STS-51-F

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
STS-51-F
Znak misie
STS-51-F patch.svg
Údaje o misii
Názov misie STS-51-F
Raketoplán: Challenger
Posádka: 7
Kozmodróm (rampa): (39-A)
Štart: 29. júl 1985
Pristátie: 6. august 1985
Trvanie: 7 dní 22 hodín 45 minút 26 sekúnd
Počet obehov: 127
Apogeum: 321 km
Perigeum: 312 km
Doba obehu: 90,9 minút
Inklinácia: 49,5°
Vzdialenosť: 5 284 543
Hmotnosť: 2 033 687 kg (pri štarte)
98 309 kg (pri pristátí)
Fotografia posádky
(Ľ-P): England, Henize, Musgrave, Fullerton, Acton, Bridges, Bartoe
(Ľ-P): England, Henize, Musgrave, Fullerton, Acton, Bridges, Bartoe
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Sts-51-g-patch.png STS-51-G Sts-51-i-patch.png STS-51-I

Pozri aj Kozmonautický portál

STS-51F(Spacelab 2) bola devätnásta misia v programe Space Shuttle a ôsmy let raketoplánu Challenger. Aj keď hlavným cieľom letu boli vedecké experimenty v module Spacelab uloženom v nákladovom priestore, viac pozornosti pútali pokusy pripravené spoločnosťami Coca-cola a Pepsi, ktoré sa snažili aby ich nápoje boli dostupné aj pre astronautov. Zároveň to bol jediný let raketoplánu pri ktorom musel byť použitý jeden z núdzových manévrov pri štarte.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Ciele letu[upraviť | upraviť zdroj]

Prístroj PDP (Plasma Diagnostic Package) zachytený manipulátorm RMS.

Hlavným nákladom bolo laboratórium Spacelab-2, ktoré sa skladalo z hermetického modulu a troch externých paliet s experimentami. Hlavným cieľom bolo preveriť systémy Spacelabu a merať prostredie v okolí raketoplánu. Vedecké experimenty sa týkali astronómie, plazmovej, atmosférickej a solárnej fyziky a technologického výskumu.

Medzi hlavné ciele tiež patrilo testovanie Instrument Pointing System (TPS) na obežnej dráhe. Tento unikátny prístroj od ESA bol vyrobený na merania s presnosťou uhlovej sekundy. Zo začiatku sa vyskytli problémy, ale test nakoniec prebehol úspešne.

Pri tejto misii bol použitý Spacelab Infrared Telescope. Bol to 15,2 cm veľký héliom chladený infračervený teleskop nastavený na 1,7 až 118 um svetelnej vlnovej dĺžky.

Štart[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý pokus 12. júla 1985 bol odvolaný len 3 sekundy pred vzletom- pre poruchu vo ventile motoru SSME č.2. Challenger odštartoval 29. júla o 17:00 EDT. Po 3 minútach 31 sekundách došlo k strate jedného vysokotlakového teplotného snímača. o 2 minúty a 12 sekúnd vypadol aj druhý snímač a centrálny motor SSME sa automaticky vypol. Neskôr rovnaký snímač v druhom motore tiež zlyhal a údaje zo zostávajúceho sa blížili k nebezpečným hodnotám. Inžinierka Jenny Howardová konala rýchlo, aby zabránila posádke vypnúť motor na základe údajov zo snímača - prípadné vypnutie by malo za následok nehodu. Po vypnutí SSME motora sa zapálili motory OMS - pre dodanie rýchlosti a zníženie hmotnosti o 1995 kg (núdzový manéver ATO - Abort To Orbit). Raketoplán mal potom nižšiu obežnú dráhu ako sa plánovalo, ale aj napriek tomu boli všetky ciele misie splnené.

Pristátie[upraviť | upraviť zdroj]

Challenger pristál 6. augusta 1985 o 19:45:26 UTC na základni Edwards AFB v Kalifornii. Dojazd meral 2612m (8569 stôp). Pristátie však bolo odložené o 17 obletov Zeme kvôli činnostiam týkajúcich sa manévru ATO. Raketoplán sa vrátil na Kennedy Space Center 11. augusta 1985.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku STS-51-F na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).