STS-41-G

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
STS-41-G
Znak misie
STS-41-G patch.png
Údaje o misii
Názov misie STS-41-G
Raketoplán: Challenger
Posádka: 7
Kozmodróm (rampa): Kennedyho vesmírne stredisko (39-A)
Štart: 5. október 1984, 11:03:00 UTC
Pristátie: 13. október 1984, 16:26:33 UTC Kennedy Space Center
Trvanie: 8 dní 5 hodín 23 minút 33 sekúnd
Počet obehov: 133
Apogeum: 391 km
Perigeum: 351 km
Doba obehu: 92 min.
Inklinácia: 57°
Vzdialenosť: 5 293 847 km
Hmotnosť: 2 034 666 kg (pri štarte)
91 746 kg (pri pristátí)
Fotografia posádky
Ľ-P McBride, Scully-Power, Rideová, Crippen, Sullivanová, Garneau, Leestma
Ľ-P McBride, Scully-Power, Rideová, Crippen, Sullivanová, Garneau, Leestma
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Sts-41-d-patch.png STS-41-D Sts-51-a-patch.png STS-51-A

Pozri aj Kozmonautický portál

STS-41-G bola misia raketoplánu Challenger- šiesty let orbitera Challenger a 13. misia v programe Space Shuttle celkovo. Bol to prvý let so sedemčlennou posádkou, prvý let s dvoma ženami na palube a prvá misia kanadského astronauta. Cieľom letu bolo vypustenie družice ERBS. Hoci sa v médiách objavili špekulácie, že počas letu bol raketoplán ožiarený sovietskym laserovým lokátorom na sledovanie vesmírnych objektov, začo USA kritizovalo Sovietsky zväz, tieto informácie boli neskôr vyvrátené samotnými členmi posádky.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Vesmírna prechádzka[upraviť | upraviť zdroj]

  • Leestma a Sullivanová
  • 11.10.1984
  • trvanie:3 hodiny a 29 minút

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Vypustenie družice ERBS.

Challenger odštartoval z KSC 5. októbra 1984 o 7:03 EDT. Už 9 hodín po štarte bol satelit ERBS vypustený z nákladového priestoru pomocou manipulátora RMS. Urýchľovací stupeň vyniesol satelit na dráhu vo výške 560 km. ERBS bol prvý z troch satelitov určených na sledovanie radiácie a pohybov energie z trópov do polárnych oblastí.

Vysunutie SIR-B antény.

Hlavnou úlohou druhého dňa bolo sprevádzkovanie prístroja Shuttle Imaging Radar-B (SIR-B). SIR-B bol súčasťou experimentálneho balíka OSTA-3 uloženého v nákladovom priestore, ktorý tiež obsahoval veľkoformátové kamery, merače zamorenia ovzdušia a experiment FILE. SIR-B bola vylepšená verzia prístroja OSTA-1 použitého pri lete STS-2. Skladala sa z panelovej antény z rozmermi 11x2m. SIR-B bol v prevádzke počas celého letu, ale pre problémy z anténou na raketopláne museli byť dáta z neho zaznamenané na palube a na Zem odovzdané neskôr ako sa plánovalo.

Sullivanová počas EVA.

Scully-Power vykonával počas celého letu oceánografické pozorovania. Garneau vykonával pokusy CANEX podporované kanadskou vládou, ktoré boli spojené z lekárskymi, robotickými, atmosférickými a klimatickými vedami. Neskôr sa hlavne v bulvárnych médiách objavili informácie, že 10.10.1984 sovietske laserové centrum Terra-3 ožiarilo Challenger nízko výkonným laserom. Hoci to údajne malo spôsobiť nefunkčnosť niektorých palubných prístrojov a dočasné oslepenie posádky, neskôr boli tieto informácie vyvrátené samotnými členmi posádky. Astronauti Leestma a Sullivanová vykonali 11.10.1984 výstup do otvoreného priestoru, pri ktorom otestovali zariadenie na tankovanie družíc (Orbital Refueling System). Raketoplán pristál 13.10. na dráhe SLF na Kennedyho vesmírnom stredisku po 54 sekundovom dojazde.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]