Stanica duchov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Saint-Martin, Stanica duchov v parížskom metre

Stanica duchov je preklad nemeckého slova Geisterbahnhof (plurál Geisterbahnhöfe). Tento výraz sa používal pre určité stanice berlínskej siete metra U-Bahn a S-Bahn, ktoré boli počas rozdelenia Berlína v čase studenej vojny uzatvorené. Odvtedy sa tento výraz používa pre akúkoľvek nepoužívanú stanicu podzemnej železničnej siete.

Stanice duchov v Berlíne[upraviť | upraviť zdroj]

Pozadie[upraviť | upraviť zdroj]

Označenie názvu stanice Unter Den Linden - zostalo nezmenené od tridsiatych rokov dvadsiateho storočia

V auguste 1961 východonemecká vláda postavila Berlínsky múr, čím ukončila slobodu pohybu medzi Východným a Západným Berlínom. V dôsledku toho berlínska sieť verejnej dopravy, ktorá sa predtým tiahla obidvoma časťami mesta, sa taktiež rozdelila na dve časti. Niektoré U- and S-Bahn linky spadali celé do jednej alebo druhej polovice mesta; iné linky boli rozdelené medzi tieto dva obvody, s vlakmi ktoré premávali iba po hranicu a potom sa vracali naspäť. Avšak, tri linky U-Bahn—terajšie linky U6 a U8, a Nord-Süd Bahn na S-Bahn—premávali prevažnou časťou cez Západný Berlín, no prechádzali cez relatívne krátky úsek východoberlínskeho územia v centre mesta. Tieto linky ostali pre obyvateľov Západného Berlína otvorené, avšak vlaky na väčšine staníc vo Východnom Berlíne nezastavovali, aj keď z technických dôvodov museli značne spomaliť keď nimi prechádzali. (Vlaky zastavovali na stanici Friedrichstraße, viac o nej nižšie.) Pomenovanie Geisterbahnhof začali veľmi skoro používať pre tieto matne osvetlené, prísne strážené stanice obyvatelia Západného Berlína, ktorí ich pozorovali z okien keď nimi prechádzali. Tento termín však nebol nikdy oficiálny; západoberlínske mapy metra z tohto obdobia nazývali tieto stanice "Bahnhöfe, auf denen die Züge nicht halten"—"stanice kde vlak nezastavuje." Východoberlínske mapy metra tieto západné linky ani stanice duchov vôbec nezobrazovali. U-bahn mapy na prestupnej stanici Friedrichstraße boli iné: zobrazovali všetky západné linky ale nie stanice duchov, a zobrazovali mesto rozdelené na "Berlin, Hauptstadt der DDR" ("Berlín, hlavné mesto Nemeckej Demokratickej Republiky") a "Západný Berlín."

Táto situácia nebola ideálna. Linky boli dôležitou časťou prepravnej siete Západného Berlína, ale pretože ich časť ležala v území Východného Berlína, bolo pre západoberlínsky podporný personál vykonávať nevyhnutnú údržbu na trasách a v tuneloch. Ak sa západný vlak pokazil vo východoberlínskom teritóriu, cestujúci museli čakať na Východnú pohraničnú políciu kým príde a eskortuje ich von. Východonemecká vláda občas naznačovala, že jedného dňa by mohla zablokovať prístup do tunelov na hranici a využívať východoberlínske sekcie liniek pre vlastnú prepravu. Avšak tento zvláštny status quo pretrval celých 28 rokov rozdelenia Berlína.

Vybrané stanice[upraviť | upraviť zdroj]

Stanica Friedrichstraße, napriek tomu, že slúžila západným linkám a nachádzala sa na území Východného Berlína, nebola Geisterbahnhof. Slúžila ako prestupný bod medzi linkou U6 a niekoľkými linkami S-Bahn. Západní cestujúci mohli prechádzať z jedného nástupišťa na iné bez opustenia stanice, či potreby preukázať sa dokladmi, podobne ako cestujúci na medzinárodnom letisku ktorí prestupujú z jedného letu na druhý. Západní cestujúci s platnými dokumentmi (vízami) mohli na tejto stanici vstúpiť do Východného Berlína.

Stanica S-Bahn Bornholmer Straße bola jedinou stanicou duchov, ktorá sa nenachádzala v tuneli. Bola situovaná blízko múru pri hraničnom prechode Bornholmer Straße. Západoberlínske vlaky ňou prechádzali bez zastavovania. Vlaky východoberlínskej S-Bahn prechádzali blízko tou istou stanicou na iných tratiach. Trate používané západnými a východnými vlakmi boli od seba oddelené vysokým plotom.

Ďalšou zvláštnosťou bola stanica Wollankstraße. Tak ako Bornholmer Straße, to bola zastávka S-Bahn obsluhovaná západoberlínskymi vlakmi, ale nachádzala sa na území Východného Berlína, hneď za hranicou. Avšak, Wollankstraße sa používala a bola dostupná pre Západoberlínčanov, nakoľko jeden z jej východov ústil na západoberlínsku ulicu; tento východ bol presne na hraničnej čiare a varovná tabuľa vedľa neho informovala cestujúcich o stuácii. Jej ostatné východy ústiace na východoberlínske ulice boli uzamknuté.

Znovuotvorenia[upraviť | upraviť zdroj]

Znovuotvorenie stanice U-Bahn Jannowitzbrücke 11. novembra 1989, prvej znovuotvorenej stanice duchov po Páde Berlínskeho múru.

Prví ľudia, ktorí vstúpili do staníc duchov po páde Berlínskeho múru v novembri 1989 zistili, že sa so svojím pomenovaním zžili, plagáty a označenia na stenách boli nezmenené od roku 1961. Žiadne z nich sa nezachovali.

Prvou stanicou duchov znovu otvorenou pre cestujúcich bola stanica Jannowitzbrücke na linke U8 11. novembra 1989, dva dni po páde múru. Bola vybavená checkpointom v rámci stanice, podobne ako stanica Friedrichstraße, kde bola provizórne zriadená Východonemecká colná a hraničná kontrola na odbavovanie cestujúcich z a do Východného Berlína. Boli rozvešané rukou písané tabule s názvami, ktoré zakrývali tie staré z pred roku 1961; tieto tabule sa už rozpadali vekom a tiež na nich chýbali konečné stanice z predĺžení po roku 1961. 22. decembra 1989, bola znovuotvorená stanica Rosenthaler Platz na linke U8 s podobným provizórnym checkpointom.

12. apríla 1990, sa znovuotvorila tretia stanica, Bernauer Straße (U8). Keďže jej severný východ bol priamo na hranici, mohla byť otvorená s priamym prístupom do Západného Berlína, bez potreby checkpointu. Jej južný východ smerujúci do Východného Berlína nebol otvorený až do 1. júla 1990, v ten istý deň, keď boli všetky ostatné stanice na U6 a U8 otvorené bez checkpointov, pretože v tento deň prijal Východný Berlín a Východné Nemecko menu Západného Nemecka, čo umožnilo upustiť od všetkých pohraničných kontrol medzi týmito dvoma štátmi.

S-Bahn stanica Potsdamer Platz - pôvodne stanica duchov, teraz znovuotvorená.

2. júla 1990 sa znovu otvorila prvá stanica na linke Nord-Süd-S-Bahn: Oranienburger Straße. 1. septembra 1990 boli po rekonštrukčných prácach znovuotvorené stanice Unter den Linden a Nordbahnhof. 12. decembra 1990 bola pre západoberlínske vlaky znovuotvorená stanica Bornholmer Straße; druhé nástupište pre východoberlínske vlaky umožňujúce prestupy nasledovalo 5. augusta 1991. Poslednou znovuotvorenou stanicou duchov bola Potsdamer Platz, ktorá bola otvorená 3. marca 1992, po rozsiahlej obnove celého severojužného tunela.

V následných rokoch vynaložilo mesto a nemecká vláda veľkú snahu do obnovy a znovuprepojenia berlínskych S- a U-Bahn sietí. U-Bahn systém dosiahol svoj status z doby pred múrom v roku 1995 znovuotvorením stanice Warschauer Straße na U1. S-Bahn systém dosiahol predbežné dokončenie v roku 2002 (znovuotvorením okruhu), napriek tomu, že niektoré sekcie liniek sú kvôli múru stále nevyužívané. O znovuotvorení niektorých týchto sekcií sa ešte nerozhodlo.

Zoznam všetkých Berlínskych staníc duchov[upraviť | upraviť zdroj]

Dovoľujeme si upozorniť, že tento zoznam zahŕňa iba tie stanice na území Východného Berlína, ktorými západné vlaky prechádzali bez zastavovania. Na oboch stranách múru boli aj iné stanice, ktoré boli zatvorené počas rozdelenia kvôli nevyužívaniu častí tratí.

V staniciach s prístupom do Východného Berlína, ktoré boli znovu otvorené pred 1. júlom 1990 boli postavené dočasné checkpointy. Pre stanice otvorené po dátume, keď sa eliminovali kontroly z dôvodu zjednoteniu meny medzi Východným a Západným Nemeckom, už neboli checkpointy potrebné.

Zoznam Berlínskych staníc duchov kvôli studenej vojne
Nord-Süd S-Bahn (S1 a S25)
Č Stanica Dátum znovuotvorenia Poznámky Poradie znovuotvorenia
1 Bornholmer Straße 12. december 1990 7
2 Nordbahnhof 1. september 1990 6
3 Oranienburger Straße 2. júl 1990 Prvá znovuotvorená S-Bahn stanica duchov 5
4 Unter den Linden 1. september 1990 Premenovaná na stanicu Brandenburger Tor 6
5 Potsdamer Platz 3. marec 1992 8
U 6
1 Schwartzkopffstraße 1. júl 1990 Od približne 1951 - 1971, niesla stanica Schwartzkopffstraße názov Walter-Ulbricht-Stadion podľa neďalekého štadióna, pomenovaného na počesť Waltera Ulbrichta, vtedy Prvého Sekretára Strany Socialistickej Jednoty (SED) a de facto vodcu Východného Nemecka. V roku 1971, keď bol Ulbricht zosadený a nahradený Erichom Honeckerom, sa štadión a stanica premenovali na Stadion der Weltjugend (Štadión Svetovej Mládeže). A to napriek faktu, že jediné vlaky prechádzajúce stanicou boli západné a nezastavovali tam. Pôvodné meno bolo znovu zavedené v roku 1991. 4
2 Nordbahnhof (dnes nazývaná Zinnowitzer Straße) 1. júl 1990 4
3 Oranienburger Tor 1. júl 1990 4
4 Französische Straße 1. júl 1990 4
5 Stadtmitte 1. júl 1990 Iba U6 stanica bola zatvorená. Vlaky linky A Východoberlínskeho Metra (časť dnešnej U2) tu zastavovali. 4
U 8
1 Bernauer Straße 12. apríl 1990 Iba priamy prístup do Západného Berlína (bez potreby checkpointu) bol otvorený v tento deň. Južný východ do Východného Berlína nebol znovuotvorený až do 1. júla 1990. 3
2 Rosenthaler Platz 22. december 1989 Zriadený dočastný checkpoint pre prekračovanie hranice do Východného Berlína. 2
3 Weinmeisterstraße 1. júl 1990 4
4 Alexanderplatz 1. júl 1990 Iba U 8 stanica zatvorená. Východoberlínske linky A (časť dnešnej U2), a linky E (dnes U5), a vlaky S-Bahn tu stále zastavovali. 4
5 Jannowitzbrücke 11. november 1989 Iba U 8 stanica zatvorená. Východoberlínske vlaky S-Bahn tu stále zastavovali. Po otvorení sa zriadili checkpointy pre prechod hranice do Východného Berlína. 1
6 Heinrich-Heine-Straße 1. júl 1990 4

Stanice duchov v iných mestách[upraviť | upraviť zdroj]

Austrália[upraviť | upraviť zdroj]

  • Stanica General Motors na železničnej sieti v Melbourne.

Rakúsko[upraviť | upraviť zdroj]

Kanada[upraviť | upraviť zdroj]

Čína[upraviť | upraviť zdroj]

Fínsko[upraviť | upraviť zdroj]

  • Centrálna Železničná Stanica, Helsinki, stanica metra. V sobotu 8. novembra 2009 bola na helsinskej linke metra potopa, kvôli ktorej bolo uzavretých 5 staníc. Keďže štyri z nich neutrpeli vážne alebo žiadne škody, dve z nich (Hakaniemi a Kaisaniemi) znovuotvorili na druhý deň a ďalšie dve (Kamppi a Ruoholahti) boli otvorené v stredu 11. novembra 2009. Nástupištia, schodiská a výťahy Centrálnej Železničnej Stanice však utrpeli väčšie škody, preto táto stanica zostane niekoľko mesiacov uzatvorená a vlaky metra ňou budú len prechádzať bez zastavovania.

Francúzsko[upraviť | upraviť zdroj]

Nemecko[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem Berlína.

  • Duisburg-Angerbogen
  • Hamburg-Hellkamp
  • Stuttgart-Zuffenhausen

Článok v Nemeckej Wikipédii obsahuje niekoľko nevyužívaných povrchových a podzemných staníc bez dopravy.

Nórsko[upraviť | upraviť zdroj]

Rusko[upraviť | upraviť zdroj]

Singapur[upraviť | upraviť zdroj]

Španielsko[upraviť | upraviť zdroj]

Švédsko[upraviť | upraviť zdroj]

Ukrajina[upraviť | upraviť zdroj]

Spojené kráľovstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Spojené štáty[upraviť | upraviť zdroj]

Stanica duchov v Chicagskom 'L' systéme.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. James Bow (July 24, 2007), Toronto's Lost Subway Stations. (internet). Available from: [1].

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]