Sokolče

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Sokolče boli jednou z obcí, ktoré boli v roku 1975 zatopené priehradou Liptovská Mara. V roku 1971 bola formálne pričlenená k obci Vlachy.

Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1267, kde sa spomína ako zem kráľovského sokolníka Foytha. Názov obce je zrejme služobný - obyvatelia boli kráľovskými sokoliarmi, chovali poľovnícke sokoly pre kráľovský dvor. V jej chotári sa nachádzal kráľovský letohrádok, ktorý slúžil pre kráľovských úradníkov a kráľovu družinu počas poľovačiek v Liptove. Obec pravdepodobne vznikla z Dolného a Horného Sokolča pod názvom Sokolče, preto aj skloňovanie jej názvu by sa malo držať liptovského úzu – teda ako množné číslo mužského rodu.

Z roku 1609 pochádza prvé zachované pečatidlo s erbom obce - sú na ňom zobrazené tri ruže vyrastajúce zo srdca.

Sokolčania boli v minulosti známi pltníci, polyhistor Matej Bel označil sokolčianske plte za najlepšie v Uhorsku. Koncom 18. storočia bolo v obci 67 registrovaných pltníkov. Pri Váhu bolo pltisko, kam zvážali drevo z nízkotatranských dolín. V 19. a začiatkom 20. storočia mnohí pracovali aj ako kvalifikovaní murári a tesári na stavbách celej monarchie, najmä v Budapešti.

V roku 1877 si obyvatelia obce postavili školu (evanjelickú a. v.), do ktorej chodili aj deti z okolitých dedín. Už koncom 19. storočia v Sokolčoch pôsobil agilný divadelný súbor podľa vzoru Belopotockého ochotníkov z Liptovského Mikuláša. V rokoch 1936-38 si na vlastné náklady vybudovali nový, moderný Kultúrny dom M. R. Štefánika, ktorý sa stal centrom kultúrneho a spoločenského diania pre širšie okolie. V polovici tridsiatych rokov postavili aj novú dvojtriednu školu s bytmi pre správcu školy a pre učiteľa.

Novostavba vytvorila zázemie pre obecnú knižnicu aj pre miestny športový klub Sokol Sokolče, ktorý vznikol v roku 1930. V roku 1934 futbalisti získali titul „Majster Horného Liptova“. Práve v Sokolčoch svoju kariéru začínal aj neskorší hráč Slovanu Bratislava a reprezentant Viktor Tegelhoff.

Pýchou Sokolčanov bol však v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia najmä hokejový oddiel. V roku 1955 v obci svojpomocne postavili hokejový štadión s prírodným ľadom, vybavený šatňami a elektrickým osvetlením. Oddiel mal dorastenecké aj žiacke družstvá, spočiatku pôsobil v okresnej súťaži, neskôr v krajskej, ktorú aj niekoľkokrát vyhral, z finančných dôvodov však nemohol pomýšľať na postup do vyššej súťaže.

Obec oficiálne zanikla v roku 1972. Zostal však cintorín aj časť chotára... Od roku 1982 sa bývalí Sokolčania a ich potomkovia pravidelne každoročne schádzajú vo svojom bývalom háji nad priehradou v prvú augustovú sobotu. Tradíciu majú aj februárové plesy Sokolčanov v Liptovskom Mikuláši.

Významní rodáci a obyvatelia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Matej Jurkovič, narodený 21.10.1909 - zomrel 1987, učiteľ, vojak, účastník Slovenského národného povstania, začiatky učiteľskej dráhy na slovenských školách v Juhoslávii - Lipovljany v rokoch 1936 až 1937 a v Naďlaku v rokoch 1937 až 1938. Po vojne bol riaditeľom školy na Jelenej, Vajnorskej a Thälmannovej, manželka Marta Jurkovičová, rod. Mockovčáková, narodená vo Vrbici, dnes súčasť Liptovského Mikuláša. Deti Martin, Matej, Miroslav.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]