliaci dôstojník SEAL Team 2

Narodenie 21. november 1940 (74 rokov)
Lansford, Pensylvánia, USA

Richard „Dick“ Marcinko (* 21. november 1940, Lansford, Pensylvánia, USA) je bývalý príslušník špeciálnych jednotiek SEAL amerického vojenského námorníctva. Marcinko má slovenských predkov a sám sa hlási k slovenskému pôvodu. Má niekoľko prezývok, ako „Rogue Warrior“, „Demo Dick“, „Shark Man of the Delta“ a „The Geek“.

V roku 1980, po neúspešnom pokuse o záchranu amerických rukojemníkov v Iráne, zostavil a vycvičil špeciálnu protiteroristickú jednotku SEAL 6.

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Raná kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Richard Marcinko sa narodil v Lansforde v štáte Pensylvánia. Mal slovenského predka – jeho starý otec sa narodil na Slovensku. Potom ako absolvoval Admiral Farragut Academy v Toms River v New Jersey, v roku 1958 vstúpil do amerického vojenského námorníctva.

Pôvodne slúžil ako telegrafista na americkej základni v talianskom Neapole. Neskôr sa ako dobrovoľník prihlásil do jednotiek vojenských potápačov Underwater Demolition Team. Začiatkom 60. rokov sa stal členom novoformovaných jednotiek SEAL.

Vietnam[upraviť | upraviť zdroj]

18. mája 1967, Marcinko velil svojim mužom pri útoku na ostrov Ilo-Ilo, kde zabili veľký počet vietnamského mužstva a zničili šesť člnov. Vrátil sa do Vietnamu po niekoľkých mesiacoch pobytu v USA s tímom SEAL Team 2 ako veliteľ ôsmej roty. Počas ofenzívy Tet vydal príkaz svojej rote, aby asistovala špeciálnym jednotkám US Army v meste Chau Doc[1]. Tým sa začala bitka v uliciach mesta s cieľom záchrany amerických zdravotných sestier zajatých v mestskom kostole a nemocnici.

Po dokončení svojej druhej služby vo Vietname študoval zahraničné vzťahy na Námornej postgraduálnej škole, kde dosiahol titul bakalára a neskôr absolvoval leteckú štábnu školu v Montgomery v Alabame a magisterské štúdium politických vied na Auburnskej univerzite. Po dvoch rokoch štátnej služby v štábe, bol Marcinko povýšený na korvetného kapitána a následne menovaný za námorného atašé v Kambodži v roku 1973. Po osemnásťmesačnej službe a pobyte v Kambodži sa stal veliacim dôstojníkom jednotky „SEAL Team Two[2].

SEAL Team Six[upraviť | upraviť zdroj]

Počas iránskej krízy v roku 1979 bol jedným z dvoch reprezentantov námorníctva USA určených ako styční velitelia útvaru známeho ako „TAT“ (Terrorist Action Team). Úlohou „TAT“ bolo rozvinúť plán oslobodenia amerických rukojemníkov v Iráne, ktorý kulminoval v operácii Eagle Claw. V obave, že operácia skrachuje, námorníctvo potrebovalo protiteroristický tím na prácu v plnom rozsahu a poverilo Marcinka jeho vytvorením a riadením. Marcinko bol prvý veliaci dôstojník tejto novej jednotky pomenovanej „SEAL Team Six“. Do tejto doby mala US Navy len dve jednotky SEAL.

Marcinko údajne pomenoval jednotku číslom šesť aby zmiatol protivníkov, že USA má šesť jednotiek SEAL. Muži v jednotke boli osobne vyberaní Marcinkom zo všetkých oddielov námorníctva pre špeciálne operácie, vrátane zvláštneho protiteroristického oddielu jednotky SEAL 2, známeho ako MOB-6. Marcinko velil Seal Team Six tri roky od 1980 do 1983[3], na rozdiel od typickej dvojročnejslužby v námornej pechote.

Červená bunka[upraviť | upraviť zdroj]

Po opustení velenia SEAL Team Six, Marcinko dostal príkaz od viceadmirála Jamesa Lyonsa, zástupcu veliteľa námorných operácií, vytvoriť testovaciu jednotku zraniteľnosti US Navy voči terorizmu. Jednotka sa stala Naval Security Coordination Team OP-06D, neoficiálne nazývaná Červená bunka („Red Cell“). V roku 1984 Marcinko vybral osobne dvanásť mužov zo SEAL Team Six a jedného z Marine Force Recon. Tento oddiel testoval bezpečnosť námorných základní, atómových ponoriek, lodí, civilných letísk a amerických veľvyslanectiev. Pod Marcinkovým vedením bol tím schopný infiltrovať do zdanlivo nepreniknuteľných, vysoko bezpečných základní a iných údajne bezpečných objektov (vrátane prezidentského lietadla Air Force One) a odkrývať chyby bez incidentov. Tieto demonštrácie ukázali, že zraniteľnosť armády vyplýva z nahrádzania príslušníkov námorných jednotiek a Bezpečnostnej polície leteckých síl civilnými zamestnancami súkromných agentúr a často i personálom tvoreným vojakmi v dôchodkovom veku.

Marcinko, podľa vlastných slov, okrem iného tvrdí, že Červená bunka úspešne ukoristila kódy pre použitie jadrových zbraní zo zariadení námorníctva a vyskúšal uskutočniteľnosť plánu na:

  • prienik a útok na atómovú ponorku
  • zničenie ponorky improvizovanou „špinavou bombou
  • získanie prístupových kódov k jadrovým zbraniam na palube ponorky s použitím slabšieho mučenia a nátlaku na personál majúci v úschove prístupové kódy

Bývalí členovia Red Cell, ako Steve Hartmann a Dennis Chalker, majú za to, že tieto cvičenia boli len krytím iných operácií proti reálnym teroristom[4].

Väzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Marcinko strávil určitý čas vo federálnom väzení pre podozrenie zo sprenevery pri nákupe ručných granátov[5]. Marcinko vo svojej biografii však tvrdí, že sa stal subjektom honby na čarodejnice za svoju prácu v Červenej bunke, a že sprenevera objavila slabosť bezpečnosti armády. Marcinko opisoval toto vyšetrovanie v posledných kapitolách svojej autobiografie[1].

Ďalšie aktivity[upraviť | upraviť zdroj]

Marcinko vydal video-kazetu a DVD film o jeho operáciách v rámci Červenej bunky. V dokumene obvinil viacerých vysokých dôstojníkov, z toho že ho zaplietli do obvinení zo sprenevery fondov a zdrojov armády počas jeho velenia. Po napísaní dobre predávanej autobiografie, „Rogue Warrior“ napísal aj niekoľko pokračovaní vo forme fikcie, z ktorých väčšina bola napísaná v spolupráci s ghostwriterom Johnom Weismanom.

Je riaditeľom medzinárodnej súkromnej bezpečnostnej firmy „Red Cell“ a nedávnym šéfom „SOS Temps, Inc.“, založenej vo Washingtone. Je hovorcom Zodiac Maritime Training Academy a pracuje ako konzultant televízneho seriálu „24“ v TV FOX.

Vojenské vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

Non-fiction[upraviť | upraviť zdroj]

Fikcia[upraviť | upraviť zdroj]

Články[upraviť | upraviť zdroj]

  • 'Ethics in the war against terrorism' for World Defense

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b MARCINKO, Richard. Rogue Warrior. New York : Pocket Books, 1992. ISBN 0-671-70390-0.
  2. Kelly (2003), p. 211
  3. CHALKER, Dennis. One Perfect Op: An Insider's Account of the Navy Seal Special Warfare Teams. [s.l.] : William Morrow Publishing, 2003. ISBN 0-380-97804-0. S. 130.
  4. MARCINKO, Richard. The Real Team. New York : Pocket, 1999. ISBN 0-671-02465-5.
  5. KELLY, Orr. Brave Men Dark Waters. [s.l.] : Simon and Schuster, 2003. S. 235.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]